Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/102/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898650 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012898650.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcov: 1/ Spoločenstvo súkromných vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, pasienkov a lesov v Bratislave - Rusovciach, Kovácsova ul. č. 12, Bratislava, X/ I. M., H. I. O.. Č.. XX/A, H., X/ Z. S., H. H. O.. Č.. XXX/XXX, všetci zast. advokátom JUDr. Lászlóm Lengyelom, Ružová dolina č. 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ GEReal, spol. s r. o. v likvidácii, Uhrova ul. č. 18, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, Nám. SNP č. 22, Bratislava, 2/ SP Leasing, a. s., Trnavská cesta č. 70, Bratislava, 3/ Podieľnícke družstvo Dunaj, Vývojová ul. č. 852, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Evou Nováčkovou, Brančská ul. č. 7, Bratislava, 4/ KARPA Real, spol. s r. o., Čajakova ul. č. 28, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Mravcom, Strečnianska ul. č. 18, Bratislava, 5/ V.. X. K., H. F. O.. Č.. XX, H., zast. advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, Nám. SNP č. 22, Bratislava, o neplatnosť právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 6. decembra 2011 č. k. 7C 47/01- 818, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá, sa z r u š u j e. Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 5/ k rukám advokáta JUDr. Pavla Erbena trovy odvolacieho konania 1 265,52 eur do 3 dní. Žalovaným 3/, 4/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zámene nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 24. 1. 1994 žalovaní 2/ a 3/, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli dňa 14. 3. 1994 žalovaní 1/ a 2/, určenia neplatnosti zakladateľskej listiny vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice č. T. XXX/XX dňa 19. 3. 1996, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli dňa 4. 12. 2003 žalovaní 1/ a 5/ a určenia, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. M. Č.. XXX Z. C.. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 95 979 m2 a na LV č. XXX Z. C.. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 51 665 m2 bol dňa 24. 6. 1991 a v súčasnosti je žalovaný 3/. Žalobcom 1/ až 3/ súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 5/ na účet ich právneho zástupcu trovy konania 12 588,04 eur a žalovanému 3/ na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania 9 452,47 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17. 12. 1992 bol Pozemkovému úradu Bratislava - mesto doručený list Urbárskej spoločnosti Bratislava - Jarovce s názvom „Uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zák. č. 229/1992 Zb.“ Išlo o nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vl. č. 1 kat. úz. N., M. Z. Č.. List bol na pozemkovom úrade zaevidovaný pod č. 1134/92. Prílohu listu tvorí zoznam urbárnych spoločníkov 1 - 77. Dňa 21. 12. 1992 Urbárska spoločnosť Bratislava - Jarovce doručila Poľnohospodárskemu družstvu Dunaj Výzvu na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľností, ktorých pôvodným vlastníkom je Urbárska spoločnosť Jarovce. Dňa 6. 9. 1993 uzavrelo Poľnohospodárske družstvo Dunaj s Urbárskou spoločnosťou Bratislava - Jarovce dohodu o vydaní nehnuteľností, prílohou ktorej bol zoznam urbárnych spoločníkov 1-77 pôvodne pripojený k listu zo 17. 12. 1992. Túto dohodu schválil Okresný úrad Bratislava V rozhodnutím z 10. 8. 1998. Dňa 29. 12. 1994 bol Pozemkovému úradu Bratislava - mesto doručený list s názvom „Žiadosť o vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.“ Podpísal ho predseda Urbárskeho spoločenstva Bratislava - Rusovce K. I.. Predmetom tejto žiadosti boli nehnuteľnosti, ktoré sú urbárskym majetkom a nachádzajú sa v kat. úz. M.. Žiadosť bola na pozemkovom úrade zaevidovaná pod č. 606/94. Je prílohu tvorí prezenčná listina urbárnikov M.. Pozemkový úrad Bratislava - mesto rozhodnutím z 28. 