Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/33/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200244 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200244.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, P.O. BOX 192 814 99 Bratislava, zast. Advokátska kancelária ŠROBÁR s.r.o., sídlom Laurinská 12/212, 811 01 Bratislava, za účasti: BOLIPOLIS s.r.o., so sídlom Lachova 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - stanoviska žalovaného č. MAGS ORM 31920/12-425283 zo dňa 16.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.2.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov žaloby vyplýva, že dňa 11.10.2012 žalobca podal podľa § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s § 26 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov protest prokurátora proti opatreniu žalovaného, ktorým bolo vydané záväzné stanovisko k investičnej činnosti a súčasne vyslovený súhlas so zmenou stavby „Bytový dom VAV R. K..“ v k. ú. S. pred dokončením, ktorá zmena spočívala v zmene bytového domu s 2 nadzemnými podlažiami na bytový dom s 3 nadzemnými podlažiami. V proteste žalobca poukázal na skutočnosť, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s územným plánom žalovaného. Záväzná časť územného plánu bola vyhlásená VZN č. 4/2007 z 31.5.2007 v znení VZN č. 12/2008 z 15.12.2008 a VZN č. 17/2011 z 15.12.2011. V zmysle územného plánu patria pozemky, na ktorých je stavba umiestnená do rozvojového územia, pre ktoré sú stanovené regulatívy funkčného usporiadania a využitia územia pre kód funkcie 102. Regulatív indexu podlažných plôch je stanovený pri malopodlažnej bytovej zástavbe na maximálne 0,6. Vychádzajúc z údajov uvedených v stanovisku, ak je celková podlahová plocha po zvýšení na tri podlažia 2276 m2 a celková plocha riešeného územia 2689 m2, je hodnota pomeru týchto dvoch plôch 0,85, čo je záväzný index podlažných plôch. Podľa toho bol záväzný index podlahových plôch neprípustne prekročený. Výnimku umožňuje znenie územného plánu ohľadom funkčného využitia plôch s kódom funkcie 102, podľa ktorého sa do počtu nadzemných podlaží nezahŕňa podkrovie, alebo posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50% zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. Z projektovej dokumentácie dotknutej stavby, ktorej súčasťou je bilancia intenzity využitia územia, je zrejmé, že podlahová plocha 2. NP je 786,10m2 a podlahová plocha 3. NP je 702,24 m2. Podľa týchto údajov vychádza, že podlahová plocha tretieho podlažia nie je o 50% menšia ako zastavaná plocha predchádzajúceho podlažia (kód funkcie 102) a teda sa má zahrnúť do počtu nadzemných podlaží. Primátor žalovaného podanému protestu nevyhovel a napadnuté záväzné stanovisko potvrdil. V proteste bolo najmä vytknuté, že zo záväzného stanoviska nie je zrejmá úvaha, resp. výpočet, na základe ktorej dospel žalovaný k záveru, že v prípade zvýšenia bytového domu na tri nadzemné podlažia, nepríde k prekročeniu maximálne prípustnej hodnoty indexu podlažných plôch, čím by deklaroval, že navrhovaná zmena je v súlade s územným plánom. V odôvodnení rozhodnutia je potvrdené, že dotknuté územie sa riadi režimom podľa kódu 102 s tým, že pôvodné záhrady sú postupne nahrádzané obytnou funkciou. Primátor žalovaného ďalej tvrdí, že na proces stanovísk sa nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Žalobca s týmto názorom nesúhlasí a má za to, že záväzné stanovisko nie je náležite odôvodnené a je v rozpore so zásadami § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca podľa neho nesplnil materiálnu podmienku pre aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Z ustanovenia § 249 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že obsahom žaloby prokurátora by malo byť aj tvrdenie o tom, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžp/6/2012 zo dňa 30.1.2013, sp. zn. 6 Sžo/187/2011 zo dňa 20.7.2011 a sp. zn. 1 Sžr/111/2011 zo dňa 3.4.2012. Ďalej uvádza, že opatrenie žalovaného nie je rozhodnutím, resp. individuálnym správnym aktom, na základe ktorého nadobudol pribratý účastník konkrétne subjektívne oprávnenie realizovať zmenu stavby. Podľa neho sa jedná o výsledok výkonu samosprávnej právomoci žalovaným, ktorú upravuje platný právny poriadok. Žalovaný pokiaľ ide o formálnu stránku záväzného stanoviska má za to, že sa na vydávanie týchto stanovísk nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Územný plán žalovaného bol schválený 31.5.2007 uznesením Mestského zastupiteľstva žalovaného č. 123/2007 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 4/2007 zo