Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200053 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200053.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána F. E. E., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXX, štátneho príslušníka E. K. C. (E.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Y. Č. T. L., V., T. V., E., E. L. Y. T. T. M. C., zastúpeného pánom Mgr. Mariánom Miškolcim, advokátom so sídlom Tajovského 37, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.1.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-365-54/PO- Ž-2011 zo dňa 10.12.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-365-54/PO-Ž-2011 zo dňa 10.12.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-365-54/PO-Ž-2011 zo dňa 10.12.2012 odporca podľa § 13c zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebol naplnený ani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany, nakoľko (ako to vyplýva aj z výsledkov predchádzajúcich konaní) navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, väznený a ani zatknutý, nemal s nikým žiadne problémy a teda mu nehrozí výkon, či uloženie trestu smrti, resp. neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. S poukazom na vykonané dokazovanie správami o krajine pôvodu navrhovateľa odporca dospel k záveru, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu mu nehrozí ani individuálne ohrozenie života v dôsledku vnútroštátneho či medzinárodného ozbrojeného konfliktu, pretože bezpečnostná situácia v provincii ako aj v meste Kábul sa natoľko zlepšila a stabilizovala, že návrat navrhovateľa je možný. I keď sa vyskytujú sporadické útoky ozbrojených opozičných skupín, tieto sú orientované na vysoko profilované osoby či ciele, medzi ktoré navrhovateľ nepatrí. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 8.1.2013, ktorý doplnil podaním svojho právneho zástupcu z 18.3.2013 a ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodom ust. § 250j ods. a/, b/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Namietal v ňom, že odporca dva mesiace pred vydaním napadnutého rozhodnutia v rozhodnutiach ČAS: MU-97-11/PO-Ž-2012, MU-99-12/PO-Ž-2012, MU-90-10/PO-Ž-2012, MU-117-12/PO-Ž-2012, MU-225-13/PO-Ž-2012, MU-375-10/PO-Ž-2012 rozhodol o predĺžení poskytnutej doplnkovej ochrany, ktorá skutočnosť svedčí o rozpore s ust. § 3 ods. 5 (správne ods. 4.) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a teda že sa neriadil rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7.8.2012. Odporca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie stavu veci vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Afganistane - v Kábule, ktorá je podľa jeho názoru i naďalej nepriaznivá. Tiež uviedol, že odporca nezohľadnil v rozhodnutí individuálne dôvody navrhovateľa - skutočnosť, že navrhovateľov strýko pracuje ako zamestnanec Najvyššieho súdu Afganistanu. Na pojednávaní založil zástupca navrhovateľa do spisu mailovú informáciu veľvyslanectva SR v Teheráne, podľa ktorej bezpečnostná situácia v Afganistane i naďalej komplikovaná, pričom osobitne poukázal na útoky proti príslušníkom ISAF, politickým a vojenským cieľom. Zástupca navrhovateľa tiež založil do spisu agentúrne správy, podľa ktorých je Afganistan miestom, kde deje najviac násilia, pričom v priebehu prvých päť mesiacov roku 2013 došlo v Afganistane k nárastu zabitých a zranených civilistov oproti roku predchádzajúcemu o 24 %. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 22.4.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že tak ako v rozhodnutí ČAS: MU-570-11/PO-Ž-2012 z 20.11.2012 (týkajúceho totožného žiadateľa ako v rozhodnutí ČAS: MU-258/PO-Ž-2011 zo 7.11.2011) aj vo väčšine obdobných rozhodnutí už nepristupoval k predĺženiu poskytnutých doplnkových ochrán z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov ich predĺženia či poskytnutia. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že provincia Kábul je bezpečnou a že v prípade navrhovateľa neboli naplnené predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Žiaden z účastníkov konania nenavrhol doplnenie dokazovania. Súd v prejednávanej veci z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie vyhľadaním správ o krajine pôvodu navrhovateľa - časťami správ ANSO (Afganistan NGO Safety Office), mapujúcimi vývoj bezpečnostnej situácie v Afganistane za rok 2011 a za 1., 2., 3. a 4. štvrťrok 2012 z ktorých zistil, že: 1/ V celej provincii Kábul sa v roku 2010 uskutočnilo 151 incidentov iniciovaných ozbrojenými opozičnými skupinami (AOG), v roku 2011 ich bolo 115 a v roku 2012 sa ich počet znížil na 83 (v skladbe podľa štvrťrokov: 2 - 23 - 31 - 27). 2/ V Afganistane z celkového počtu 34 provincií existujú provincie vysoko nebezpečné (napr. Helmand, Paktika Khost, Ghazni, Kandahar, Kunar, Uruzgan, Faryab, Nangarhar), provincie s nízkou nebezpečnosťou (napr. Daykundi, Nimroz, Takhar, Sar-e-Pul, Kábul. Jawzjan, Ghor, Samangan, Badakhshan, Bamyan, Panjshir). 