2. 1995 č. 606/94-PÚ/Tr túto žiadosť zamietol s odôvodnením, že nie je povinnou osobou a že nárok bol uplatnený po zákonom stanovenej lehote. Ten istý pozemkový úrad rozhodnutím z 3. 4. 1996 č. 606/94/PÚ-Tr vyhovel návrhu Urbárskej spoločnosti Bratislava - Rusovce a povolil obnovu konania s odôvodnením, že Urbárska spoločnosť Jarovce žiadosťou zo 17. 12. 1992 zapísanou pod č. 1134/92 požiadala o vydanie nehnuteľností za Urbársku spoločnosť Jarovce, Rusovce, Čunovo, ktorá pred účinnosťou zák. č. 81/1949 Zb. tvorila jeden celok. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zo 14. 8. 2007 č. 1381/4505/2007/D rozhodol, že Urbárska spoločnosť Bratislava - Jarovce nespĺňa podmienky na vydanie nehnuteľností - urbárskeho majetku zapísaného v PK vložkách č. 1 kat. úz. M. Z. Č. a preto sa tejto urbárskej spoločnosti C. R. nenavracia vlastníctvo k predmetným pozemkom z dôvodu, že nárok uplatnila osoba, ktorá nie je oprávnenou osobou, neuplatnila ho ani v mene oprávnených osôb, o ktorých tvrdila, že ich zastupuje, pričom na tento úkon nebola splnomocnená podľa § 17 zák. č. 71/1967 Zb. Krajský súd v Bratislava rozsudkom zo 4. 3. 2009 toto rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zrušil. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím z 13. 8. 2007 č. 1364/4414/2007/D rozhodol, že Urbárske spoločenstvo Rusovce zastúpené V.. K. I. nespĺňa podmienky na vydanie nehnuteľností - urbárskeho majetku zapísaného v pzkn. vl. č. 1, 2 kat. úz. M. uvedené v § 13 zák. č. 229/1991 Zb. v nadväznosti na § 42a ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. a podmienky uvedené v § 17 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. a podmienky uvedené v § 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb., preto sa tomuto urbárskemu spoločenstvu nenavracia vlastníctvo k týmto pozemkom, ani sa mu nepriznáva nárok na náhradu za tieto pozemky z dôvodu, že nárok nebol uplatnený včas, teda do 31. 12. 1993 (§ 42a ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb.) a nárok uplatnila osoba, ktorá nie je oprávnenou osobou, neuplatnila ho v mene oprávnených osôb, o ktorých tvrdila, že ich zastupuje a na tento úkon nebola splnomocnená v súlade s § 17 zák. č. 71/1967 Zb. V dôvodoch tohto rozhodnutia pozemkový úrad uviedol, že vyzval autora nároku Urbárskej spoločnosti Jarovce evidovaného pod č. 1134/92 C. R., aby uviedol, za ktorých pôvodných členov Urbárskeho spoločenstva Rusovce, resp. ich dedičov nárok uplatnil, na základe akého dokladu ich zastupoval a kedy a akým právnym aktom vznikli Urbárske spoločenstvá Rusovce a Čunovo. C. R. sa k tejto výzve vyjadril tak, že reštitučný nárok uplatnil na pozemkovom úrade dňa 17. 12. 1992 aj za oprávnené osoby - podielnikov žalobcu 1/, ktorých majetok sa nachádza v kat. úz. M.. Nepredložil však žiadny doklad o tom, že pôvodní spoluvlastníci urbárskeho majetku v Rusovciach alebo ich dedičia ho na tento úkon splnomocnili alebo že by ho boli ako spoločného zástupcu na uplatnenie nároku určili majitelia väčšiny podielov. Ďalej pozemkový úrad v dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že nárok uplatnený Urbárskou spoločnosťou Jarovce dňa 17. 12. 1992 pod č. 1134/92 aj na vydanie urbárskeho majetku v Rusovciach nemožno stotožňovať so žiadosťami V.. K. I., pretože išlo o rôzne podania týkajúce sa možno tej istej veci, ale podané v rôznych časových obdobiach rôznymi žiadateľmi. Vyššie spomenuté rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave z 13. 8. 2007, resp. zo 14. 8. 2007 napadli členovia urbárskych spoločenstiev návrhom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý podali na tunajší súd. Krajský súd v Bratislave spomenuté rozhodnutia pozemkového úradu zrušil a pozemkový úrad doposiaľ vo veci nerozhodol. Pasienková spoločnosť zainteresovaná v nedeliteľnosti vlastníctva spoločných pasienkov v Rusovciach bola vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pzkn. vl. č. 1 kat. úz. M.. Nehnuteľnosti zapísané v pzkn. č. 2 boli všetky prepísané do iných vložiek. Geometrickým plánom č. GP 94.07 bola z parciel zapísaných v pzkn. vl. č. 1 kat. úz. M. Z. C.. Č.. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 51 665 m2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. M.. Geometrickým plánom č. GP 94.11 bola z parciel č. XXXX/X Z. Č.. XXXX zapísaných v pzkn. vl. č. 1 kat. úz. M. vytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 95 979 m2 a táto bola zapísaná na LV č. XXX. Dňa 24. 1. 1994 uzavrel žalovaný 3/ so žalobcom 2/ zmluvu o zámene nehnuteľností, predmetom ktorej boli parcely č. XXXX/X a č. 1208/8. Dňa 14. 3. 1994 uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ kúpnopredajnú zmluvu, ktorou žalovaný 2/ predal parcely č. 1223/7 a č. 1208/8 žalovanému 1/, ktorý následne parcelu č. 1223/7 zakladateľskou listinou vo forme notárskej zápisnice č. NZ 114/96, ktorou založil žalovaného 4/, vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 4/. Dňa 4. 12. 2003 uzavreli žalovaný 1/ a žalovaný 5/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný 1/ predal žalovanému 5/ parcelu č. 1208/8. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Ak by žalobcovia v konaní preukázali, že svoje reštitučné nároky uplatnili riadne a včas, platilo by obmedzenie vyplývajúce z § 5 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., teda by nebolo možné predmetné nehnuteľnosti previesť z vlastníctva povinného (žalovaného 3/) do vlastníctva iných osôb a ak by k takémuto prevodu došlo, išlo by o neplatné právne úkony. Žalobcovia svoje reštitučné nároky neuplatnili v súlade s § 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. Nepreukázali, na základe čoho C. R. ako zástupca Urbárskej spoločnosti Bratislava - Jarovce zaregistrovanej dňa 14. 12. 1992 na MV SR uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností urbárnikov Rusoviec. C. R.F. ako fyzická osoba ale ani ako zástupca Urbárskej spoločnosti Jarovce nemohol bez písomného splnomocnenia pôvodných spoluvlastníkov urbárskych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných v pzkn. vl. č. 1 kat. úz. M. , resp. bez súhlasu majiteľov väčšiny podielov týchto urbárskych nehnuteľností na Pozemkovom úrade Bratislava - mesto oprávnene zastupovať pôvodných urbárnikov z Rusoviec pri uplatnení nároku na vydanie nehnuteľností podľa zák. č. 229/1991 Zb. Písomné splnomocnenie v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. nie je možné nahradiť čestnými prehláseniami založenými do spisu až v roku 2007 v neoverených kópiách a bez dátumu. Na pojednávaní pred správnym orgánom dňa 10. 7. 2007 právny zástupca žalobcov uviedol, že oprávnené osoby splnomocnili C. R.G. na uplatnenie ich reštitučných nárokov v Rusovciach ústne. V uvedenom správnom konaní C. R. nepredložil žiaden doklad o tom, ktoré konkrétne fyzické osoby - členovia urbárskeho spoločenstva Rusovce ho splnomocnili na uplatnenie reštitučného nároku, resp. nepredložil súhlas majiteľov väčšiny podielov, na základe ktorého by sa stal spoločným zástupcom oprávnených osôb (§ 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb.). V spise pozemkového úradu sa nachádzajú dva listy zo 17. 12. 1992 rovnakého znenia, ktorými boli uplatnené reštitučné nároky Urbárskej spoločnosti Bratislava - Jarovce. V jednej verzii chýba označenie pôvodných vlastníkov M. Z. Č.. Ako vyplýva zo znenia tohto listu, jeho nedeliteľnou súčasťou je priložený zoznam urbárnych listov, pričom ide o zoznam urbárnikov Jaroviec 1-77, s ktorými žalovaný 3/ dňa 6. 9. 1993 uzavrel dohodu o vydaní pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. N. podľa § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. ďalšie dva zoznamy obsahujú mená urbárnikov Rusoviec, ktorí si uplatnili reštitučné nároky prostredníctvom V.. I. dňa 29. 12. 