Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/344/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897877 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012897877.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. G. Š., U. Na T. XXXX/XX, U., 2. Klaudia Ianos, bytom Na vyhliadke 6029/10, Bratislava proti odporcovi: G. Š., U. R. X, U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Q. Š., U. Z. XX, U., obaja zastúpení Petrom Serinom, advokátom, Poľnohospodárska 10, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 15. 6. 2011, č.k. 25C/377/2010 - 47 v časti náhrady trov konania, a o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 1. 3. 2012, č.k. 25C/377/2010 - 59, r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 15. 6. 2011, č.k. 25C/377/2010 - 47 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 1. 3. 2012, č.k. 25C/377/2010 - 59 m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Navrhovateľom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : K bodu I.: Napadnutým uznesením zo dňa 15. 6. 2011, č.k. 25C/377/2010 - 47 súd prvého stupňa konanie o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 29. 4. 2003, a o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,87 eura navrhovateľom, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti navrhovateľom, ktorí zapríčinili zastavenie konania, pretože na pojednávaní výslovne uviedol, že na náhrade trov konania netrvá. Vzhľadom na to, že jednou z podmienok priznania trov je návrh účastníka, a v danom prípade odporca trovy priznať nežiadal, neakceptoval súd dodatočný návrh odporcu zaslaný súdu po pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté o trovách konania, že odporca otázku súdu nesprávne pochopil. Súd poukázal na to, že podľa § 170 ods. l O.s.p. je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil, a keďže v danom prípade sa nejedná o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je možné uznesenie po jeho vyhlásení meniť. Návrh na priznanie trov konanie je v dispozícii účastníka, a preto súd proti vôli, alebo bez návrhu účastníka trovy nemôže priznať nad rámec návrhu. Navyše odporca sa v priebehu pojednávania o tejto otázke radil so svojim právnym zástupcom, a preto súd dodatočnú zmenu postoja k tejto otázke s odôvodnením, že odporca túto otázku nesprávne pochopil, považoval za tendenčnú. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietli, že súd o trovách vedľajšej účastníčky vôbec nerozhodol, ani ju na ich vyčíslenie riadne nevyzval, ani nezisťovali názor, či si trovy uplatňuje alebo nie, a to napriek tomu, že bola na pojednávaní zastúpená. Trovy, ktoré si vedľajšia účastníčka prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila, súd ignoroval a ani v uznesení sa k tejto otázke nevyjadruje. Vedľajšej účastníčke trovy reálne vznikli, tieto si riadne uplatnila, a tým, že sa súd touto otázkou vôbec nezaoberal, porušil § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. Odporca si odvolaním tiež uplatňuje trovy, nakoľko nesprávne pochopil otázku súdu, keď sa domnieval, že trovy má hradiť navrhovateľom on. Bol v stresovej situácii, a napriek poučeniam svojho právneho zástupcu, si neuvedomil dôsledky situácie, nesprávne reagoval a uviedol, že trovy odmieta. Skutočnosť, že sa radil s advokátom, nie je pravdivá. Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na výzvu súdu uviedol, že si trovy uplatňujú, až keď sa sudkyňa priamo spýtala odporcu, ten evidentne nepochopil jej otázku a povedal, že trovy nechce. Sudkyňa potom zapísala do zápisnice, že odporca trovy odmietol. Súd neumožnil odporcovi prestávku, aby sa mohol v kľude a bez stresu poradiť so svojím právnym zástupcom, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Podľa odporcu účastník konania disponuje svojimi procesnými návrhmi, a jedným z nich je aj právo odmietnuť trovy konania. Tak ako každý iný návrh, s ktorým účastník disponuje, aj tento môže vziať späť, čo robí teraz prostredníctvom odvolania. Ďalej v odvolaní poukázali na to, že pokiaľ by navrhovatelia nezobrali žalobu späť, bol by uvedený spor po právnej stránke sporom náročným. Práve z toho dôvodu si odporca a vedľajšia účastníčka zaobstarali odbornú právnu pomoc. Táto nie je bezplatná a je v rozpore s dobrými mravmi, aby súd trovy odporcovi nepriznal a tieto musel znášať odporca a vedľajší účastník namiesto navrhovateľov, a to len z dôvodu, že odporca nesprávne pochopil otázku súdu a súdom mu nebola vytvorená reálna možnosť poradiť sa so svojim právnym zástupcom tak, aby pochopil presný a jasný zmysel tejto otázky. Zároveň je porušením zákona, ak súd nerozhodol o trovách vedľajšieho účastníka, a to napriek tomu, že ich tento žiadal a uplatnil. Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby priznal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy súdneho konania a právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené v písomnom podaní zo dňa 27. 6. 2011. K odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa navrhovatelia nevyjadrili. K bodu II.: Napadnutým uznesením zo dňa 1. 3. 2012, č.k. 25C/377/2010 - 59 súd prvého stupňa uložil navrhovateľom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 211,02 eura, k rukám jeho právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 15. 6. 2011, č.k. 25C/377/2010-47 konanie zastavil, navrhovateľom priznal vrátenie súdneho poplatku a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu v podaní zo dňa 12. 4. 2011 žiadal priznať náhradu trov konania, o ktorom návrhu súd rozhodol týmto samostatným uznesením, a podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 211,05 eura. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia. Namietli, že vedľajšia účastníčka Q. Š. nemôže mať postavenie vedľajšieho účastníka, pretože nebola účastníkom dedičského konania po poručiteľovi H. Š., a tým pádom nemala ani vecnú legitimáciu byť účastníkom, ani vedľajším účastníkom konania. Vytkli súdu, že vôbec nezisťoval dôvodnosť návrhu na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania a mylne vychádzal z tvrdení právneho zástupcu, ktorý v návrhu na vstup nepravdivo uvádzal, že je jedinou dedičkou poručiteľa. Toto tvrdenie nie je pravdivé z dôvodu zamlčania skutočností, že k darovaniu časti majetku poručiteľa došlo počas jeho života a takzvaná vedľajšia účastníčka ho nadobudla darovacou zmluvou, a nie závetom. O vstupe vedľajšej účastníčky súd nevydal procesné rozhodnutie, čím bola navrhovateľom ako účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a upreté ústavné právo na spravodlivý súdny proces, keďže im nebol doručený návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka, ku ktorému by sa mali možnosť vyjadriť a namietať jeho vstup do konania, a následne tým, že nemali doteraz možnosť zákonnými prostriedkami brániť sa prípadnému rozhodnutiu súdu o pripustení vedľajšieho účastníka na základe ich námietky. Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil. K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka s tým, že Q. Š. má právne postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko takéto postavenie jej súd priznal, a to na základe existencie právneho záujmu na výsledku predmetného konania. Jej záujem byť účastníkom konania vyplýva z právne relevantných skutočností, ktorou je existencia závetu poručiteľa spísaného vo forme notárskej zápisnice, ktorý je naďalej platný, a podľa ktorého je jedinou dedičkou celého poručiteľovho majetku. Súd jej priznal postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko s ňou jednal ako s vedľajším účastníkom konania. V dôsledku tejto skutočnosti jej patria rovnaké práva a povinnosti ako účastníkovi konania, a má právo uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odvolanie navrhovateľov zamietol ako neodôvodnené. Spoločne k bodu I. a II.: Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že ani odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu nemožno priznať náhradu trov konania z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na ich priznanie. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon rozlišuje uplatnenie nároku na priznanie náhrady trov konania (návrh) a vyčíslenie trov konania. Súd môže úspešnému účastníkovi konania priznať náhradu trov konania len v prípade splnenia oboch týchto podmienok: 1. ak účastník konania podá návrh na ich priznanie, a 2. tieto najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia aj vyčísli. Na splnenie zákonných podmienok súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj bez námietok účastníkov konania. Odvolací súd zo spisu zistil, že právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa v písomnom podaní zo dňa 12. 4. 2011 (č.l. 33 spisu), v ich mene vyjadril k žalobe a zároveň požiadal, aby im bola priznaná náhrada trov súdneho konania (podal návrh na priznanie náhrady trov konania). Na pojednávanie, ktoré sa vo veci malo uskutočniť dňa 15. 6. 2011, sa dostavili obaja navrhovatelia, odporca a právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pretože navrhovatelia ešte pred otvorením pojednávania zobrali žalobu späť, súd verejne vyhlásil uznesenie, ktorým konanie vo veci zastavil. Tým, že právny zástupca vedľajšieho účastníka bol prítomný na vyhlásení tohto uznesenia, súd nebol povinný už vyzývať vedľajšieho účastníka samostatnou výzvou na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy (§151 ods. 4 O.s.p.). Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu tak mali povinnosť do troch pracovných dní, t.j. do 20. 6. 2011, vyčísliť svoje trovy konania. Urobili tak však prostredníctvom svojho právneho zástupcu až dňa 27. 6. 2011 (č.l. 45 spisu), a preto nebola splnená druhá zákonná podmienka na to, aby im mohla byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia (iné trovy konania, ktoré by im v konaní vznikli, zo spisu nevyplývajú). Aj v prípade, že by odporca vyčíslil trovy konania včas, odvolacie námietky odporcu by nemohli obstáť. Zo zápisnice zo dňa 15. 6. 2011 nevyplýva, že by odporca požiadal súd o prestávku, aby sa mohol poradiť so svojim prítomným právnym zástupcom, a súd jeho žiadosti nevyhovel. Neobstojí preto odvolacia námietka, že mu tým súd odňal možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na oneskorené vyčíslenie trov právneho zastúpenia je bez právneho významu posudzovanie námietky odporcu, že nesprávne pochopil otázku súdu, či si uplatňuje právo na náhradu trov konania. Taktiež námietka, že súd nerozhodol o trovách vedľajšieho účastníka, neobstojí, pretože súd o nich rozhodol samostatným uznesením zo dňa 1. 3. 2012, č.k. 25C/377/2010 - 59. Vzhľadom na oneskorené vyčíslenie trov vedľajšieho účastníka je taktiež bez právneho významu posudzovanie odvolacích námietok navrhovateľov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie zo dňa 15. 6. 2011, č.k. 25C/377/2010 - 47 vo výroku o náhrade trov konania odporcu ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, a uznesenie zo dňa 1. 3. 2012, č.k. 25C/377/2010 - 59 podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. K bodu III.: O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľom v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.