Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/600/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012896552 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012896552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária Šramkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky : H.. Q. E., K. P., I. Č.. XX/XX proti odporcovi : G. S., W.. Y.. R.., O., S. Č.. XX, zastúpený JUDr. Felixom Neupaeurom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Bratislava, Karadžičova č. 10 o zaplatenie 874,41 Eur a prísl. na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/77/2011 - 180 zo dňa 4.6.2012 r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : I. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 874,41 Eur. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 52 Eur. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 3215/1999 - A bola Družstevná poisťovňa Perspektíva dňa 1.7.1999 zrušená a vstúpila do likvidácie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7 K 70/01 zo dňa 20.4.2001 vyhlásil na majetok úpadcu Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva konkurz. Správca konkurznej podstaty X.. I. S. dňa 25.5.2005 vydal Platobný výmer č. 677/2005, na základe ktorého uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet úpadcu 5.871,- Sk titulom dlžného poistného a poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy do dňa zaplatenia poistného. Na základe súhlasu konkurzného súdu došlo k predaju súboru pohľadávok úpadcu odporcovi. Odporca dňa 24.6.2008 podal na Okresný súd Trenčín návrh na vykonanie exekúcie (sp. zn. 62 Er 1295/2008). Súd vydal poverenie 7.7.2008. Exekučný titul (platobný výmer č. 677/2005) bol súdom vyhlásený za nulitný akt, ktorý nebolo možné vykonať a z uvedeného dôvodu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Exekúcia teda nemala vôbec prebehnúť. Súdny exekútor na základe žiadosti navrhovateľky na vrátenie vymožených peňazí poukázal navrhovateľke 216,76 Eur - trovy exekúcie a sumu 874,41 Eur odmietol vrátiť z dôvodu jej prevedenia odporcovi. Súd prvého stupňa na základe zistenia, že všetky vymožené finančné prostriedky od navrhovateľky boli vymožené neoprávnene a preto mali byť navrhovateľke vrátené s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka, zaviazal odporcu na ich zaplatenie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie odporca. Vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. V súvislosti s arbitrárnosťou rozsudku poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, ako aj poukázal na § 157 ods. 2 O. s. p.. Odporca nadobudol pohľadávku voči navrhovateľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005. Postupcom mu bol odovzdaný Platobný výmer voči navrhovateľke vydaný správnym orgánom a opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Odporca na základe takéhoto exekučného titulu navrhol začať exekučné konanie voči navrhovateľke, v ktorom došlo k čiastočnému vymoženiu predmetu exekúcie. Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Stav navodený exekučným konaním nie je možné vrátiť späť. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v danom prípade išlo údajne o plnenie bez právneho dôvodu, preto argumentáciu odporcu s ustanovením § 61 Exekučného poriadku vyhodnotil ako právne irelevantnú (keďže podľa názoru súdu sa ustanovenie nevzťahuje na prípady, keď výkonu exekúcie došlo na základe neexistujúceho exekučného titulu), avšak súd túto konštatáciu žiadny relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani neuviedol z akého legislatívneho ustanovenia pri jej formulovaní vychádzal. Táto časť rozsudku trpí nepreskúmateľnosťou. Odporca bol majiteľom pohľadávky voči navrhovateľovi vyplývajúcou z nesplnenie si povinnosti a neuhradenia poistného a poplatku z omeškania v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z.. V zmysle tohto vznikol pôvodnému veriteľovi (zdravotnej poisťovni) nárok na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a ďalšieho príslušenstva na základe poistného vzťahu voči navrhovateľke. Tento hmotnoprávny nárok odporcu voči dlžníkovi - navrhovateľke existoval bez ohľadu na existenciu, resp. právoplatnosť Platobného výmeru. Platobný výmer bol len procesným rozhodnutím o hmotnoprávnom nároku voči navrhovateľke. Tento nepochybne vznikol a existoval až do jeho uhradenia. Zo zákonných ustanovení ZoZP vyplýva, že právna povinnosť zaplatiť poistné (resp. poplatok z omeškania) vzniká ex lege na základe zákonných skutočností a na jej vznik nie je potrebná žiaden ďalšia právna skutočnosť (ako napr. predpísanie poistného, resp. poplatku z omeškania). Pôvodný veriteľ Družstevná zdravotná poisťovňa evidoval voči navrhovateľke dlh na nezaplatenom poistnom