dňa 31.5.2007. Uznesením Mestského zastupiteľstva žalovaného č. 600/2008 dňa 15.12.2008 bola schválená územnoplánovacia dokumentácia Územný plán žalovaného, zmeny a doplnky 01. Záväzná časť Územného plánu žalovaného, zmena a doplnky 01 bola vyhlásená VZN č. 12/2008 z 15.12.2008, účinným dňa 15.1.2009. Mestské zastupiteľstvo žalovaného schválilo uznesením č. 400/2011 územnoplánovaciu dokumentáciu Územný plán žalovaného, zmeny a doplnky 02 a VZN č. 17/2011 z 15.15.2011, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 4/2007 v znení VZN č. 12/2008. VZN nadobudlo účinnosť dňa 1.2.2012. Pokiaľ ide o územný plán žalovaného, stanovená intenzita využitia sa aplikuje na časť funkčnej plochy riešeného územia, čo však neznamená redukciu funkčnej plochy výhradne na záujmové pozemky. Pri posudzovaní je potrebné vychádzať z logicky rozčleneného územia funkčných plôch, nie pozemkov. Využitie pozemkov zostáva naďalej predmetom vyjadrenia územnoplánovacej dokumentácie zóny, resp. územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Výmera tohto bloku je 7493 m2, výmera zastavanej plochy je 1250 m2 a výmera podlažných plôch je 2967 m2. Tieto výmery zastavaných plôch a podlažných plôch tvorí súčet plôch objektov nachádzajúcich sa alebo navrhovaných v predmetnom bloku. Ukazovatele intenzity využitia územia (IPP - index podlažných plôch, IZP - index zastavaných plôch) ovplyvnené predmetným investičným zámerom, vzťahujúce sa pre uvedenú časť funkčnej plochy, dosahujú hodnoty: IPP=0,39 a IZP=0,16. Z uvedeného vyplýva, že intenzita zástavby v uvedenom bloku ako časti dotknutej funkčnej plochy taktiež neprekračuje limitné hodnoty stanovené územným plánom. Pribratý účastník sa vyjadril a uviedol, že na stavbu „Bytový dom VAV“ na R. ulici v T. bolo vydané stavebné povolenie dňa 17.8.2010 stavebníkovi MONAR Invest spol. s r.o.. Zmluvou o postúpení a prevzatí práv a povinností zo dňa 4.11.2010 boli práva a povinnosti z územného rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 17.6.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2009 a stavebného povolenia zo dňa 17.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2010 postúpené na spoločnosť BOLIPOLIS s.r.o.. Pribratý účastník sa plne stotožňuje so závermi záväzného stanoviska vydaného žalovaným. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti neospravedlneného pribratého účastníka, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo záväzné stanovisko žalovaného ako dotknutého orgánu, vydané ako podklad pre účely povolenia zmeny stavby pred dokončením v stavebnom konaní podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon). Žalovaný nevyhovel protestu prokurátora rozhodnutím č. j. MAGS ORM 53915/2012-418576 a záväzné stanovisko potvrdil. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona, dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Podľa § 249 ods. 3 O.s.p., prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalovaný vydal dňa 16.3.2012 súhlasné záväzné stanovisko k zmene stavby pred dokončením - Bytový dom VAV - R. ulica, na parcele č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X, v k. ú. S. (ďalej len „predmetná stavba“). Proti tomuto záväznému stanovisku - opatreniu podal žalobca dňa 11.10.2012 protest podľa § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s § 26 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V proteste bolo žalovanému vytknuté, že záväzné stanovisko je v rozpore s územným plánom, pretože zo záväzného stanoviska nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel správny orgán k záveru, že v prípade zvýšenia bytového domu (na tri nadzemné podlažia) nepríde k prekročeniu maximálne prípustnej hodnoty indexu podlažných plôch a teda, že navrhovaná zmena je v súlade s územným plánom. V tomto smere je opatrenie neodôvodnené, neurčité a nezrozumiteľné a teda v rozpore so zákonom. Žalovaný pri vydávaní záväzného stanoviska nepostupoval v súlade so správnym poriadkom a inými právnymi predpismi. Žalovaný, rozhodnutím zo dňa 21.11.2012 protestu žalobcu nevyhovel a napadnuté záväzné stanovisko potvrdil. Územný plán ako územnoplánovacia dokumentácia stanovuje reguláciu predovšetkým na jednotlivé funkčné plochy. V záväznej časti C.2. v podkapitole 2.2.1. Intenzita využitia funkčných plôch v bode 2. Definovanie vybraných pojmov súvisiacich s reguláciou je zároveň uvedené, že pre posúdenie investičného zámeru nachádzajúceho sa len v časti funkčnej plochy platia na ploche, na ktorej má byť realizovaný zámer zástavby definície a ukazovatele intenzity využitia územia záväzné