Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200266 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200266.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o., Z. Kodálya 787/6, Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpený: Mgr. Andrej Gunár, advokát, Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: Univerzitná knižnica v Bratislave, Michalská 1, Bratislava, IČO: 00 164 631, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 7384-6000/2012-ON/455 zo dňa 31.01.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 7384-6000/2012-ON/455 zo dňa 31.01.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur za súdny poplatok a vo výške 331,12 eur za právne zastúpenie na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Napadnutým rozhodnutím č. 7384-6000/2012-ON/455 zo dňa 31.01.2013 žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109 a podľa § 137 ods. 2 písm. a/, b/ v spojení s § 140 ods. 5, 8 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZVO“) vo veci námietok žalobcu ako uchádzača proti vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet zákazky „Stavebné úpravy objektu Klariská 3-5 pre technologické a administratívne účely Centrálneho dátového archívu“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Univerzitná knižnica v Bratislave vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2011 zo dňa 07.12.2011 pod zn. 10564-MSP rozhodol tak, že námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 ZVO zamietol. V danom prípade ide o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác, pričom súťažné podklady boli poskytnuté štrnástim záujemcom, z ktorých ponuku predložili traja. Verejný obstarávateľ prvý krát oznámil žalobcovi jeho vylúčenie z verejnej súťaže listom zo dňa 21.06.2012. Po zamietnutí žiadosti o nápravu podal žalobca námietky, na základe ktorých žalovaný rozhodnutím č. 1178-6000/2012-ON/306 zo dňa 15.10.2012 zrušil rozhodnutie o vylúčení žalobcu a nariadil verejnému obstarávateľovi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti. Po vykonaní opakovaného vyhodnotenia splnenia podmienok účasti bolo žalobcovi listom zo dňa 14.11.2012 oznámené jeho opätovné vylúčenie z verejnej súťaže, na čo žalobca podal žiadosť o nápravu, ktorú verejný obstarávateľ zamietol a tak podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e/ ZVO proti vylúčeniu z verejnej súťaže. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval § 9 ods. 4, 33 ods. 1, 4, 5 písm. a/ ZVO ako aj bod III.2.3 „Technická alebo odborná spôsobilosť“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom verejný obstarávateľ požaduje okrem iného, cit.: „Minimálna požadovaná úroveň štandardov (ak je to uplatniteľné): podľa § 28 ods. 1 písm. b) - verejný obstarávateľ požaduje predložiť referencie minimálne o troch uskutočnených stavebných prácach rovnakého alebo podobného predmetu zákazky za uvedené obdobie, t. j. za roky 2006 až 2010, ktorých zmluvná cena každej uvedenej stavebnej práce je aspoň 1.500.000,- EUR bez DPH. Za rovnaký alebo podobný predmet zákazky bude verejný obstarávateľ považovať stavebné práce uskutočnené na pamiatkovo chránenom objekte zapísanom v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý vedie Pamiatkový úrad SR zriadený podľa zákona č. 48/2008 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu alebo v inom rovnocennom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok v inej členskej krajine EÚ, resp. inom ekvivalentnom doklade preukazujúcom, že ide o kultúrnu pamiatku. ... V potvrdení o uspokojivom vykonaní stavebných prác uchádzač uvedie: a) názov alebo obchodné meno zmluvného partnera (odberateľa), adresu jeho sídla alebo miesto podnikania, b) názov alebo obchodné meno zhotoviteľa, adresu jeho sídla alebo miesto podnikania, c) názov uskutočnených stavebných prác, d) miesto uskutočnenia stavebných prác, e) zmluvnú cenu bez DPH, f) zmluvný termín, g) zhodnotenie uskutočnených stavebných prác podľa obchodných podmienok, h) údaje na kontaktnú osobu zmluvného partnera (odberateľa), potrebné pre overenie si uvedených informácií, i) v referencii o stavebných prácach na kultúrnej pamiatke sa uvedie číslo v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo príslušnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok v inej členskej krajine EÚ, resp. inom ekvivalentnom doklade preukazujúcom, že ide o kultúrnu pamiatku. Verejný obstarávateľ si vyhradzuje právo overenia pravdivosti údajov. Odôvodnenie: Uchádzač musí preukázať, že má praktické skúsenosti so stavebnými prácami (rekonštrukcie, adaptácie, modernizácie) uskutočňovanými na pamiatkovo chránených objektoch a že ich vykonal s príslušnou odbornosťou a v požadovanej kvalite.