na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z nezaplateného poistného na zdravotné poistenie na základe ZoZP. Odporca platne nadobudol pohľadávku voči navrhovateľke, ktorej časť bola neskôr vymožená v exekučnom konaní. K bezdôvodnému obohateniu odporcu teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť a to bez ohľadu na skutočnosť, či platobný výmer skutočne bol nulitným aktom, alebo perfektným exekučným titulom. Touto argumentáciou sa prvostupňový súd v rozsudku žiadnym relevantným spôsobom nevyporiadal. Bezdôvodným obohatením sa môže stať tiež plnenie prijaté/vymožené na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, alebo vyhlásené za nulitné. Pokiaľ sa ten čo plnil na základe povinnosti mu uloženej súdom (prípadne správnym orgánom) domáha vrátenia tohto plnenia; dôvodnosť tejto požiadavky závisí na tom, či podľa hmotného práva - teda aj bez rozhodnutia, ktoré následne bolo zrušené; plnil povinnosť ktorú skutočne mal, alebo ktorú nemal. Túto otázku rieši súd ako predbežnú otázku. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva takáto povinnosť neexistovala. Odporca získal úhradou od navrhovateľky peňažné plnenie, na ktoré mal zákonný nárok - právny dôvod. Toto nevzniklo na základe neplatného právneho úkonu, ani jeho dôvod neodpadol. Odporcovi bola uhradená pohľadávka, na ktorú mal jednoznačne hmotnoprávny nárok, teda sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Vo svojom odvolaní odporca namietal aj nesprávnosť rozhodnutia pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania. Poukázal na § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého je od súdneho poplatku oslobodené konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Predmetom konania je spätné zaplatenie (vrátenie) poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania v zmysle ZoZP. Uloženie povinnosti jednej procesnej strane na náhradu zaplateného súdneho poplatku druhej procesnej strane v konaní oslobodenom ex lege od súdnych poplatkov je podľa názoru odporcu v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľa sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne sa P.D.Z.P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z.). Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla. 2001 sp. zn. 7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 7.7.2005 medzi X.. I. S., správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze a odporcom postúpil súbor pohľadávok úpadcu, medzi ktorými bola aj pohľadávka voči navrhovateľke vo výške 6.208,- Sk ako istina, 0,00 Sk ako príslušenstvo. Podľa kolonky platobný výmer je poznámka „nie“ (č. l. 163 - príloha znaleckého posudku H.. Z. Z. č. 4/1/2005 zo dňa 3.5.2005, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o postúpení pohľadávok). Platobný výmer č. 677/2005 vydaný dňa 25.5.2005 voči navrhovateľke na sumu 5.871,- Sk a poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy poistného do dňa zaplatenia (pozn. odvolacieho súdu - nebolo určené odkedy mal sa uvedený poplatok platiť) bol uznesením Okresného súdu v Trenčíne č. k. 62 Er 1295/2008 - 15 zo dňa 1.7.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 CoE 89/2009 - 50 zo dňa 30.9.2009 označený ako nulitný (akoby neexistoval), z ktorého dôvodu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúciu súd zastavil. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že bezdôvodné obohatenie na strane odporcu vzniklo plnením (vymožením) na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré exekučné konanie bolo následne vyhlásené za neprípustné a zastavené z dôvodu, že platobný výmer - rozhodnutie na základe ktorého bolo exekučné konanie začaté, je nulitným aktom. (viď aj rozhodnutie NS SR 7 Cdo 23/2011). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil. K odvolacím námietkam odporcu, v ktorej namieta, že ak sa ten čo plnil na základe povinnosti mu uloženej súdom (prípadne správnym orgánom) domáha vrátenia takéhoto plnenia, dôvodnosť tejto požiadavky závisí na tom, či podľa hmotného práva - teda aj bez rozhodnutia, ktoré následne bolo zrušené, plnil povinnosť ktorú skutočne mal, alebo ktorú nemal. Túto otázku má riešiť súd ako predbežnú otázku. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva takáto povinnosť neexistovala. V danej veci je potrebné konštatovať, že v danej veci nedošlo k zrušeniu platobného výmeru. Predmetný platobný výmer bol nulitným aktom, na ktorý treba prihliadať ako keby neexistoval. Teda k plneniu navrhovateľky na základe exekučného konania nedošlo na základe zrušeného platobného výmeru, ale neexistujúce rozhodnutia. K tvrdeniu odporcu, že odporca získal úhradou od navrhovateľky peňažné plnenie, na ktoré mal zákonný nárok - právny dôvod, tento nevznikol na základe neplatného právneho úkonu a ani jeho dôvod neodpadol, odporcovi bola uhradená pohľadávka, na ktorú mal jednoznačne hmotnoprávny nárok, teda sa nemohol bezdôvodne obohatiť odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade, ako to deklaruje aj samotný odporca malo ísť o plnenie povinnosti zaplatiť dlžné zdravotné poistenie. Podľa § 1 zákona č. 273/1994 Z. z. povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. V zmysle § 34 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len "zákon č. 273/1994 Z. z.") pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. V danom prípade na základe postúpenia pohľadávky smerom k odporcovi nešlo už zo strany navrhovateľky o plnenie zdravotného poistenia, z dôvodu, že tieto finančné prostriedky následne nesmerujú k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak teda odporca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok prevzal aj pohľadávku, ktorej základom bolo dlžné zdravotné poistenie a poplatok z omeškania, ktoré zo zákona zo zrušenej poisťovne prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a ktoré pohľadávky nie sú súčasťou konkurznej podstaty, tak nepreukázal svoj hmotnoprávny nárok k uvedenej pohľadávke. K námietke, že súd prvého stupňa nerešpektoval pri rozhodovaní § 61 zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení (Exekučný poriadok) odvolací súd poukazuje na to, že zásada, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Uvedená zásada však nevylučuje, aby za podmienok stanovených zákonom došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto rozhodnutí. V danej veci neboli dotknuté práva tretích osôb, ale len účastníkov konania. Preto správne súd prvého stupňa uviedol, že námietka odporcu je v danej veci právne irelevantná. K odvolaniu odporcu, ktorou namietal správnosť rozhodnutia ohľadom trov konania v danej veci, odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť zaplatiť (prípadne nezaplatiť pre oslobodenie od súdnych poplatkov či už vecne alebo osobne) súdny poplatok je rozdielny inštitút ako povinnosť platiť trovy konania. Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z konania je nesporné, že navrhovateľke vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku. Odporca v konaní úspech nemal, preto mu vznikla na základe citovaného zákonného ustanovenia povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania. V danej veci nie je rozhodujúce, že by bol odporca prípadne oslobodený od súdnych poplatkov. Súd už rozhodoval o trovách konania a nie o súdnom poplatku. II. Uznesením zo dňa 5.9.2012 súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 52,- Eur. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. V odvolaní poukázal na § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého je od súdneho poplatku oslobodené konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Predmetom konania, v ktorom bola žalovaná suma uhradená bolo zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z poistného na zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z.. Predmetom tohto konania je zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z dlžnej sumy poistného na zdravotné poistenie, je toto konanie v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od súdneho poplatku. Uloženie povinnosti procesnej strane na zaplatenie súdneho poplatku v konaní oslobodenom ex lege od súdnych poplatkov je jednoznačne v priamom rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch. Odporca žiadal, aby súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie, ktoré vydal vyšší súdny úradník. V prípade ak nedôjde k zrušenia rozhodnutia sudcom súdu prvého stupňa žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Ako bolo už vyššie uvedené, v danom spore nie je možné posudzovať predmet sporu podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.. V danom prípade nejde o nárok na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z dlžnej sumy poistného na zdravotné poistenie. Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá suma v žiadnom prípade nepredstavuje zdravotné poistenie a prípadného poplatku z omeškania. Ako už uviedol odvolací súd vyššie nešlo zo strany navrhovateľky o plnenie zdravotného poistenia, z dôvodu, že tieto finančné prostriedky následne nesmerujú k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Postúpením pohľadávky odporcovi tieto finančné prostriedky následne nepoužil a ani nepoužije k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd preto aj uznesenie súdu prvého súdu ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní úspech, trovy konania si však neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol, že sa odporkyni trovy odvolacieho konania nepriznávajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné