Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/447/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012895596 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012895596.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, proti povinnému: R. M., S.. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX M., zast. opatrovníkom: R. P., V. N. Okresného V. M. W., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, pre pohľadávku vo výške 896,24 eur istiny s príslušenstvom, trovy notára, trovy právneho zastúpenia, zmluvné pokuty a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č. k. 16Er/197/2004-28, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č. k. 16Er/197/2004-28, v časti, v ktorej súd návrh na zmenu exekútora zamietol, o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu IV zo dňa 28.03.2012, č. k. 16Er/197/2004-28, v časti, v ktorej súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 28.03.2012, č. k. 16Er/197/2004-28, zamietol návrh na zmenu exekútora a zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie odôvodnil tým, že z úradnej činnosti má vedomosť, že súdny exekútor JUDr. Krutý bol v minulosti zamestnancom oprávneného od 01.08.2006 do 05.06.2007, je teda vylúčený z vykonávania exekúcie. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010-37. Splnomocnenie na spísanie notárskej exekučnej zápisnice udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi je absolútne neplatné pre rozpor záujmov splnomocnenca a splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej iba „Občiansky zákonník“), keďže splnomocnenec bol vybratý oprávneným, nakoľko jeho meno je predtlačené na formulárovej zmluve pripravenej oprávneným a splnomocnenec aj na tamojšom súde, na základe plnej moci oprávneného zastupoval. Exekučný súd pritom zmienil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.09.2008, č. k. 23Sp/86/2008-19, a uznesenie ústavného súdu zo dňa 12.05.2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16. Zápisnicu napísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom zo dňa 13.12.2003, č. k. N 5363/2003, NZ 120235/2003, podpísanú na základe substitučnej plnej moci koncipientom advokáta Mgr. Tomáša Kušníra teda súd prvého stupňa nemohol akceptovať ako riadny exekučný titul, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej iba „Exekučný poriadok“]. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 05.06.2012, ktoré odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenec právomoci [§ 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v ďalšom iba „O.s.p.“], súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.], súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.] Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi, s takýmto titulom musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd porušil zásadu legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania, zákaz diskriminácie, zásadu „rovnosti zbraní“, kontradiktórnosti súdneho konania, právo na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. Súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, navyše svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Žalobca ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Plnomocenstvo ďalej nie je možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/ záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nešlo o budúce právo. Udelenie plnomocenstva neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. O domnienky ide v prípade záveru súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech a v prípade považovania záujmov zástupcu za rozporné so záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. Exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval, a o nej už raz právoplatne rozhodol. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedené preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V priebehu odvolacieho konania, po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, bolo súdu prvého stupňa doručené podanie oprávneného zo dňa 26.07.2012 označené ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“, ktorým súdu navrhol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Dňa 27.08.2012 bolo exekučnému súdu doručené podanie oprávneného, označené ako „Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.3.2012 sp. zn. 16Er 197/2004“, ktoré je v podstate súhrnom odvolania zo dňa 05.06.2012 a podania zo dňa 26.07.2012. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné v časti odmietnuť, že napadnuté uznesenie je potrebné v časti potvrdiť a že návrh oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Účastník konania je teda vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko ide o jedno z jeho základných práv v občianskom súdnom konaní a je to jeden z prostriedkov právnej istoty. Nie proti každému rozhodnutiu však môže byť odvolanie podané. Prípustnosť odvolania má nielen subjektívnu stránku, ale aj stránku objektívnu. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania zohľadňuje jeho osobný aspekt, t.j. či je u konkrétneho odvolateľa - zákonom predpokladanej osoby - daný dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 202 O.s.p., určujúcim podmienky prípustnosti odvolania. Zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. V exekučnom konaní sa predpokladá všeobecná neprípustnosť odvolania s výnimkou tých rozhodnutí, kde Exekučný poriadok odvolanie ako opravný prostriedok výslovne pripúšťa. Rozhodovanie súdu o návrhu na zmenu exekútora upravuje § 44 ods. 8 a ods. 9 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu exekútora je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 44, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na zmenu exekútora nie je prípustné. Čo sa týka rozhodnutia exekučného súdu, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu zistil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 26.09.2003. V texte zmluvy, ktorá bola vyhotovená formou predtlače, je uvedená formulácia, z ktorej vyplýva, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na to, aby vo forme notárskej zápisnice uznal v jeho mene jeho záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dňa 13.12.2003 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, spísaná notárska zápisnica, v ktorej v bode 3 advokátsky koncipient advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Kušníra, v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 31.185,- Sk (1.035,15 eur). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu uvedenom v uznesení zo dňa 28.03.2012, č. k. 16Er/197/2004-28, ktorým vyjadruje spochybnenie vopred ustanoveného splnomocnenca uvedeného v zmluve a na doplnenie uvádza, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, keďže zmluva o úvere je predtlačou, ktorá obsahovala meno splnomocnenca, teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, čo spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol nikoho splnomocniť na takéto právo. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, preto takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočnosti uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného, tieto právne úkony svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe tohto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Preto bol správny postup exekučného súdu, ktorý napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že prvostupňový súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, rovnako ako považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. V súvislosti s argumentom oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že okresný súd je oprávnený preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, čo plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Súd prvého stupňa mohol zistiť deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice už z listín, ktoré predložil oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda v dobe, keď rozhodoval o vydaní poverenia, ale ak sa absolútna neplatnosť právneho úkonu nepremlčuje, mohol okresný súd zastaviť exekúciu z tohto dôvodu aj s odstupom niekoľkých rokov. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že účastník konania môže navrhnúť prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodoval. Tento procesný úkon súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor Európskej únie o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť vyvolaný podnetom alebo návrhom účastníka konania. Rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Oprávneným nastolenou prvou otázkou, resp. otázkou obdobnou ako v prejednávanom spore, sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky napr. v uznesení zo dňa 12.05.2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16, alebo v uznesení zo dňa 15.04.2011, č. k. IV. ÚS 151/2011-14, kde ústavný súd skonštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Vzhľadom na uvedené nemožno podľa názoru ústavného súdu ani právne závery obdobné právnemu záveru vyjadrenému v napadnutom uznesení (týkajúceho sa neakceptovania notárskej exekučnej zápisnice ako riadneho exekučného titulu) považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie ústavou garantovaných práv oprávneného ako účastníka exekučného konania. Čo sa týka druhej otázky, ktorá mala byť podľa oprávneného predložená súdnemu dvoru, tento už vo veci vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), v rozsudku zo dňa 26.10.2006, bod 27 uviedol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudok z 27.06.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, ako aj z 21.11.2002, Cofidis, C-473/00). V zmysle uznesenia súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 (Pohotovosť, C-76-10) je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Vnútroštátny súd teda vo všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Hoci v článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý článok 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) je stanovená aj povinnosť predložiť predbežnú otázku súdu, proti ktorému podľa vnútroštátnych právnych predpisov nie je možné podať opravných prostriedok, z tejto zásady povinného predloženia existujú výnimky, a to napr. ak predkladaná predbežná otázka už bola súdnym dvorom rozhodnutá, ak na predkladanú predbežnú otázku je možné nájsť ustálenú judikatúru súdneho dvora, či ak správny výklad predkladanej predbežnej otázky je jasný, natoľko zrejmý, že o ňom neexistuje nijaká pochybnosť. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č. k. 16Er/197/2004-28, v časti, v ktorej súd návrh na zmenu exekútora zamietol, podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, a napadnuté uznesenie v časti, v ktorej súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Zároveň odvolací súd, nakoľko na základe uvedených rozhodnutí ústavného súdu, súdneho dvora, ako aj Zmluvy o fungovaní Európskej únie nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.