“ Predmetnú podmienku účasti kontrolovaný uviedol taktiež v súťažných podkladoch. Žalobca v ponuke zo dňa 17.05.2012 predložil na preukázanie splnenia podmienok minimálnej požadovanej úrovne štandardov technickej alebo odbornej spôsobilosti stanovenej v bode III.2.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zoznam stavebných prác a potvrdenia (referencie) k nasledovným vykonaným stavebných prácam: 1. „Obnova severného krídla neogotického kaštieľa a revitalizácia mestského parku v Galante“ - predmetom projektu bola rekonštrukcia severného krídla Neogotického kaštieľa v Galante, zapísaného v registri NKP pod č. 18/1 a revitalizácia priľahlého historického parku zapísaného pod č. 18/2, (v referencii je uvedené, cit.: „Neogotický kaštieľ je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR pod č. 18/1 ako národná kultúrna pamiatka vyhlásená Ministerstvom kultúry SR. Park je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR pod č. 18/2 ako národná kultúrna pamiatka vyhlásená MK SR...“), 2. „Rozšírenie a rekonštrukcia základnej školy Rozgonyi út.“ - budova nachádzajúca sa v historickom centre mesta. Jedná sa o kultúrnu pamiatku zapísanú v registri NKP v Maďarsku pod č. 11249, (v referencii potvrdenej primátorom mesta Nagykanisza je uvedené, cit.: „Budova je z architektonického hľadiska významná, nachádza sa v prostredí pamätihodností. Základná škola je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok pod č. 11249 - viď www.muemlekum.hu.“) 3. „Rekonštrukcia a rehabilitácia centra mesta Kaposvár“ - obnova kultúrneho centra mesta. Jedná sa o kultúrnu pamiatku zapísanú v registri NKP v Maďarsku pod č. M11352 (v referencii je uvedené, cit.: „č. pamiatky v zozname pamiatkového fondu: M11352.“) Verejný obstarávateľ v liste „Žiadosť o vysvetlenie predložených dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti“ zo dňa 08.06.2012, uviedol cit.: „ ... Nakoľko z predložených písomných dokladov a odkazovanej webovej stránky o stavebných prácach realizovaných uchádzačom v Maďarsku sa nedá jednoznačne posúdiť splnenie podmienky účasti, že ide o kultúrnu pamiatku, žiadame Vás o predloženie kópie výpisu z oficiálneho zoznamu kultúrnych pamiatok vedeného Pamiatkovým úradom Maďarska a o bližšie vysvetlenie stavebných prác vykonaných na tomto pamiatkovo chránenom objekte“. Žalobca v liste „Vysvetlenie ponuky k súťaži ...“ zo dňa 15.06.2012 uviedol, cit.: „Naša spoločnosť predložila oficiálne, overené preklady referenčných listov v rámci našej ponuky, z ktorých je zrejmé, že všetky tieto stavby sú zapísané v registri kultúrnych pamiatok v Maďarskej republike. Okrem toho má verejný obstarávateľ aj možnosť si tieto pamiatky preveriť na rôznych internetových stránkach v Maďarsku, z ktorých je zrejmé, že sú referenčné listy pravdivé a naša spoločnosť spĺňa podmienky verejnej súťaže.“ Odpoveďou verejného obstarávateľa bol list zo dňa 15.06.2012, v ktorom uviedol, cit.: „Preverením zápisu v zozname kultúrnych pamiatok v Maďarskej republike bolo zistené, že pod číslom zápisu 11249 je zapísaná iná, než Vami referovaná kultúrna pamiatka.“ Žalobca v liste zo dňa 18.06.2012 poskytol nasledujúce vysvetlenie: 1. Kultúrna pamiatka je vedená v databáze Műemlékem.hu, ktorý eviduje národné a miestne pamiatky Maďarskej republiky. Pamiatku nájdete na pod adresou http://www.muemlekem.hu/muemlek?id=-11249. V pamiatke sa nachádza piaristická škola (gymnázium), viac informácií aj s ilustráciami budovy nájdete na www.nk-piar.hu. 2. Doklad „Potvrdenie referencie“ bol podpísaný primátorom mesta Nagykanizsa a uvádza, že (cit.) „Budova je z architektonického hľadiska významná, nachádza sa v prostredí pamätihodností.