pre celú funkčnú plochu. V konkrétnom bloku je možné riešiť návrh zástavby celého bloku s vyjadrením etapizácie zástavby a to na úrovni riešenia ÚPN Z, UŠ, Z, resp. dokumentácie pre územné rozhodnutie. Pri posudzovaní je potrebné vychádzať z logicky rozčleneného územia funkčných plôch, nie pozemkov. Využitie pozemkov zostáva naďalej predmetom vyjadrenia územnoplánovacej dokumentácie zóny, resp. územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Pri výpočte IPP - index podlažných plôch, projektanti započítali aj podlažnú plochu 3. nadzemného podlažia, nakoľko ide o plnohodnotné nadzemné podlažie. Informácia o navýšení bytového domu o jedno plnohodnotné podlažie bola uvedená aj v záväznom stanovisku. Územný plán Bratislavy stanovuje pre dotknutú funkčnú plochu nasledovnú reguláciu intenzity využitia územia: IPP max.= 0,6, IZP. Max. =0,3, KZ min. = 0,25. Na základe porovnania uvedených ukazovateľov žiadny z ukazovateľov neprekračuje limitnú hodnotu stanovenú územným plánom a aj po navrhovanej zmene stavby je predmetná stavba v súlade s reguláciou intenzity využitia územia dotknutej funkčnej plochy. Na základe vyššie uvedeného, dospel krajský súd k nasledovným právnym záverom: 1. Otázka namietaného predmetu žaloby, t.j. že napadnuté stanovisko nemôže byť preskúmateľné správnym súdom. K námietke žalovaného, že záväzné stanovisko nie je individuálnym správnym aktom a preto nie je spôsobilým byť predmetom prieskumu krajský súd uvádza, že záväzné stanovisko vydané podľa § 140b stavebného zákona, je podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov opatrením, ktoré je záväzné a má dopad na práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb. Preto ho bolo možné napadnúť protestom a taktiež bol žalobca oprávnený po nevyhovení protestu podať návrh na jeho preskúmanie súdom (§ 35 ods. 1 písm. b) O.s.p.). 2. Otázka posúdenia proporcionality výsledku tohto prípadu s právami stavebníka nadobudnutými v dobrej viere. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobca neposudzoval dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka podľa § 249 ods. 3 O.s.p., krajský súd sa vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu musel s týmto stotožniť. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade išlo o zmenu stavby pred dokončením a bolo povinnosťou žalobcu posúdiť, či zamýšľaný výsledok dosiahnutý v súdnom konaní nebude mať dopad na dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka. Tu poukazuje krajský súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo/440/2009, citujem právnu vetu „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“ S týmito dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka - pribratého účastníka v súdnom konaní sa žalobca nevysporiadal v žalobe vôbec. Taktiež sa žalobca vôbec nevysporiadal s tým, prečo nenapadol protestom Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) Mestského zastupiteľstva žalovaného č. 12/2008, účinné dňa 1.2.2012, ktoré slúžilo ako podklad pre vydanie záväzného stanoviska. Podľa názoru krajského súdu by bolo efektívnejšie napadnúť VZN, ako stanovisko, ktoré bolo v jeho súlade. 3. Otázka formálnych náležitostí záväzného stanoviska. Hlavným dôvodom podaného protestu a žaloby zo strany žalobcu bol nedostatok formálneho odôvodnenia záväzného stanoviska, pričom žalobca namietal jeho nepreskúmateľnosť. Tu je potrebné poukázať na to, že stavebný zákon obsahuje v ustanovení § 140b ods. 2, veta druhá náležitosti záväzného stanoviska. Na formálnu stránku odôvodnenia záväzného stanoviska sa nepoužijú ustanovenia správneho poriadku. Krajský súd má za to, že odôvodnenie záväzného stanoviska je v súlade s § 140b ods. 2, veta druhá stavebného zákona. 4. Otázka vecných náležitostí záväzného stanoviska. Zo spisového materiálu žalovaného mal krajský súd preukázané, že zastavaná plocha využitia územia zostáva v zmysle územného plánu zachovaná. Posudzovaná dokumentácia nachádzajúca sa v spise dokazuje, že žiadny z ukazovateľov neprekračuje limitnú hodnotu stanovenú územným plánom žalovaného a predmetná stavba je v súlade s reguláciou intenzity využitia územia. Predmetná stavba je riešená samostatne, pričom funkčná plocha, do ktorej je predmetná stavba osadená je tvorená pôvodnou a novou zástavbou, kde prebieha proces postupne meniaceho sa rozvojového územia. Podľa regulácie územného plánu sa preferujú premiešané formy rodinnej a malopodlažnej bytovej výstavby, čo predmetná stavba spĺňa. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §146 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.