3/ Celkový trend vývoja bezpečnostnej situácie v Afganistane predstavuje znižovanie počtu útokov. Dôkazy, predložené zástupcom navrhovateľa na pojednávaní iba vo všeobecnosti potvrdili zistenie skutkového stavu veci odporcom, resp. sa viažu na obdobe roku 2013, teda na obdobie po vydaní napadnutého rozhodnutia. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-365/PO-Ž-2011. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že zistenie stavu veci z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu a že odporca v rozhodnutí nezohľadnil individuálne dôvody navrhovateľa: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ako to je zjavné zo samotného rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu, vychádzal z výsledkov predtým vykonaných procesných úkonov (zápisnica zo vstupného pohovoru, rozhodnutie z 29.11.2011 právoplatné vo vzťahu k výroku o neudelení azylu). Podobne vychádzal z výsledkov doplnenia dokazovania, uskutočneného po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sža/15/2012 zo 7.8.2012. Pokiaľ ide o individuálne dôvody navrhovateľa - skutočnosť, že navrhovateľov strýko pracuje ako zamestnanec Najvyššieho súdu Afganistanu - je potrebné poukázať na právoplatný výrok rozhodnutia odporcu ČAS: MU-365-32/PO-Ž-2011 z 29.11.2011, ktorým navrhovateľovi azyl udelený nebol. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia tohto výroku rozhodnutia, odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú z pohľadu zákona o azyle a teda aj ním udávané dôvody žiadosti o azyl ako nehodnoverné. Preto je dôvodné, ak odporca tieto dôvody už neskúmal v rámci konania o poskytnutí doplnkovej ochrany. Naviac navrhovateľ v rámci konania nikdy netvrdil, že by bol trestne stíhaný, resp. že by mu hrozil výkon či uloženie trestu smrti, podobne ako netvrdil, že by bol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Ak teda odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval neexistenciu dôvodov § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle, takéto jeho tvrdenie nie je v rozpore s obsahom spisu. Podobne ani konštatovanie o hodnotení bezpečnostnej situácie (§ 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle) nie je v rozpore s obsahom spisu. Odporca na základe vykonaného dokazovania - správ o bezpečnostnej situácii založených v spise konštatoval, že v Afganistane síce ozbrojený konflikt prebieha, avšak úroveň jeho intenzity je v jednotlivých provinciách rôzna. Osobitne sa venoval provincii Kábul, odkiaľ navrhovateľ pochádza, pričom s poukazom na vyhľadané a do spisu založené správy skonštatoval, že táto provincia je relatívne jednou z najbezpečnejších, pričom úroveň vyvíjajúcej sa a aktuálnej bezpečnostnej situácie umožňuje odporcov návrat. Súd naviac poznamenáva, že podľa jeho názoru odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci - bezpečnostnej situácie v Afganistane, resp. v jeho jednotlivých provinciách - v tom aj provincie Kábul, keď vyhľadal najaktuálnejšie správy za 1. - 3. štvrťrok roku 2012. K námietke, že v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia: Z textu podaného odvolania je zrejmé, že navrhovateľ videl túto vadu v tom, že odporca mal v iných rozhodnutiach, vydaných cca dva mesiace pred vydaním napadnutého rozhodnutia, rozhodnúť o poskytnutí doplnkovej ochrany. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ tieto svoje tvrdenia nepreukázal je súd toho názoru, že táto námietka nie je dôvodná. Avšak aj keby odporca vo veci žiadateľov o poskytnutie či predĺženie doplnkovej ochrany rozhodol v inom prípade či prípadoch tak, ako to navrhovateľ naznačil, táto skutočnosť nemôže automaticky znamenať, že ide o postup odporcu, ktorý má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jednak preto, lebo pod vadou konania v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. je potrebné rozumieť vadu v konaní správneho orgánu, teda v jeho (procesnom) postupe pri vedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie (v konaní o udelenie azylu - doplnkovej ochrany napr. nepoučenie žiadateľa o jeho právach a povinnostiach zákonným spôsobom, zabezpečenie tlmočenia nezákonným spôsobom a pod.), resp. pri aplikácii voľnej úvahy odporcu. Jednak však aj preto, lebo každá žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany sa musí poúdiť individuálne, po zohľadnení všetkých zistených tak subjektívnych, ako aj objektívnych skutočností. Jedným z elementárnych predpokladov každého správneho rozhodnutia je dostatočné zistenie stavu veci. Odporca v prejednávanej veci tento stav veci podľa názoru súdu zistil dostatočným spôsobom a na jeho základe konštatoval, že v Afganistane síce prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt, avšak vzhľadom na zistenú situáciu aj provincia (a mesto) Kábul je natoľko bezpečnou, že prípadný návrat navrhovateľa je možný (k námietke nesprávnosti právneho posúdenia veci sa súd vyjadrí následne). Navrhovateľ súdu nepredložil súdu žiaden dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení a v tomto smere nenavrhol ani doplnenie dokazovania. Súd nespochybňuje existenciu a význam ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, avšak zastáva názor, že ev. nedostatočne zistený stav veci, resp. ev. nesprávnosť iných rozhodnutí v iných správnych konaniach (na posudzovanie ktorých súd nemá právomoc) nemôže automaticky znamenať, že rozhodnutie v konkrétnej (prejednávanej) veci je v rozpore so zákonom. