Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/28/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200207 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200207.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: DH Finance Slovakia, a.s., Seberíniho 2, 821 03 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Katarína Bugáňová, Seberíniho 2, 821 03 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/1183553/2012/5248 zo dňa 16.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.02.2013 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/1183553/2012/5248 zo dňa 16.11.2012, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9101401/5/1903711/2012 zo dňa 30.07.2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume X XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie roku 2008, nakoľko neuznal oprávnenosť odpisov dlhodobého majetku, z dôvodu, že neboli v príslušnom zdaňovacom období navrhovateľom, ako daňovým subjektom, využívané na dosahovanie, resp. zabezpečenie zdaniteľných príjmov, nakoľko si podľa názoru Daňového úradu Bratislava a Finančného riaditeľstva SR, navrhovateľ, ako daňový subjekt, nepripísal z predmetného dlhodobého majetku v zdaňovacom období 2008 žiaden bezprostredný majetok. Žalobca v žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s názormi Daňového úradu Bratislava, resp. Finančného riaditeľstva SR, ktorý neuznal oprávnenosť odpisov dlhodobého majetku- stavieb v príslušnom zdaňovacom období z dôvodu ich nevyužívania na dosahovanie, resp. zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Žalobca taktiež považuje výklad pojmu ,,majetok používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov“ s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ZDP) za neprimerane reštriktívny a zužujúci a na základe tohto výkladu, použitým správcom dane, ako daňový subjekt bol, neoprávnene ukrátený na svojom práve zahrnúť do svojich daňových výdavkov odpisy dlhodobého nehnuteľného majetku za zdaňovacie obdobie roku 2008 v rozsahu, v akom mu toto právo vyplýva z ust. § 22 DZP. Žalobca ďalej namietal, že považuje za neprimerane reštriktívny taký výklad, na základe ktorého je za dlhodobý nehnuteľný majetok využívaný za účelom zabezpečenia zdaniteľných príjmov považovaný len ten majetok, z ktorého si daňový subjekt pripísal v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje právo jeho odpisovania, bezprostredný, konkrétny príjem. Žalobca si za zdaňovacie obdobie roku 2008 uplatnil odpisy dlhodobého majetku celkom vo výške XXX.XXX,XX eur, týkajúce sa stavby nachádzajúce sa v k.ú. A. E., nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C.-A., obec Košice- Staré mesto, okres Košice I, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. I., obec Hrachovo, okres Rimavská Sobota, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. W., obec Pezinok, okres Pezinok. Žalobca odôvodnil odpisovanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C. - A. M., okres Košice I a to budovy súpis. č. XXXXX tým, že predmetné nehnuteľnosti boli dňa 28.09.2009, t.j. v nasledujúcom zdaňovacom období, kúpnou zmluvou prevedené zo žalobcu, ako predávajúceho na F. Prevodu nehnuteľností predchádzali rozsiahle rokovania o zmluvných podmienkach prevodu spojené s obhliadkami nehnuteľností, ktoré prebiehali tak v roku 2009 ako aj v roku 2008. Odpisovanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. I., obec Hrachovo, okres Rimavská Sobota a odpisovanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. W., obec Pezinok, okres Pezinok boli dňa 30.06.2009, v nasledujúcom zdaňovacom období, kúpnymi zmluvami prevedené z navrhovateľa, ako predávajúceho, na spoločnosť N., s.r.o., so sídlom G.. 1. M. XX, XXX XX K., ako kupujúceho, a to za kúpnu cenu vo výške XXX.XX eur( stavby Hrachovo), resp. vo výške XXX.XX eur (stavby Grinava). Za týmto účelom boli priestory v predmetných nehnuteľnostiach v priebehu roku 2008 využívané ako rokovacie priestory, súčasne opakovane dochádzalo k obhliadkam nehnuteľností. Ďalej uviedol, že rovnako ako v prípade ostatných nehnuteľností platí, že boli kupované za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a v súlade s podnikateľským zámerom boli riadne zaradené a vedené v účtovnej evidencii žalobcu a čiže boli splnené všetky predpoklady pre odpisovanie zákonom č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca má za to, že obhliadky a rokovania o zmluvných podmienkach predaja realizované žalobcom v roku 2008 boli základným