“ Tento doklad považujeme v zmysle bodu III.2.3 oznámenia za iný ekvivalentný doklad preukazujúci, že ide o kultúrnu pamiatku. Ako ďalšie potvrdenie, že táto budova je kultúrnou pamiatkou, prikladáme potvrdenie od primátora mesta Nagykanizsa, že budova je chránená ako miestna kultúrna pamiatka. 3. Rekonštrukcia tejto kultúrnej pamiatky bola vykonaná práve za účelom zachovania všetkých jej historických, teda kultúrno-monumentálnych prvkov. Dovoľujeme si Vám predložiť ďalšiu referenciu Szombathely, ktorá je tiež zapísaná ako národná kultúrna pamiatka ako dôkaz o tom, že uchádzač má k dispozícii viac referencií, ktoré spĺňajú podmienky verejnej súťaže. Doplnenou referenciou žalobca dokladoval potvrdenie vykonania stavebných prác „Realizácia historickej - archeologickej časti mesta Szombathely, rekonštrukcia Iseum“, pričom na doklade je uvedené cit.: „č. pamiatky v zozname pamiatkového fondu: 7605“. Prílohou listu bolo aj potvrdenie primátora mesta Nagykanizsa zo dňa 15.06.2012, v ktorom na základe nariadenia samosprávy č. 91/2001 potvrdzuje, že uličná fasáda a schodiskový priestor nehnuteľnosti, t.j. Základnej školy Rozgonyi, nachádzajúcej sa na adrese Rozgonyi u. 25, Nagykanizsa je pod miestnou pamiatkovou ochranou (evidenčné číslo: É-167).“ Verejný obstarávateľ konštatoval, že uchádzač č. 2 (žalobca) nesplnil podmienky účasti, nakoľko predložené doklady nemožno považovať za vysvetlenie preukazujúce splnenie podmienok účasti. V prvom „Oznámení o vylúčení“ zo dňa 21. 06. 2012 verejný obstarávateľ uviedol, že vyhodnocoval splnenie podmienok účasti v zmysle § 33 ods. 1 a 4 ZVO a preverením zápisu na internetovom portáli www.muemlekem.hu a v úradnej evidencii Úradu pre ochranu kultúrneho dedičstva Maďarska bolo zistené, že pod číslom zápisu 11249 je zapísaná iná kultúrna pamiatka. Internetový portál www.muemlekem.hu neposkytuje dostatočne dôveryhodné údaje o ochrane kultúrnych pamiatok v Maďarsku ekvivalentné s úradnou evidenciou KÖH a vysvetlenie doložené potvrdením primátora mesta Nagykanizsa o miestnej pamiatkovej ochrane uličnej fasády a schodiskového priestoru Základnej školy Rozgonyi nie je súladné s podmienkami účasti uchádzačov. Žalovaný v prvom rozhodnutí č. 1178-6000/2012-ON/306 zo dňa 15.10.2012 uviedol, že postup verejného obstarávateľa nie je dostatočne preskúmateľný, je netransparentný, nakoľko z obsahu zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, oznámenia o vylúčení či z oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu nie je možné preskúmať zákonnosť dôvodov neakceptovania potvrdenia primátora mesta Nagykanisza ako dokladu potenciálne ekvivalentného a preukazujúceho, že v prípade uvedeného objektu, ktorý je pod miestnou pamiatkovou ochranou, ide o kultúrnu pamiatku. Verejný obstarávateľ v súlade s rozhodnutím žalovaného č. 1178-6000/2012-ON/306 zo dňa 15.10.2012 požiadal o súčinnosť Ministerstvo kultúry SR pri získaní informácií z Ministerstva národných zdrojov Maďarskej republiky, týkajúcich sa ochrany kultúrnych pamiatok v Maďarskej republike. V odpovedi Ministerstva kultúry SR je uvedené, že miestna pamiatková ochrana je kompetenciou orgánov miestnej samosprávy (v slovenskom ekvivalente „obcí“), pričom právnym základom miestnej pamiatkovej ochrany je vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja č. 66 z roku 1999 o úprave miestnej ochrany stavebného dedičstva. Miestne pamiatky sa vyhlasujú nariadením obce (v slovenskom ekvivalente „všeobecne záväzné nariadenie“), pričom tieto nepožívajú pamiatkovú ochranu na národnej úrovni v zmysle zákona č. LXIV z r. 2001 o ochrane kultúrneho dedičstva... Miestna pamiatková ochrana nie je rovnocenná pamiatkovej ochrane na národnej úrovni. V prípade miestnej pamiatkovej ochrany stačí na vyhlásenie za miestnu pamiatku nižšia pamiatková alebo historická hodnota, o ktorej rozhoduje obec a nie centralizovaný orgán... Internetový portál www.muemlekem.hu predstavuje obsiahly zdroj informácií o maďarských kultúrnych pamiatkach, tento portál je však vedený neziskovou organizáciou, a teda nemá postavenie porovnateľné so slovenským Ústredným zoznamom pamiatkového fondu. Zápis do zoznamu