Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/233/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898092 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012898092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Geško, Hulín & partneri s.r.o. Velehradská 33, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ C. Y., T.. XX.XX.XXXX, S. G. XX, Ž. - H., práv. zast. advokátom JUDr. Miroslavom Stopkom, Palárikova 2, Čadca, o zaplatenie 3.043,01 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 29Cb/370/2003-166 zo dňa 30.01.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 29Cb/370/2003 - 166 zo dňa 30.01.2011 p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3.043,01 EUR spolu s 15,5 % úrokom z omeškania od 29. januára 2001 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ sumu 152,03 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému 2/ sumu 2.095, 23 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že žalobca vyplatil poistné plnenie na základe uzatvorenej poistnej zmluvy N. S. za škodu mu spôsobenú na poistenom motorovom vozidle Škoda Felícia, J.: ZA-XXXAL, k poškodeniu ktorého došlo pri dopravnej nehode dňa 29. decembra 2001 v dôsledku odtrhnutia prívesného vozíka J.: Y. - XXXYC z protiidúceho vozidla, ktorého vodičom v čase dopravnej nehody bol žalovaný 2/. Súd prvého stupňa posúdil žalobcom proti žalovanému 1/ v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. podanú žalobu za podanú proti pasívne nelegitimovanému subjektu, a to s poukazom na deň podania žaloby - 26. máj 2003 a ustanovenie § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001, podľa ktorého práva a povinnosti Slovenskej poisťovne a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú dňom 1. januárom 2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, takže si mal žalobca uplatniť svoje právo zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu proti tomuto subjektu. Ďalej vychádzajúc z výpovede žalovaného 2/, správy Okresného dopravného inšpektorátu Žilina zo dňa 22. januára 2002 č.j. ORP - P - 2037/OD/ -V-2001, oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline zo dňa 16. júna 2008, výpovede svedka Y. X. mal za preukázané, že žalovaný 2/ v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom osobného motorového vozidla Toyota a nebol ani vlastníkom prívesného vozíka, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, nie je teda prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla a ako taký nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 ods. 2 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne preukázané, že by žalovaný 2/ svojím zavinením dopravnú nehodu spôsobil, a preto proti žalovanému 2/ taktiež žalobe nevyhovel. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznik trov u žalovaného 1/ na súdnom poplatku za odpor v sume 152,03 EUR a u žalovaného 2/ na súdnom poplatku za odpor v sume 152,03 EUR a právnom zastúpení v sume 1.943,20 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď sa súd prvého stupňa zaoberal len otázkou či žalovaný 2/ bol v čase dopravnej nehody vlastníkom motorového vozidla a prívesného vozíka a vôbec nezohľadnil, že v čase dopravnej nehody žalovaný 2/ vykonával pre spoločnosť Atlantis na zmluvnom základe podnikateľskú činnosť, a teda je odôvodnené predpokladať, že v súlade s § 427 ods. 2 Obč. zák. je možné ho považovať za prevádzkovateľa vozidla aj prívesného vozíka. Ďalej namietal, že ak by aj uvedený predpoklad nebol splnený, zodpovednosť za vzniknutú škodu je potrebné posudzovať podľa § 420 Obč. zák., pričom zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline zo dňa 22. januára 2002 vyplýva, že dopravnú nehodu spôsobil žalovaný 2/. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nie je správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný 1/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný 2/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že neporušil žiadne povinnosti týkajúce sa premávky na pozemných komunikáciách, pričom je nesporné, že došlo k technickému zlyhaniu zariadenia, ktoré nemohol nik očakávať. Opätovne uviedol, že navyše subjektom zodpovednosti podľa § 427 Obč. zák. je vždy prevádzkovateľ a nie vodič, ktorý nehodu zavinil. Poukázal na rozhodnutie publikované pod R70/1969, podľa ktorého právnická alebo fyzická osoba, ktorá požičiava fyzickej osobe motorové vozidlo, zostáva prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Poukázal na to, že on používal motorové vozidlo aj vozík len na pokyn majiteľov, teda obchodnej spoločnosti, ktorej patrili. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, možno sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolateľ síce výslovne napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, avšak sám v odvolaní vo vzťahu k žalovanému 1/ neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré považuje v tejto časti rozsudok za nesprávny. Je pravdou, že prevádzateľ, tak ako to namietal odvolateľ, nemusí byť vlastníkom dopravného prostriedku, musí mať však právnu a faktickú možnosť trvale s ním disponovať, a nie mať ho požičané iba na určitý čas, teda môcť ho užívať len prechodne. Odvolací súd však je toho názoru, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že žalovaný 2/ bol trvale oprávnený disponovať s predmetným vozidlom. Taktiež nie je vylúčené, aby si žalobca uplatňoval náhradu škody proti vodičovi, ktorá vznikla v dôsledku porušenia konkrétnej právnej povinnosti. Žalobca však podľa názoru odvolacieho súdu bezpečne nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným 2/ vznikla predmetná poistná udalosť, teda, že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaným 2/ došlo k odtrhnutiu prívesného vozíka, ktorý následne narazil do oproti idúceho vozidla a spôsobil na ňom škodu. Zo správy dopravného inšpektorátu zo dňa 22. januára 2002 vyplýva, že vykonaným šetrením bolo zistené, že dopravnú nehodu zapríčinil vodič Pavol Kosa, ktorý tým porušil § 4 ods. 2, písm. a) zák. č. 315/1996 Z. z., za čo mu bola uložená dňa 29. decembra 2001 sankcia. Podľa § 4 ods. 2, písm. a) zák. č. 315/1996 Z. z. vodič je povinný použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky. Zo správy o dopravnej nehode zo dňa 22. januára 2002 nevyplýva, aký konkrétny nedostatok malo vodičom C. Y. použité motorové vozidlo, či sa tento nedostatok týkal vôbec samotného prívesného vozíka a či prípadný nedostatok bol výsledkom porušenia právnej povinnosti žalovaným 2/. Pritom vada mala byť zistená výlučne ohliadkou na mieste dopravnej nehody, skutočnosť ktorá vyvoláva určité pochybnosti o správnosti jej záverov. Za tohto stavu dospel odvolací súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného 2/ za škodu. Za nedôvodné považoval odvolací súd zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď zo zápisnice zo dňa 30. januára 2012 vyplýva, že účastníci nemali návrhy na doplnenie dokazovania, od dopravnej nehody uplynulo dvanásť rokov a ako vyplýva z obsahu spisu, spis Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline bol ešte v roku 2007 skartovaný. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, mali by preto právo na náhradu svojich trov podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému 1/ odvolací súd náhradu trov nepriznal, nakoľko podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o náhrade iba na návrh a žalovaný 1/ takýto návrh nepodal. Žalovaný 2/ síce žiadal náhradu priznať, ale odvolací súd s prihliadnutím na obsah jeho vyjadrenia k odvolaniu, ktoré obsahuje skutočnosti uvádzané ním už v priebehu prvostupňového konania, dospel k záveru, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy, a preto ani jemu náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.