1994. V konaní nebolo preukázané, že by existoval spoločný urbár Jarovce, Rusovce, Čunovo. Členovia Urbárskeho spoločenstva Rusovce uplatnili reštitučný nárok prostredníctvom V.. I. až dňa 29. 12. 1994, a to po ustanovujúcej schôdzi, ktorá sa konala dňa 17. 12. 1994 a ktorú by bolo možné považovať za súhlas majiteľov väčšiny podielov na uplatnenie nároku v zmysle § 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že dňa 7. 12. 2000 vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. z dôvodu, že malo dôjsť k zámene pôvodnej listiny, ktorou si Urbárske spoločenstvo Bratislava - Jarovce dňa 17. 12. 1992 uplatnilo reštitučné nároky v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. súd prvého stupňa uzavrel, že Urbárske spoločenstvo Bratislava - Rusovce uplatnilo svoj reštitučný nárok prostredníctvom V.. I. až dňa 29. 12. 1994, teda oneskorene - po uplynutí zákonnej lehoty; tá uplynula dňa 31. 12. 1993. Keďže teda žalobcovia reštitučný nárok neuplatnili riadne a včas, obmedzenie prevodu nehnuteľností vyplývajúce z § 5 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. sa na žalovaných nevzťahuje. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietli, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že dňa 17. 12. 1992 bol Pozemkovému úradu doručený list nazvaný uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zák. č. 229/1991 Zb. a tento list bol podaný Urbárskou spoločnosťou Bratislava - Jarovce, nemá podľa žalobcov podklad vo vykonanom dokazovaní. V tomto liste z 15. 12. 1992 sú označené tri katastrálne územia a to Jarovce, Rusovce a Čunovo. Je preto jednoznačné, že R. uplatnil reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností aj pokiaľ ide o urbárnikov z Rusoviec. Originál listu z 15. 12. 1992, v ktorom je uvedené iba katastrálne územie Jarovce, založil do správneho spisu vo fotokópii zástupca žalovaného 5/ dňa 10. 7. 2007. Správne konanie o vydanie predmetných nehnuteľností sa začalo podaním C. R. z 15. 12. 1992, v ktorom sú označené všetky tri katastrálne územia a originál ktorého sa nachádza v správnom spise. Táto skutočnosť vyplýva z dôkazov uvedených na str. 11 až 13 odvolania. Ďalej žalobcovia v odvolaní namietli, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke neposúdil správne. O opodstatnenosti reštitučného nároku rozhoduje správny orgán a jeho rozhodnutie nemôže nahradiť súd v občianskom súdnom konaní. preto žalobcovia nie sú povinní preukázať splnenie zákonných podmienok na vydanie nehnuteľností. Povinnosťou žalobcov je dokazovať iba to, reštitučný nárok uplatnili riadne a včas. List C. R. z 15. 12. 1992 zaevidovaný na pozemkovom úrade dňa 17. 12. 1992 pod č. 1134/1992 je podľa žalobcov riadnym uplatnením reštitučného nároku Urbárskeho spoločenstva Rusovce. Splnomocnenie C. R. na uplatnenie reštitučného nároku je zrejmé z čestných prehlásení, ktoré boli do správneho spisu založené dňa 10. 7. 2007. Nimi oprávnené osoby a ich právni nástupcovia vyhlásili, že C. R. bol splnomocnený na uplatnenie ich reštitučného nároku. Správny orgán konal s C. R. ako so zástupcom oprávnených osôb a nevyzval ho na predloženie písomného plnomocenstva od oprávnených osôb. Tým založil dobrú vieru oprávnených osôb a aj C. R., že podmienky začatia konania o reštitučnom nároku sú splnené. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení podľa nich vyplýva z toho, že poslaním žalobcu 1/ je aj zastupovanie a presadzovanie záujmov jeho členov a žalobca 1/ tak môže legitímne očakávať, že ak predmetné nehnuteľnosti budú vydané jeho členom, majetok ním spravovaný sa zväčšuje. Okrem toho, od rozhodnutia súdu o žalobe bude závisieť ďalší postup správneho orgánu, ktorý bude mať dopad na veľkosť majetku členov žalobcu 1/. Jedine vyhovenie žalobe umožní pozemkovému úradu vydať pre žalobcov priaznivé rozhodnutie. Napokon žalobcovia odvolaním napadli aj výrok o trovách konania. Uviedli, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti právnych úkonov a základom pre určenie tarifnej hodnoty veci nemôže byť hodnota predmetných nehnuteľností. Žalovaní 1/, 4/, 5/ vo vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostačujúco odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Zák. č. 229/1991 Zb. v § 5 ods. 3 zakazuje povinnej osobe previesť nehnuteľnosti až do ich vydania oprávnenej osobe do vlastníctva iného a to pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Tento zákaz sa teda vzťahuje na prípady, keď oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade podľa tohto zákona v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 31. 12. 1993. Ak oprávnená osoba v tejto lehote reštitučný nárok neuplatní, je samozrejmé, že obmedzenie prevodu nehnuteľností obsiahnuté v § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. sa neuplatní. Z tohto dôvodu bolo v konaní potrebné zistiť, či Urbárske spoločenstvo Rusovce vôbec uplatnilo reštitučný nárok na pozemkovom úrade do 31. 12. 1993. Ak totiž tento nárok v uvedenej lehote neuplatnilo, jeho právo na vydanie predmetných nehnuteľností zaniklo (§ 13 ods. 1 druhá veta zák. č. 229/1991 Zb.) a v takom prípade nič nebránilo žalovanému 3/ s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať a previesť ich na iného. Odvolací súd súhlasí so žalobcami v tom, že o opodstatnenosti reštitučného nároku rozhoduje v správnom konaní pozemkový úrad a nie súd. Na druhej strane však práve z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa musel skúmať, či bol predmetný reštitučný nárok uplatnený v zákonnej lehote. Inými slovami, posúdenie dôvodnosti žaloby záviselo práve na zistení, či bol predmetný reštitučný nárok uplatnený v zákonnej lehote. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že členovia urbárskeho spoločenstva Rusovce reštitučný nárok v zákonnej lehote neuplatnili. V konaní žalobcovia nepreukázali, kto sú oprávnené osoby. Oprávnenými osobami sú totiž jednotliví členovia urbárskeho spoločenstva, ktorí si môžu určiť spoločného zástupcu (§ 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. v spojení s § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.). Oprávnenou osobou teda nie je samotné urbárske spoločenstvo. Žalobcovia nepreukázali, ktoré konkrétne fyzické osoby boli členmi Urbárskeho spoločenstva Rusovce (ak v rozhodnej dobe existovalo), resp. ktoré osoby sú ich právnymi nástupcami. Nepredložili tiež doklady preukazujúce, kto bol skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda zoznam pôvodných urbárnikov z Rusoviec. Nie je tak zrejmé, či oprávnené fyzické osoby (urbárnici z Rusoviec) sú totožní s fyzickými osobami, ktoré reprezentuje žalobca 1/. Pokiaľ ide o podanie C. R. z 15. 12. 1992, ktoré bolo doručené pozemkovému úradu dňa 17. 12. 1992, týmto podaním C. R. uplatnil reštitučný nárok len v mene urbárnikov z Jaroviec. Súčasne podaním z 15. 12. 1992 doručeným pozemkovému úradu dňa 17. 12. 1992 C. R. uplatnil reštitučný nárok v mene urbárskych spoločností Jarovce, Rusovce a Čunovo. Obe tieto podania sú inak obsahovo zhodné a v záhlaví oboch je nadpísaná Urbárska spoločnosť Bratislava - Jarovce. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, sú v prvom podaní špecifikované tak, že ide o nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vl. č. 1 kat. úz. N., zatiaľ čo v druhom podaní sú špecifikované tak, že ide o nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vl. č. 1 Jarovce, Rusovce, Čunovo. K tomu treba uviesť, že v konaní bolo preukázané, že nikdy neexistoval spoločný urbár týchto troch obcí a C. R. teda nemohol bez splnomocnenia zo strany členov rusovského urbáru za nich uplatniť reštitučný nárok na pozemkovom úrade. Takého splnomocnenie v písomnej forme žalobcovia do spisu nezaložili (viď § 17 zák. č. 71/1967 Zb.). Súčasne žalobcovia nepredložili doklad o tom, že by oprávnené osoby za súhlasu majiteľov väčšiny podielov určili C. R. za spoločného zástupcu. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že písomné plnomocenstvo nemôžu nahradiť nedatované čestné prehlásenia, ktoré dňa 10. 7. 2007 založil do spisu pozemkového úradu právny zástupca žalobcov. Okrem toho, pre každú z uvedených obcí existuje samostatná pzkn. vl. č. 1. Krajský úrad v Bratislave v podaní z 9. 6. 1997 zn. 205/97/PP adresovanom Krajskej prokuratúre v Bratislave doslova uviedol: „Až po ukončení termínu vydokladovania uplatnených nárokov urbárskych spoločností (k 31. 12. 1995) sa v spise 1134/92 za Urbársku spoločnosť Jarovce objavilo nové podanie pod tou istou značkou, kde si Jarovce uplatnili nárok, ale pôvodní vlastníci boli uvedení nielen za Jarovce, ale aj Rusovce a Čunovo. Doklad bol podpísaný predsedom Urbárskej spoločnosti Jarovce, tak ako pôvodné, ktoré bolo v spise nahradené týmto novým podaním. V čase pôvodného podania bola podaná aj výzva na PD Dunaj Rusovce, v ktorom požadovali vydať iba Urbár Jarovce.“ Toto podanie Krajského úradu je založené v pripojenom spise Obvodného pozemkového úradu. Napokon poukazuje odvolací súd na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 45/04 z odboru písmoznalectva. V závere tohto posudku sa uvádza, že predmetné podania z 15. 12. 1992 nie sú identické, teda neboli vyhotovené z jedného originálu a preto nemohli vzniknúť v jednom čase. Všetky tieto skutočnosti vedú odvolací súd k záveru, že jediným relevantným dokladom je podanie C. R. z 15. 12. 1992, ktorým uplatnil na pozemkovom úrade reštitučný nárok týkajúci sa Urbárskeho spoločenstva Jarovce. Urbárske spoločenstvo Rusovce uplatnilo reštitučný nárok na pozemkovom úrade až podaním z 28. 12. 1994, ktoré bolo pozemkovému úradu doručené dňa 29. 12. 1994. Urbárske spoločenstvo Rusovce teda reštitučný nárok uplatnilo oneskorene - po uplynutí zákonnej lehoty (31. 12. 1993). Vzhľadom na to sa na žalovaného 3/ nevzťahoval zákaz prevodu predmetných nehnuteľností na iného v zmysle § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. a predmetné právne úkony preto nie sú neplatné. Súčasne žalovaný 3/ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny v časti, ktorou bola žaloba proti žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/ zamietnutá. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba proti žalovanému 2/ zamietnutá, odvolací súd zrušil z dôvodu, že odvolací súd uznesením z 28. 2. 2005 č. k. 2Co 357/04- 182 konanie proti žalovanému 2/ zastavil. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa nepochybil ani pokiaľ ide o výrok o trovách konania. Predmetom konania totiž bolo okrem určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov aj určenie, že žalovaný 3/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na to súd prvého stupňa pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby správne vychádzal z toho, že tarifnou hodnotou veci je cena predmetných nehnuteľností (§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným žalovaným 1/ a 5/. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaných 1/ a 5/. Ich právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 2 úkony právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29. 4. 2013 po 519,49 eur ( hodnota veci = 47 249,15 eur - 33 193,92 eur = 14 055,23 eur : 3 309,39 = 4,2 = 5; 6,64 x 5 = 33,20 + 486,29 = 519,49 eur). Po pripočítaní rež. paušálu 2 x 7,81 eur a po zvýšení odmeny o 20 % DPH, advokátska odmena predstavuje sumu 1 265,52 eur (519,49 x 2 = 1 038,98 + 2 x 7,81 = 1 054,60; 20 % zo sumy 1 054,60 = 210,92 + 1 054,60 = 1 265,52 eur). Žalovaným 3/, 4/ odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože títo žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. Na záver odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa na nesprávnosť žurnalizácie spisu spôsobenú tým, že súd prvého stupňa bez ohľadu na existujúci I. diel spisu (č. l. 1 až 415) začal druhý diel žurnalizovať odznova, t. j. od č. l. 1 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.