predpokladom a nevyhnutnou súčasťou procesu predaja nehnuteľností. Žalobca je toho názoru, že postupoval správne, nakoľko cieľom rokovaní a obhliadok nepochybne bol predaj nehnuteľností, ide preto o činnosti vykonávané za účelom dosahovania zdaniteľného príjmu. Žalobca argumentoval aj tým, že dôvodom k inkasu zdaniteľného príjmu v nasledovnom zdaňovacom období je spôsobené špecifikom predávaného tovaru (atypické nehnuteľnosti) a súvisí to i s externými faktormi. S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ZDP) žalobca argumentoval, že všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti riadne evidoval a z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu, žalobca naplnil všetky podmienky pre uplatnenie práva zahrnúť odpisy dlhodobého nehnuteľného majetku do daňových výdavkov, nakoľko o odpisovanom dlhodobom nehnuteľnom majetku riadne účtoval a predmetný nehnuteľný majetok použil na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktoré predstavovali XXX.XX eur - stavby Hrachovo a XXX.XX eur - stavby Grinava, X.XXX.XXX,XX eur nehnuteľnosti (vrátane pozemkov) Košice. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.04.2013 uviedol, že správca dane vykonal kontrolu zameranú na využívanie dlhodobého hmotného majetku v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov a zistil, že žalobca zaúčtoval do nákladov kontrolovaného obdobia roku 2008 na účet 551 odpisy dlhodobého hmotného majetku v celkovej sume X XXX XXX Sk, týkajúce sa nehnuteľností: Nemocnica, sklad fliaš- Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny v Košiciach, kaštieľ, práčovňa, internát, montovaná budova, kotolňa, čistička odpadových vôd, garáž, školská jedáleň, sklad DK- Detský domov v Hrachove, sklad, administratívna budova, sklad, garáže, vrátnica, služobný byt v Pezinku - Grinava a Stavby - Stará Turá a zistil, že spoločnosť v roku 2008 dosahovala príjmy iba z prenájmu dlhodobého majetku stavby - Stará Turá. V konkrétnom prípade bolo zistené a podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9101401/758056/2012/ Pat zo dňa 11.04.2012 v roku 2008 aj potvrdené, že žiadny iný objekt okrem majetku Stavby - Stará Turá nebol, napr. prenajímaný, t.j. z ostatného majetku v roku 2008 spoločnosť nedosiahla žiadny príjem, žalobca to aj sám preukázal. Žalovaný poukázal na § 19 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami sú odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona sa odpisovaním na účely tohto zákona rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Žalovaný argumentoval tým, že žalobca nemá v obchodnom registri zapísanú ako činnosť predaj nehnuteľností a prenájom nehnuteľností a v prípade, že by sa v uvedených nehnuteľnostiach nenachádzali skladové, ubytovacie a stravovacie priestory, tak by z nich dosahoval zdaniteľný príjem, avšak na takýto účel okrem Stavby - Stará Turá neboli využívané. Ďalej žalovaný je toho názoru, že žalobca uvedené nehnuteľnosti na žiadne činnosti nevyužíval, nepreukázal využívanie dlhodobého hmotného majetku ani na účely, nakoľko prevažujúci príjem spočíval v nakladaní s finančnými prostriedkami a zároveň sídlo spoločnosti má na Seberíniho 2 v Bratislave, ktoré využíval v súvislosti s podnikaním. Žalovaný má za to, že vyjadrenie žalobcu o realizovaných prezentáciách a obhliadkach nehnuteľností, ktoré predchádzali následnému predaju a podpisu kúpnych zmlúv v roku 2009 svedčí o skutočnosti, že mal v majetku nehnuteľnosti určené na predaj, do realizácie predaja hmotného majetku mu neplynuli žiadne príjmy, t.j. predmetný hmotný majetok nebol používaný na zabezpečenie a dosahovanie príjmov, a preto nemôže tento majetok odpisovať. V zmysle uvedeného žalovaný uviedol, že nemá opodstatnenie tvrdenie žalobcu v žalobe a žalobca nesplnil všetky predpoklady ustanovené pre odpisovanie zákonom č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a to tým, že nehnuteľnosti neboli využívané za účelom zabezpečenia zdaniteľného príjmu. Žalovaný ďalej argumentoval, prípadné, avšak nepreukázané obhliadky a rokovania o zmluvných podmienkach predaja, ktoré boli vykonávané v priestoroch predmetných nehnuteľností s cieľom zabezpečiť predaj nehnuteľností možno považovať za činnosť súvisiacu s predajom nehnuteľností v roku 2009, ale nevzťahuje sa k využitiu nehnuteľností v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2008 za účelom dosiahnutia zdaniteľného príjmu. Navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že u žalobcu dňa 11.04.2012 správca dane