Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211277 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána F. J., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka G. Z. N. (Ď. S. „." ), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy X., J. Č. W. B., I. Č.. X, D. Č.. XXX, G., aktuálne s miestom pobytu Y. T. XX, U., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21,Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-570-11/PO- Ž-2012 zo dňa 22.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-570-11/PO-Ž-2012 zo dňa 22.11.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-570-11/PO-Ž-2012 zo dňa 22.11.2012 odporca podľa § 20 ods. 3, § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v danom prípade navrhovateľ prestal spĺňať predpoklady poskytnutia - predĺženia doplnkovej ochrany. Opísal predchádzajúce azylové konania, zistený stav veci a skonštatoval, že i napriek skutočnosti, že v Afganistane ako celku vojenský konflikt pretrváva, jeho lokalizácie a intenzita sa v jednotlivých jeho provinciách líšia. Osobitne dôvodil, že provincia Kábul včítane hlavného mesta Kábulu je jednou z najbezpečnejších v Afganistane, pričom sa táto oproti roku 2009, kedy bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana, podstatne zmenila k lepšiemu. Odporca tiež skonštatoval, že navrhovateľ nespĺňa ani ďalšie predpoklady jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že rozhodnutie odporcu vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu veci (odporca si mohol zaobstarať aj ďalšie správy, poukazujúce na zlú bezpečnostnú situáciu) že jeho zistenie je v rozpore s obsahom spisu (správy založené v spise svedčia o existencii incidentov v Kábule) ako aj to, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (odporca rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany i napriek správam, ktoré sú v spise založené). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti rozhodnutia, ako aj na dôvodoch v ňom obsiahnutých, teda že navrhovateľ aktuálne nespĺňa predpoklady predĺženia poskytnutej doplnkovej ochrany. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie časťami správy mimovládnej organizácie ANSO (Afganistan NGO Safety Office), mapujúcej rok 2012 z obsahu ktorých zistil, že celkový počet incidentov v roku 2012 klesol oproti roku 2011 na počet 83, celkove teda o 29%, pričom počet útokov ozbrojených opozičných skupín predstavoval 16 útokov. Z týchto údajov tiež vyplýva, že jednotlivé provincie Afganistanu vykazujú rôznu intenzitu bezpečnosti, pričom však vo všeobecnosti možno hovoriť o jej zlepšení. Ako relatívne bezpečné sú okrem provincie Kábul napr. provincia Daykundi, Nimroz, Takhar, Balkh, Sar-e-Pul, Jawzjan, Ghor, Samangan, Badakhshan, Bam,yan, Panjshir, Parwan. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-570/PO-Ž-2012, ako aj spisov predchádzajúcich azylových konaní. Zo spisu ČAS: MU-471/PO-Ž-2009 súd zistil, že odporca rozhodnutím z 30.10.2009 navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu z dôvodu všeobecne zlej bezpečnostnej situácie. Zo spisu ČAS: MU-489/PO-Ž-2010 súd zistil, že 9.11.2010 odporca navrhovateľovi predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu, podobne ako dňa 7.11.2011 v konaní ČAS: MU-358/PO-ž-2011. Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ak odporca rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany i napriek správam, ktoré sú v spise založené: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v rozhodnutí zistil stav veci tak, ako ho opísal a ako vyplýva z jednotlivých vyhľadaných a do spisu založených správ. Pokiaľ na základe svojej správnej úvahy, ktorá logicky smerovala k zhodnoteniu existencie či neexistencie možného vážneho bezprávia dospel k záveru, že aktuálna bezpečnostná situácia v provincii a v meste Kábul, odkiaľ navrhovateľ pochádza a kde žil, je takou, že umožňuje jeho návrat, nie je možné akýto jeho názor pokladať za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Naviac súd poznamenáva, že pod dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. je potrebné rozumieť vadu v konaní správneho orgánu, teda v jeho (procesnom) postupe pri vedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie (v konaní o udelenie azylu napr. nepoučenie žiadateľa o jeho právach a povinnostiach zákonným spôsobom, zabezpečenie tlmočenia nezákonným spôsobom a pod.). Takúto vadu v konaní odporcu však navrhovateľ nenamietal. K námietke, že zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom spisu (správy založené v spise svedčia o existencii incidentov v Kábule): Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Odporca na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutie nekonštatoval, že by bol konflikt v Afganistane ukončený. Na základe vyhľadaných správ skonštatoval, že existuje rad jeho regiónov v ktorých je bezpečnostná situácia uspokojivá, pričom, medzi tieto provincie patrí aj Kábul. Tieto odporcom prezentované tvrdenia boli potvrdené aj dokazovaním, ktoré doplnil súd, ktoré bolo zamerané na vývoj bezpečnostnej situácie za celý rok 2012 (odporca tieto údaje k dispozícii mať nemohol, nakoľko svoje rozhodnutie vydal v novembri 2012). K námietke, že rozhodnutie odporcu vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu veci (odporca si mohol zaobstarať aj ďalšie správy, poukazujúce na zlú bezpečnostnú situáciu): Podobne ako predchádzajúce, ani táto navrhovateľova námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu (podobne ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a aj z odôvodnenia tohto rozsudku (viď predchádzajúce odsek), situácia v jednotlivých afganských provinciách sa rôzni a teda vo vzťahu k Afganistanu ako takému existujú správy, ktoré svojím obsahom hodnotia jeho jednotlivé regióny odlišne. Avšak pre posúdenie rizík v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle vo vzťahu k prejednávanej veci je podstatným skúmanie bezpečnostných rizík vzťahujúcich sa k regiónu Kábulu. Ak z vykonaného dokazovania vyplýva, že bezpečnosť v tejto provincii (podobne ako bezpečnosť v rade iných afganských provinciách) je uspokojivá, nie je možné odporcovi vyčítať nedostatočné zistenie stavu veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na faktickú analogickú aplikáciu ust. Článku 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011 (kvalifikačná smernica), podľa ktorého sa pri rozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má žiadateľ zabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a jeho rozhodnutie nie je s ním v rozpore a pretože odporca sa v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia nedopustil žiadnej vady, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).