Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/190/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898288 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012898288.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Q.. K. E., Y.. XX.X.XXXX, E. G. E., P. X, P.. JUDr. Evou Kliniecovou, advokátkou v Bratislave, Košická 37, proti odporkyni: Q.. A. E., Y.. X.X.XXXX, bytom v E., P. X, zast. JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou v Bratislave, Galvaniho 12, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. N. E., Y.. XX.X.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode manželstva jeho rodičov, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 15. februára 2012 č.k. 24C 306/2010-331 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 6.12.1997, maloleté dieťa X. N. E., Y.. XX.X.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi maloletého uložil povinnosť platiť výživné na maloletého X. N. vo výške 240,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Taktiež upravil styk otca s maloletým, každému z rodičov dieťaťa uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 34,92€, titulom náhrady trov za poskytnutie bankových správ, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a napokon vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 6.12.1997, u oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, syn X. N., Y.. XX.X.XXXX. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje spoločenské funkcie /ekonomickú, biologickú, funkciu spoločnej výchovy dieťaťa/, požiadavky kladené zákonom pre rozvrat manželských vzťahov sú dané. Vzťah účastníkov predstavuje formálno-právny zväzok dvoch ľudí, v ktorom zo strany obidvoch účastníkov úplne absentuje citová stránka, účastníci žijú v spoločnej domácnosti bez vzájomnej komunikácie, nehospodária spoločne s finančnými prostriedkami, prestali žiť intímne, ich správanie vykazuje znaky existencie ľudí s jediným spoločným znakom - záujmom o dieťa pochádzajúce z manželstva. Manželstvo vykazuje známky vážneho a trvalého narušenia dlhodobého charakteru, nemožno očakávať zlepšenie a obnovenie spolužitia v budúcnosti, čo bolo oboma účastníkmi jednoznačne vylúčené. Príčinu manželského rozvratu vzťahov medzi účastníkmi súd videl v obojstrannom úplnom citovom odcudzení, spôsobenom požívaním alkoholických nápojov zo strany navrhovateľa v čase pred podaním návrhu na rozvod manželstva, odmietajúceho priznať závažnosť svojej závislosti a riešiť problém v záujme zachovania partnerskej dôvery, zodpovednosti a spoľahlivosti. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, súd zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia súhlasili so zverením dieťaťa matke, rovnaké stanovisko zaujal kolízny opatrovník. Pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany otca súd vychádzal z oprávnených životných nákladov maloletého dieťaťa, zodpovedajúcich veku dieťaťa, jeho osobným, školským a záujmovým potrebám na jednej strane a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca na strane druhej, prihliadajúc na finančné možnosti matky. Otec maloletého rozviazal pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti pre organizačné zmeny, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.1.2008, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 3.8.2011 v zmysle zákona č. 461/2003 Zb. o sociálnom poistení bol navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok, pôvodne priznaný od 12.9.2010 v sume 721,70€ mesačne, od 1. januára 2011 na sumu 734,70€ mesačne, v odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že navrhovateľa uznala poisťovňa za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 9.2.2011, navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.1.2008, stav trvá. Otec maloletého je výlučným vlastníkom bytu č. 83, nachádzajúceho sa na Zadunajskej ceste č. 1. Podľa výpisov z katastra nehnuteľností kat. územia Topoľčany, Prašice a Nemčice, je tiež podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností - pozemkov, druhovo určených ako orná pôda, trvalé trávne porasty. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností kat. územia Topoľčany navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - rodinný dom a záhrady, rekreačná chata, ktoré nehnuteľnosti nadobudol dedením na základe osvedčenia o dedičstve vydaného v konaní 11D44/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.1.2010. Pri zisťovaní stavu finančných prostriedkov na bankových účtoch, vkladových investíciách do fondov a štrukturovaných produktov v prípade navrhovateľa podľa informácií poskytnutých VUB, a.s. navrhovateľ k 25.5.2011 mal na troch neterminovaných účtoch spolu 5.531,36 € a na podielových fondoch k 20.12.2010 sumu 37.801,11 €, k 28.11.2011 sumu 12.661,78 €. Navrhovateľ dohodou o vyporiadaní dedičstva po svojej matke /konanie 11D 44/2009/ získal finančné prostriedky na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 9.257,106 a Tatra banke, a.s. vo výške 6.638,786 podielové listy finančných spoločností v celkovej hodnote majetku z podielových listov vo výške 48.226,40 €. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa odporkyne - Volksbank Slovensko, a.s., mal súd preukázaný priemerný netto mesačný zárobok matky za rok 2010 vo výške 1.196,33 €, v období apríl až august 2011 vo výške 1.321,92 €. Odporkyňa vlastní jednoizbový byt v Žiline, ktorý do marca 2011 prenajímala iným osobám za nájomné 232,36 € mesačne. Maloletý syn účastníkov v čase rozhodovania súdu navštevoval siedmy ročník F. P. Š. Y. na E.A. M. Č.. XX G. E. so zameraním na vyučovanie anglického jazyka, výška ročného školného predstavovala 1200 €. V rámci mimoškolských aktivít sa maloletý aktívne venuje tenisu v športovom klube TJ právnik, ktorý potvrdil, že mesačný poplatok za tréningový proces predstavuje 210 €. Navrhovateľ pri objasňovaní svojich majetkových pomerov uviedol, že v auguste 2008 obdržal poslednú podporu v nezamestnanosti, žije z úspor a invalidného dôchodku, za prenájom nehnuteľností - pozemkov pri Topoľčanoch má ročný príjem 352,066, finančné prostriedky zdedil v dedičskom konaní po mame. Vlastní štvorizbový byt, v ktorom bývajú s odporkyňou a maloletým synom, predložil rozpis mesačných nákladov na byt, ktoré hradí v celkovej mesačnej výške 213 €. Po nebohej mame zdedil polovicu rodinného domu, spolu so sestrou sa o dom svojpomocne starajú, nikto tam nebýva. Garsónku na Jungmanovej ulici, v ktorej bývala mama, daroval sestre bez finančného vyrovnania. Nevlastní žiadnu hnuteľnú vec vyššej hodnoty, k obrazom po mame má citový vzťah, ide o neznámych autorov bez väčšej hodnoty, ešte za slobodná kúpil obraz od maliara Jeleneka. Vlastní niekoľko hodiniek, asi 30 kusov, jediné cibuľové po otcovi majú nejakú hodnotu, pred rokom si kúpil hodinky za 400 €, ostatné kúpil na burze. Podielové fondy vo VUB zriadil v priebehu manželstva, z časti boli financované peniazmi získanými pred manželstvom, počet podielov sa menil v závislosti od čerpania finančných prostriedkov. Prejavil ochotu titulom výživného na maloletého syna prispievať mesačne sumou 200 € a akceptovať výnimočné platby nad rámec výživného. Podľa názoru odporkyne v prípade hodiniek, ktoré vlastní navrhovateľ, ide o hodinky značkové a starožitné, majúce vysokú hodnotu, navrhovateľ vlastní obrazy zdedené po jeho matke od autorov ako Alexy, Medvecká, Kolár a viaceré nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa odporkyne vyčíslila hodnotu nehnuteľností patriacich navrhovateľovi, okrem bytu na Zadunajskej ulici č. 1 v Bratislave, zohľadňujúc spoluvlastnícke podiely, na celkovú sumu 205.879,18 €. V aktuálnom prehľade polovice mesačných nákladov maloletého k februáru 2011 uviedla školné na rok 2011/2012 vo výške 1.330 € /mesačne 66,50 €/, pomôcky do školy 13 €, strava 64,60 €, kredit na telefón 4 €, náklady na dopravu 50 €, ošatenie a hygienické potreby 50 €, zdravotnú starostlivosť 7,50 €, mimoškolské aktivity 10 €, vreckové 15 €, základný poplatok za športové aktivity 105 €, náklady na doučovanie 30 €, zo strany otca požadovala výživné vo výške 415 € mesačne. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní navrhoval určiť zo strany otca výživné vo výške 270 € mesačne, pri zohľadnení poberania invalidného dôchodku s mierou funkčnej poruchy 70%, teda možnosťou otca k dôchodku si privyrábať, s poukázaním na vlastníctvo hnuteľného aj nehnuteľného majetku, ktorý môže otec finančne zhodnotiť a vychádzaní z potrieb dieťaťa prezentovaných matkou. Pri komplexnom posudzovaní celkovej situácie majetkových pomerov povinného, jeho životnej úrovne, súd zohľadnil predovšetkým vlastníctvo nehnuteľností - štvorizbového bytu na Zadunajskej ulici č. 1 v Bratislave a v jednej polovici vlastníctvo rodinného domu a rekreačnej chaty v okrese Topoľčany, reálne využiteľných, s možnosťou finančného výnosu, napr. z prenájmu. V prípade pozemkov v podielovom spoluvlastníctve súd konštatoval, že možnosti využívať nehnuteľnosti na získavanie výnosov závisia aj od ďalších spoluvlastníkov, finančné zhodnotenie nemožno získať mechanickým výpočtom príslušnej výmery pozemku a ceny za m2, zo strany navrhovateľa prezentovaný ročný príjem 352,06 € z pozemkov súd považoval za reálne získaný výnos z nájmu. Navrhovateľ sa vzdal finančných prostriedkov, bezodplatným prevedením svojho vlastníctva ku garsónovému bytu na Jungmannovej ulici v Bratislave na sestru, uvedenú skutočnosť súd zhodnotil ako dobrovoľné vzdanie sa majetkového prospechu. K majetkovým pomerom zvyšujúcim životnú úroveň povinného navrhovateľa patria zdedené finančné prostriedky na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 9.257,10 €, Tatra banke, a.s. vo výške 6.638,78 € a podielové listy finančných spoločností v celkovej hodnote majetku z podielových listov 48.226,40 €. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nemožno brať do úvahy hodnotu hnuteľných vecí /zbierka hodiniek/ ani podielových fondov vo VÚB, získaných a založených počas trvania manželstva účastníkov, s predpokladaným financovaním zo spoločných peňazí, tieto budú predmetom vzájomného majetkového vyporiadania, rovnako v konaní nebolo preukázané získanie obrazov zdedením po matke, nie sú uvedené v dedičskom rozhodnutí. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, teda určenie životných nákladov, ktorých úhradu je vyživovaná osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Za opodstatnené potreby maloletého dieťaťa súd považoval náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, športovým vyžitím a záujmami, zodpovedajúce vekovým potrebám. Maloletý X. N. je žiakom siedmeho ročníka základnej školy, z hľadiska potrieb 13,5 ročného dieťaťa, matkou vyčíslené mesačné náklady nezodpovedajú reálnym vekovým potrebám dieťaťa, požadované výživné niekoľkonásobne prevyšuje zákonnú sumu životného minima na maloleté dieťaťa /od 1.7.2011 vo výške 86,65 €/. Podľa názoru súdu matka nezhodnotila objektívne potreby dieťaťa, čomu korešponduje veľké rozpätie požadovanej sumy výživného zo strany otca, počas konania meneného zo sumy 800 € na sumu 415 €, teda na polovicu pôvodne požadovanej výšky. Po zhodnotení schopností, možností a majetkových pomerov otca, prihliadajúc na skutočnosť, že otec hradí platby spojené s užívaním bytu, v ktorom maloletý aj s matkou býva, odôvodneným potrebám dieťaťa zodpovedá výživné vo výške 240 € mesačne. Svojou mierou na výživu dieťaťa je povinná prispievať aj matka, ktorej finančná situácia je nadpriemerná z hľadiska platových