vykonal daňovú kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9101401/5/660252/2012 zo dňa 14.6.2012. Z obsahu protokolu vyplýva, že správca dane preveroval, či daňový subjekt využíva predmetný dlhodobý majetok v súvislosti z dosahovaním zdaniteľných príjmov alebo v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Správca dane zistil, že daňový subjekt v roku 2008 dosahoval príjmy iba z prenájmu dlhodobého majetku Stavby - Stará Turá. Dňa 11.04.2012 správca dane vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril, či v roku 2008 prenajímal aj iný objekt ako ,,Stará Turá“. Daňový subjekt sa vyjadril, že nie, z čoho vyplynulo, že daňový subjekt z ostatného dlhodobého majetku v roku 2008 nedosiahol žiadny príjem a tým porušil § 19 ods. 3 a § 22 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z protokolu o daňovej kontrole vyplynulo, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2008 priznal daň vo výške X,- eur, čo predstavuje o X XXX,XX eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Správca dane zvýšil v zmysle § 17 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov základ dane za rok 2008 vo výške X.XXX,XXX Sk. Správca dane žalobcu vyzval listom č. 9101401/5/1007617/2012 zo dňa 18.06.2012 k vyjadreniu sa k predmetnému protokolu. Dňa 06.07.2012 sa žalobca vyjadril k protokolu s pripomienkami, ktoré správca dane neakceptoval, nakoľko vyjadrenie žalobcu neobsahovalo žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali používanie predmetných nehnuteľností v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov a nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti. Dňa 16.07.2012 vykonal správca dane ústne pojednávanie. Daňový úrad Bratislava vydal dňa 30.07.2012 platobný výmer č. 9101401/5/1903711/2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,XX Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa ustanovení zákona č. 595/2003 v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka 2008. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči platobnému výmeru č. 9101401/5/1903711/2012 zo dňa 03.09.2012, v ktorom vzniesol námietky totožné s námietkami uvedenými v žalobe. Daňový úrad predkladacou správou k odvolaniu zo dňa 03.09.2012 potvrdil platobný výmer Daňového úradu Bratislava pod č. 9101401/5/1903711/2012 zo dňa 30.07.2012. V rozhodnutí konštatoval, že je nesporné, že daňový subjekt v roku 2008 dosahoval príjmy z úrokov z pôžičiek, predaja majetku a z prenájmu dlhodobého majetku Stavby - Stará Turá, ale (zápisnica č. 9101401/1/758056/2012/Pat zo dňa 11.04.2012) z nehnuteľností, ktoré žalobca vlastnil, dosahoval príjem z prenájmu len z jednej z nich a to z nehnuteľnosti v Starej Turej, ostatné nehnuteľnosti daňový subjekt nevyužíval, nesídlil v nich. V odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil v celom rozsahu, keďže sa nestotožňuje so závermi správcu dane, ktorý neuznal oprávnenosť odpisov dlhodobého majetku - stavieb v príslušnom zdaňovacom období z dôvodu ich nevyužívania na dosahovanie zdaniteľných príjmov. Následne správca dane postúpil odvolanie daňového subjektu spolu s predkladacou správou zo dňa 17.09.2012 odvolaciemu orgánu. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava. IV. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami sú odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29 cit. zákona). Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Podľa § 19 ods. 3 prvá veta 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pripúšťa odpisovanie zahrňovanie odpisov majetku do daňových výdavkov, avšak za predpokladu, že majetok je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný, alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 cit. zákona a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že z protokolu o výkone daňovej kontroly vyplynulo, že daňový subjekt (žalobca) v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2008 priznal daň vo výške X,- €, čo predstavuje o X.XXX,XX € menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Rozdiel dane vznikol z dôvodu, že daňový subjekt (žalobca) interným dokladom ID 12/2008 zo dňa 31.12.2008 zaúčtoval do nákladov na účet 551 - odpisy sumu odpisov dlhodobého hmotného majetku v celkovej výške X.XXX.XXX,- Sk. Daňovou kontrolou bolo zistené, že išlo o odpis nehnuteľností - nemocnica, sklad fliaš, Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny - kaštieľ, práčovňa, internát, montovaná budova, kotoľňa, čistička odpadových vôd, garáž, školská