Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/12/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200232 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200232.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána E. Y. J., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka I. N. V. (I.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy W. E. G. XX/XX, E. K., aktuálne s miestom pobytu V. XXX, G. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.2.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-632-18/PO-Ž-2012 zo dňa 12.12.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-632-18/PO-Ž-2012 zo dňa 12.12.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesení, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-632-18/PO-Ž-2012 zo dňa 12.12.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že iba obava navrhovateľa z možného vypočúvania na polícii v súvislosti s jeho účasťou na organizovaní študentských protestov, ku ktorým malo dôjsť v novembri 2011, nie je postačujúcou na poskytnutie azylu. Je tomu tak preto, lebo v jeho prípade absentuje objektívny prvok prezentovanej obavy (navrhovateľ nemal absolútne žiadne problémy so štátnou mocou a to ani v čase po údajných protestoch). Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že sa mu nepodarilo preukázať ich uskutočnenie a tiež na fakt, že po príchode na Slovensko dobrovoľne kontaktoval veľvyslanectvo Vietnamu za účelom vydania nového cestovného pasu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 8.2.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, ak sa odporca tento zisťoval iba z novinárskych správ, že sám (navrhovateľ) poukázal na to, že min. dvaja jeho spolužiaci sú stále zatknutí. V ďalšom dôvodil, že odporca rozhodol v rozpore so zákonmi a že v prípade návratu do Vietnamu mu hrozí trestné stíhanie. Navrhol súdu ako svedkov vypočuť rodinných príslušníkov zatknutých kolegov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 5.3.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti, ako aj na odôvodnení. Na pojednávaní pred súdom odporca poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa: 1/ Uviedol, že navrhovateľ na polícii (OCP Trnava dňa 14.11.2012) uviedol, že na základe jeho žiadosti mu vietnamské veľvyslanectvo v Bratislave vydalo 17.9.2012 nový cestovný doklad (pas), ktorý si 7.11.2012 aj prevzal. Na Slovensko však pricestoval až 22.9.2012, teda až po čase vydania nového pasu, logicky až potom ako oň (na Slovensku) požiadal. 2/ Poukázal na rozpor v navrhovateľových tvrdeniach, prezentovaných počas pohovoru, keď navrhovateľ tvrdil, že na Slovensko prišiel v kamióne ktorý náhodne zastavil na ceste, pričom neskôr tvrdil, že na Slovensko bol privezený v kamióne za prítomnosti prevádzačov v kuklách. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľovi bolo predvolanie na pojednávanie doručované na ním uvedenú adresu pobytu, zásielka sa však vrátila po uplynutí úložnej doby. Súd po prejednaní veci dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil. Navrhovateľ síce navrhol vo veci vypočuť svedkov - rodinných príslušníkov uväznených spolužiakov, týchto však nekonkretizoval, pričom zo samotného textu odvolania je zrejmé, svedkovia sa nachádzajú vo Vietname, teda ich prípadný výsluch nie je možný. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-632/PO-Ž-2012. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci, že odporca tento zisťoval iba z novinárskych správ, že sám (navrhovateľ) poukázal na to, že min. dvaja jeho spolužiaci sú stále zatknutí: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri zisťovaní stavu veci vychádzal z obsahu dokazovania, vykonané v súlade so zákonom, tiež z úkonov, ktoré boli vykonané pred začatím samotného azylového konania. Teda jednak z obsahu vstupného pohovu, ako aj zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúcich z rôznych zdrojov, ktoré boli obsahovo zamerané na konkrétne okolnosti navrhovateľom tvrdených skutočností, ako aj na zistenie ev. rizík vážneho bezprávia. Nezakladá sa teda na pravde tvrdenie, že odporca pri vykonávaní dokazovania vychádzal iba z tlačových správ. Zo žiadnej s vyhľadaných správ sa nepotvrdilo uskutočnenie demonštrácií v mesta Hai Phong, organizovaných študentmi v čase tvrdenom navrhovateľom. Potvrdila sa iba existencia protestných akcií, ktoré sa uskutočnili začiatkom roku 2012 a ktoré súviseli s násilným odobratím pôdy. Možno teda spoľahlivo konštatovať, že odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, na základe ktorého následne vydal napadnuté rozhodnutie. K námietke, že, odporca rozhodol v rozpore so zákonmi: Ani táto námietka nie je dôvodná. Predpokladom udelenia azylu je súčasné preukázanie splnenia zákonných podmienok (§ 8 zákona o azyle), teda opodstatnenej obavy z prenasledovania z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo uplatňovania politických práv a slobôd. Navrhovateľ prezentoval strach zo zatknutia políciou z dôvodu ním prezentovaného organizovania demonštrácií koncom roku 2011. Ako to však vyplynulo z vykonaného dokazovania, takéto demonštrácie sa koncom roku neuskutočnili, teda odporca správne v rozhodnutí skonštatoval, že nebola naplnená objektívna stránka predpokladu udelenia azylu. Ak teda neboli splnené zákonné predpoklady udelenia azylu, odporca v súlade so zákonom o azyle navrhovateľovi azyl neudelil. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej ochrany, ani v tomto prípade nedošlo k splneniu predpokladu jej poskytnutia. Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nikdy nemal (a to ani po jeho údajnej účasti na demonštráciách) žiadne problémy so štátnou mocou vo Vietname. Niet preto dôvodu domnievať sa, že by v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu došlo voči nemu ku konaniu, ktoré by bolo možné charakterizovať ako vážne bezprávie. Naviac vo Vietname niet ani vnútroštátneho či medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu ako ďalšieho z predpokladov jej poskytnutia. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že v prípade navrhovateľa nedošlo k naplneniu predpokladov poskytnutia medzinárodnej ochrany, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že aj rozpory v navrhovateľových výpovediach svedčia o nedôveryhodnosti navrhovateľa, ako to odporca konštatoval vo svojom stanovisku k podanému návrhu. Je faktom, že navrhovateľ (porovnajúc dátum vydania jeho cestovného dokladu vietnamským veľvyslanectvom v Bratislave a ním proklamovaného príchodu na Slovensko) musel byť na slovenskom území skôr, ako to uviedol v konaní pred odporcom, že rozporne uvádzal spôsob a okolnosti dopravy svojej osoby na Slovensko, ktoré skutočnosti vo vzťahu k objektívnemu nepreukázaniu uskutočnenia demonštrácií nasvedčujú účelovosť navrhovateľovho konania, teda že dôvody žiadosti ním prezentované sa nezakladajú na pravde. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).