pomerov, vo výlučnom vlastníctve má jednoizbový byt v Žiline, vhodný na získanie finančných prostriedkov za prenájom, uzavrel súd prvého stupňa. O povinnosti účastníkov zaplatiť náhradu trov konania štátu za poskytnutie bankových informácií súd rozhodol podľa §148 ods. 1 O.s.p., o trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výšky určeného výživného podala včas odvolanie odporkyňa - matka maloletého, namietajúc, že otec maloletého sa v priebehu konania vzdal bez dôležitého dôvodu nehnuteľnosti - bytu na Jungmannovej ul. v Bratislave, tvrdenia o údajných pôžičkách zo strany sestry navrhovateľa preukázané neboli, podobne tak ich výška, súd tak na takúto zmenu v majetkových pomeroch prihliadať nemal. Ďalej poukázala na značné prostriedky navrhovateľa na účtoch v bankách a podielových fondoch, zbierku hodiniek a obrazov navrhovateľa. Potvrdenia z bánk považovala za nedostatočné v smere preukázania, či prostriedky vynaložil navrhovateľ na svoju potrebu alebo na úhradu nákladov maloletého. Odvolateľka poukázala na majetkovú situáciu navrhovateľa v porovnaní s jej majetkovou situáciou, zdôraznila skutočnosť, že žije len z príjmu z pracovného pomeru vo výške 1.100 euro mesačne, taktiež odpadol príjem z prenájmu bytu v Žiline. Náklady na výživu maloletého predstavuje najmä školné vo výške 1.330 eura ročne, 210 eur predstavujú mesačne náklady na tenis, celkové náklady na maloletého sú vo výške 830 euro mesačne, súd prvého stupňa tak mal stanoviť výživné minimálne vo výške 415 euro mesačne. Svojím rozhodnutím súd prvého stupňa spôsobil, že dieťa bude musieť odísť zo školy, prestať trénovať tenis a bude sa musieť presťahovať do Žiliny, keďže z bytu v Bratislave vo vlastníctve navrhovateľa ich tento vykazuje. Navrhla preto zmenu napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa a určenie výživného vo výške 415 euro mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva účastníkov. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že navrhovaná výška výživného nezodpovedá jeho príjmom a majetkovým pomerom, podrobne rozobral svoju finančnú situáciu, vyjadril sa k majetkovým hodnotám (zbierka hodiniek, obrazov), poukázal na to, že hradí náklady spojené s bývaním a zabezpečuje maloletému dopravu do školy. Vyšší príjem z vlastníctva pozemkov reálne dosiahnuť nemôže. Navrhovateľ rovnako financuje synovi dovolenky v zahraničí. Účastnícky poplatok vo výške 199 euro mesačne za možnosť maloletého venovať sa tenisu považuje navrhovateľ za nadštandard, podľa neho sa maloletý môže tomuto záujmu venovať, ale s nižšou frekvenciou. Navrhovateľ poprel, že by odporkyňu s maloletým z bytu v Bratislave vyháňal. Za najdôležitejšiu považoval skutočnosť, že počas doby styku otca s maloletým, teda v rozsahu cca 100 dní v roku, bude musieť navrhovateľ znášať náklady na výživu maloletého nad rámec stanoveného výživného. Navrhol preto potvrdenie napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti. Kolízny opatrovník rovnako navrhol potvrdenie napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie odporkyne prejednal na odvolacom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 65 ods. 2 Zák. o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Čo sa týka samotnej výšky výživného, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že výživným sa rozumie uspokojovanie životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj tak po stránke fyzickej, ako i duševnej. Náklady na hradenie potrieb dieťaťa teda predstavujú úhradu za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, úhradu nákladov za stravu, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené s prípadnou liečbou dieťaťa, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie dieťaťa, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. V súdenej veci z príjmových možností povinného