jedáleň, sklad DK - detský domov Hrachovo - sklad, administratívna budova, sklad, garáže, vrátnica, služobný byt - Pezinok, Grinava - stavby Stará Turá. Pri kontrole správca dane preveroval, či daňový subjekt využíva predmetný dlhodobý majetok v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov alebo v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Tento zistil, že žalobca v roku 2008 dosahoval príjmy iba z prenájmu dlhodobého majetku - stavby Stará Turá. Písomným podaním zo dňa 11.4.2012 správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či v roku 2008 prenajímal aj iný objekt, ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Starej Turej. Žalobca do zápisnice zo dňa 11.4.2012 uviedol, že nie. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že iba čas odpisovaného dlhodobého majetku nachádzajúcom sa v k.ú. A. E., bola v roku 2008 využívaná v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Z ostatného dlhodobého majetku v roku 2008 žalobca nedosiahol žiaden príjem. Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, že daňový subjekt z predloženej hlavnej knihy vykázal výnosy vo výške XX.XXX.XXX,XX Sk, čo predstavuje o X.XXX,XX Sk viac, ako v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008. Správca dane preto po daňovej kontrole o rozdiel v sume X.XXX,- Sk zvýšil príjmy za rok 2008. Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, vyčíslil správca dane na sumu X.XXX.XXX,- Sk. Podľa ust. § 30 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Daňový subjekt (žalobca) vykázal v podanom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 stratu vo výške XXX.XXX,- Sk. Na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008 vznikol daňovému subjektu nárok na odpočet daňovej straty vo výške X.XXX.XXX,- Sk. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia správca dane túto sumu uznal, ako položku znižujúcu základ dane spoločnosti za rok 2008. Na základe vykonanej kontroly správca dane základ dane uvedený v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo výške X.XXX.XXX,- Sk po uplatnení daňovej straty vo vyššie uvedenej výške (XXX.XXX,- Sk) zvýšil na sumu XXX.XXX,- Sk a priznanú daň uvedenú v podanom daňovom priznaní vo výške X,- Sk, zvýšil na sumu XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €). Pri kontrole správca dane preveroval, či žalobca využíva uvedený predmetný dlhodobý majetok v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov, alebo v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt v roku 2008 dosahoval príjmy z úrokov, z pôžičiek, predaja majetku a prenájmu dlhodobého majetku, ktorým boli v rozhodnom období nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Starej Turej. Keďže žalobca ani po výzve správcu dane nepreukázal, že v predmetnom období prenajímal aj iný objekt, nehnuteľnosti, ktoré žalobca vlastnil, v dôsledku čoho bolo správcom dane podľa názoru súdu nesporne správne zistené, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období roku 2008 nedosahoval žiadny príjem z ubytovacích, rokovacích či skladovacích priestorov. Prevažujúcou činnosťou žalobcu bolo v tomto období poskytovanie pôžičiek. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal využívanie dlhodobého hmotného majetku ani na vlastné účely, nakoľko prevažujúci príjem spočíval v nakladaní s finančnými prostriedkami. Žalobca podľa názoru súdu nesplnil všetky predpoklady ustanovené pre odpisovanie zákonom č. 595/2003 Z.z. tým, že predmetné nehnuteľnosti neboli využívané za účelom zabezpečenia zdaniteľného príjmu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami sú odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, sa odpisovaním na účely tohto zákona rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V prípade, ak má daňový subjekt v majetku hmotný majetok a nehmotný majetok charakteru, ktorý nesúvisí s predmetom jeho činnosti a tým s dosahovaním príjmov, nemôže tento majetok odpisovať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím k ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný zo zákona na náhradu trov konania nemá nárok. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď obaja účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednávaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca písomným podaním zo dňa 4.3.2013 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný sa k výzve nevyjadril, preto súd u neho takýto postup predpokladal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.