Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/231/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012895837 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012895837.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členov senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: S. W. - HQ R., E. XX, XXX XX S., zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, A.K., Námestie Biely kríž 3, P.O.Box 39, 831 02 Bratislava 3, proti odporcovi: R. 4, P.O.S. XXX, XXX XX, S., Y.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Ondrej Škodler, Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 3.881,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/314/ 2003-196 zo dňa 12.03.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/314/2003-196 zo dňa 12. 3.2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.403,34 Eur s úrokom z omeškania 11,5% ročne zo sumy 2.910,85 Eur do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Konanie v časti istiny v sume 971,12 Eur zastavil. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť osobitným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. §§ 1, 2, 261, 272, 536 a 546 ObZ, § 96 O.s.p., § 120 O.s.p., a ust. § 369 a § 502 ObZ, keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o dielo, podľa zmluvného vzťahu z roku 2001, predmetom ktorej bolo dodanie transparentov pre akciu „mesiac fotografie“, pričom na základe vykonania diela a jeho dodania, navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 071/2002, na sumu 116.948,40 Sk so splatnosťou 19.11.2002. Medzi účastníkmi konania bola nezhoda týkajúca sa ceny za vykonané dielo. Súd prvého stupňa teda zisťoval primeranú cenu cez náhodne vybrané reklamné agentúry, ktoré sa vyjadrili, že cena stanovená navrhovateľom je primeraná, a súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 546 ods. 1 ObZ ustálil, že táto je v súlade so zákonom. V časti týkajúcej sa sumy 971,12 Eur súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu, po súhlase odporcu. Súd prvého stupňa v časti prevyšujúcej úrok z omeškania 0,928 Eur návrh zamietol, čo podrobne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť osobitným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odporca počas konania navrhoval vykonať dôkaz - ustanovením znalca, ktorý bol nevyhnutný na zistenie skutočností ohľadne výslednej ceny diela, spôsobu účtovania, a či sa jednalo aj o vykonanie grafickej úpravy. Nahradenie znaleckého dokazovania vykonaním dopytu na náhodne vybrané reklamné agentúry je neprijateľné. Poukázal na znenie ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, s tým, že súd mohol poveriť aj inú osobu ako znalca vykonaním znaleckého posudku. Súd upustil aj od vykonania dôkazu, či navrhovateľ vykonal grafickú úpravu transparentu, keď údaje zadal sám odporca. Mal teda za to, že súd prvého stupňa dokazovanie vykonal povrchne a porušil ústavné právo odporcu na súdnu a inú právnu ochranu. Svojim postupom súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporca má za to, že cena stanovená navrhovateľom je značne nadhodnotená a neprimeraná, a nie je ju možné považovať za cenu obvyklú. Medzi účastníkmi bol sporný výpočet ceny diela, lebo navrhovateľ vychádzal z plochy transparentu ako celku a nie z plochy jednotlivých písmen, ako požadoval odporca. Žiadal preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa dňa 18.05.2012 písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že odporca popieral nárok navrhovateľa tým, že navrhovateľ vo faktúre uvádzal tovar, ktorý nedodal, a že cena je v rozpore s ústnou dohodou, a uznal cenu 29.246,-Sk. Mal za to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa na vyhotovení diela dohodli, podklady k jeho realizácii dodal odporca, a na cene sa dohodli tak, ako v roku 2001. Pokiaľ ide o cenu diela, navrhovateľ podrobne výpočet ceny diela zdôvodnil. Mal za to, že dotácia, ktorú odporca obdržal v roku 2002 od Ministerstva kultúry SR v sume 447.000,-Sk v sebe zahŕňala aj čiastku na zaplatenie spornej faktúry vystavenej navrhovateľom. Sumu 29.256,-Sk odporca uhradil až po výzvach navrhovateľa v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Listom zo dňa 17.09.2009 odporca uznal ďalší nárok navrhovateľa v sume 1.010,60 Eur, ktorú sumu však doteraz neuhradil. Odporca namieta povrchnosť dokazovania súdom prvého stupňa. Z jeho správania je však zrejmé, že nemá záujem dobrovoľne uhradiť navrhovateľovi ani len tú časť ceny diela, ktorú sám uznáva. Má za to, že odporca sa účelovo vyhýba akejkoľvek úhrady ceny diela. Žiadal preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odporcu zaviazať na úhradu trov odvolacieho konania v sume 142,61 Eur. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu odporcu a pomerom hlasov 3:0 dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov tak, ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Je na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a od vykonania ktorých upustí. Súd prvého stupňa presvedčivo zdôvodnil, prečo nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré nahradil vykonaním iných dôkazov, a to dopytmi na jednotlivé reklamné agentúry, s poukazom aj na nehospodárnosť konania, lebo náklady na dokazovanie by sa neprimerane a zbytočne zvýšili. Napokon ani sám odporca nepoprel, že cena medzi účastníkmi bola dohodnutá v dimenziách z roku 2001. Navrhovateľ spôsob výpočtu ceny podrobne vyšpecifikoval v podaní zo dňa 20.08.2009. Obrana odporcu spočíva len v skutočnosti, že vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovania a súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 15 zák. 382/2004. S touto otázkou sa už v odôvodnení rozsudku vysporiadal súd prvého stupňa. Tvrdenie odporcu, že cena diela sa nemala odvíjať od veľkosti transparentu, ale od veľkosti písmen, nebola nijak preukázaná. V konaní ale bolo nesporne preukázané, že cena diela mala byť zhodná ako v roku 2001 a túto skutočnosť nepoprel ani odporca. Odvolací súd je preto názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2, O.s.p. tento v napadnutej časti potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v osobitnom rozhodnutí o trovách konania. Preto o nich odvolací súd nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.