navrhovateľa (pri zisťovaní rozsahu ktorých súd prvého stupňa nepochybil) vyplýva, že rozsah hradených odôvodnených potrieb maloletého nedovoľuje jeho podstatné rozšírenie, nedovoľuje teda pokrytie potrieb presahujúcich len obvyklý základný rozsah potrebný pre život kultúrneho človeka. Doplnením dokazovania odvolací súd zistil, že navrhovateľ v roku 2012 poberal invalidný dôchodok vo výške 759 euro mesačne, v súčasnosti je výška tohto 769,10 eura mesačne. Odporkyňa dosahovala v roku 2012 príjem zo zamestnania vo výške 1.179,63 eura mesačne čistého, v roku 2013 predstavuje jej priemerný mesačný čistý príjem 1.084,88 eura. Účastníci po rozvode ich manželstva spolu s maloletým žijú v byte vo vlastníctve navrhovateľa, navrhovateľ hradí výživné na maloleté dieťa vo výške 240 euro mesačne, prispieva do domácnosti sumou vo výške 160 eura mesačne, z ktorej sumy sa hradia spoločné náklady na bývanie a stravu. Odporkyňa zo svojho príjmu na tieto náklady prispieva sumou 400 euro mesačne. na strane maloletého došlo k podstatnej zmene predstavujúcej ukončenie základnej školskej dochádzky a pokračovanie v štúdiu na E. S. na L. M.. v Bratislave, rovnako maloletý v ukončil tenisovú prípravu s tým, že zvažuje pokračovať v inom športe. V každom prípade odpadla potreba hradenia mesačného školného na súkromnej základnej škole, rovnako tak poplatkov za tenisové tréningy, ktoré predstavovali podstatné položky oprávnených nákladov maloletého. Na druhej strane s prechodom na stredoškolské štúdium sú spojené náklady hradenia špeciálnych učebníc resp. jazykových pobytov v zahraničí. Pokiaľ súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že matka nezhodnotila objektívne potreby dieťaťa, čomu korešponduje veľké rozpätie požadovanej sumy výživného zo strany otca, počas konania meneného zo sumy 800 € na sumu 415 €, teda na polovicu pôvodne požadovanej výšky, táto úvaha správna nebola, keď matkou tvrdené a preukazované náklady na maloletého predstavovali 830 euro, teda 415 euro mesačne pripadajúce na jedného rodiča pri rovnakom pomere hradenia. Ako už bolo uvedené, medzičasom však odpadla potreba hradenia školného vo výške 120 euro mesačne a poplatkov za tenis vo výške 210 euro mesačne. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je tak možné považovať výživné stanovené súdom prvého stupňa za zodpovedajúce zákonným kritériám, teda tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch výživou povinných rodičov, teda aj matky, ktorá má vzhľadom na vek dieťaťa rovnako povinnosť finančného krytia časti odôvodnených potrieb maloletého, pomerne podľa výšky jej príjmu pri porovnaní s príjmom otca, na strane ktorého je potrebné zohľadniť i príjem z prenájmu nehnuteľností resp. skutočnosť, že bezodplatným prevodom bytu v Bratislave sa tento vzdal majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine). Odvolaciemu súd potom neostalo, než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že už pri úprave výživného sa vychádza z toho, že po dobu styku otca s dieťaťom je tento povinný postarať sa naturálnym plnením o osobné potreby dieťaťa a vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Uskutočňovanie styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, nemá vplyv na stanovenie výživného a ani nemožno od už určeného výživného odpočítať hodnoty vynaložené na potreby dieťaťa po dobu styku. Stanovené výživné totiž predstavuje určitý priemer potrieb, ktoré vznikajú v priebehu celého roka, a krátkodobý styk druhého rodiča s dieťaťom tento priemer nemôže podstatne ovplyvniť. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol i odvolací súd podľa ust. § 144 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., keď priznanie náhrady trov neodôvodňovali tak okolnosti prípadu, ako ani pomery účastníkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.