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k situácii, kedy by zásada vyššie menovaná mala absolútnu prednosť pred spoľahlivo zisteným stavom veci, resp. pred objektívnym právnym posúdením. Záverom tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku súd poznamenáva, že bezpečnostná situácia v Afganistane ako takom sa neustále mení a aj dvojmesačný rozdiel v jej časovom posudzovaní môže mať vplyv na jej vyhodnotenie a teda v konečnom dôsledku aj na rozhodnutie samotné. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Predpokladom kladného rozhodnutia vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany je preukázanie - existencia vážneho bezprávia, ktoré by žiadateľovi (navrhovateľovi) hrozilo v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu - Afganistanu. Ako to vyplýva z obsahu pohovoru, vykonaného s navrhovateľom, tento nebol nikdy trestne stíhaný. Teda v prípade jeho návratu mu nehrozí uloženie či výkon trestu smrti, teda predpoklad vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod. 1. zákona o azyle mu nehrozí. Navrhovateľ nemal ani žiadne problémy so štátnou mocou či tretími subjektmi - nestretol sa počas pobytu v Afganistane s neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním (§ 2 písm. f/ bod. 2. zákona o azyle). Niet preto dôvodu domnievať sa, že by bol v prípade svojho návratu objektom takéhoto zaobchádzania. K jeho „individuálnym problémom“ je potrebné skonštatovať, že ich existencia preukázaná nebola o čom bolo odporcom právoplatne rozhodnuté v rozhodnutí z 29.11.2011, konkrétne výrokom o neudelení azylu. Pokiaľ ide o tretí dôvod (§ 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle ) odporca na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade navrhovateľovho návratu nejestvuje nebezpečenstvo, ktoré má na mysli toto zákonné ustanovenie. Zistenia odporcu v tomto smere boli potvrdené aj doplnením dokazovania, ktoré vykonal súd a ktoré osobitne mapujú vývoj bezpečnostnej situácie na 4. štvrťrok roku 2012. Odporca nepoprel, že by v Afganistane neprebiehal vnútroštátny konflikt, avšak správne vyhodnotil skutočnosť, že v jeho jednotlivých provinciách, včítane provincie Kábul, je situácia odlišná - taká, ktorá ev. návrat navrhovateľa umožňuje. Ako to je zjavné z vykonaného dokazovania, v Afganistane sú provincie s vysokým stupňom nebezpečnosti (napr. Helmand - 811 incidentov AOG v roku 2012, Paktika - 282 incidentov AOG, Khost - 611 incidentov AOG, Ghazni - 968 incidentov AOG, Kandahar - 1097 incidentov AOG, Kunar - 1303 incidentov AOG, Uruzgan - 445 incidentov AOG, Faryab - 365 incidentov AOG, Nangarhar - 724 incidentov AOG), do ktorých by návrat predstavoval zjavne bezpečnostné riziko. Okrem týchto však v Afganistane v celom rade provincií (napr. Daykundi - 6 incidentov AOG, Nimroz - 32 incidentov AOG , Takhar - 19 incidentov AOG, Sar-e- Pul - 79 incidentov AOG, Kábul - 83 incidentov AOG. Jawzjan - 87 incidentov AOG, Ghor - 96 incidentov AOG, Samangan - 14 incidentov AOG, Badakhshan - 69 incidentov AOG, Bamyan - 17 incidentov AOG, Panjshir - 5 incidentov AOG) je bezpečnostné riziko minimálne. Pokiaľ ide o provinciu Kábul v roku 2012 sa v provincii udialo iba 83 incidentov iniciovaných ozbrojenými opozičnými skupinami, ktoré boli naviac zamerané na vojenské, resp. vysoko profilované politické ciele. Celkový vývoj bezpečnostnej situácie v Afganistane má naviac zlepšujúcu sa tendenciu. Ak teda odporca vyhodnotil situáciu v provincii Kábul ako takú, ktorá nepredstavuje bezpečnostné riziko v prípade návratu navrhovateľa z pohľadu cit. ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle , jeho vyhodnotenie zisteného stavu veci je správne. Inak povedané, pokiaľ v krajine pôvodu žiadateľa o poskytnutie medzinárodnej ochrany, konkrétne doplnkovej ochrany, aj prebieha ozbrojený konflikt, pokiaľ v takejto krajine existujú teritória v ktorých je bezpečnostné riziko nulové, resp. minimálne, návrat žiadateľa je možný práve do takýchto teritórií. Takéto vyhodnotenie je v aj v súlade s ust. Článku 8 Kvalifikačnej smernice z 13.12.2011. Pretože námietky vznesené navrhovateľom súd vyhodnotil ako nedôvodné súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).