na www.muemlekem.hu nemá vo vzťahu k existencii národnej kultúrnej pamiatky v Maďarskej republike konštitutívny účinok. Zápis v tomto zozname neznamená, že daná stavba je maďarskou národnou kultúrnou pamiatkou, do zoznamu sa aj na základe iniciatívy verejnosti zapisujú údaje o veciach pamiatkovej hodnoty bez ohľadu na ich status národnej či miestnej pamiatky. Verejný obstarávateľ v druhom „Oznámení o vylúčení“ zo dňa 14.11.2012 uviedol, že komisia v súlade s rozhodnutím úradu č. 1178-6000/2012-ON/306 zo dňa 15.10.2012 znovu vyhodnotila splnenie podmienok účasti a na tento účel zabezpečila dodatočné podklady. Opätovne posúdila ponuku a konštatovala, že žalobca nesplnil podmienky účasti, keďže nepredložil tri referencie spĺňajúce požiadavky určené v súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ neakceptoval referenciu preukazovanú potvrdením primátora mesta Nagykanizsa, keďže tento objekt nie je kultúrnou pamiatkou a potvrdenie primátora mesta nie je dokladom o pamiatkovej ochrane objektu zapísaného v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý vedie Pamiatkový úrad SR alebo v inom rovnocennom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok v inej členskej krajine EÚ, resp. inom ekvivalentnom doklade preukazujúcom, že ide o kultúrnu pamiatku. Verejný obstarávateľ neakceptoval žalobcom dodatočne - po uplynutí lehoty na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, predloženú referenciu, týkajúcu sa kultúrnej pamiatky - Realizácia historickej-archeologickej časti mesta Szombathely v súvislosti s rekonštrukciou objektu Iseum. Doplnenie ponuky o nové doklady po určenej lehote na predkladanie ponúk je neprípustné. Prijatím dodatočne predloženej referencie, ktorá nebola súčasťou ponuky, by porušil vo vzťahu k ostatným uchádzačom princíp rovnosti a transparentnosti. Žalobca v námietkach proti opätovnému vylúčeniu s odvolaním sa na bod III.2.3 oznámenia uviedol, že ak si kontrolovaný myslí, že oznámenie má byť interpretované tak, ako uviedol vo svojom odôvodnení, tak práve znenie tohto bodu je netransparentné a mätúce. V zmysle písm. i) bodu III. 2.3 oznámenia uviedol v referencii k vyššie uvedenej zákazke číslo, pod ktorým je evidovaná v zozname www.muemlekem.hu riadenom Maďarskou regionálnou rozvojovou a urbanistickou neziskovou spoločnosťou VÁTI, zriadenou maďarským štátom, ktorej štatutárom je minister národného rozvoja a hospodárstva Maďarskej republiky. Táto spoločnosť vykonáva inventarizáciu objektov s historickým významom v spolupráci s miestnymi samosprávami a na základe uznesení orgánov samospráv spracúva a zverejňuje zoznamy historických budov a pamiatok, ktoré sú orgánmi miestnej samosprávy schválené a spoločnosťou VÁTI potvrdené ako pamiatkovo významné objekty. Z hľadiska riadenia a obsahu zoznamu, ktorý vedie táto spoločnosť, nemal dôvod predpokladať, že tento zoznam by nebol rovnocenný s Ústredným zoznamom pamiatkového fondu SR, pričom zdôraznil, že pojem „rovnocenný“ je široký, subjektívny a právom nedefinovaný pojem. Zoznam vedený spoločnosťou VÁTI považuje za „iný rovnocenný zoznam nehnuteľných kultúrnych pamiatok v inej členskej krajine EÚ“. Žalobca podmienku uvedenú v bode III.2.3 oznámenia chápal tak, že mohol predložiť iný oficiálny doklad preukazujúci, že ide o kultúrnu pamiatku, inak tento text podľa neho nemá zmysel. Dodal, že vo vysvetlení predložených dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti už v referencii, ktorú predložil v ponuke, a ktorá bola podpísaná primátorom mesta Nagykanizsa, bolo uvedené, cit.: „Budova je „z architektonického hľadiska významná, nachádza sa v prostredí pamätihodností“ a tento doklad považuje za doklad v zmysle bodu III.2.3 oznámenia za „iný ekvivalentný doklad preukazujúci, že ide o kultúrnu pamiatku“. Vo vysvetlení predložil ďalší doklad, že sa jedná o chránenú kultúrnu pamiatku. Každý z uvedených dokladov potvrdzuje splnenie podmienky účasti a v prípade, že kontrolovaný interpretuje text uvedený v bode III.2.3 oznámenia inak, má za to, že podmienka účasti je netransparentná a konanie obstarávateľa diskriminačné. Žalobca poukázal na to, že verejný obstarávateľ musí posúdiť, či má uchádzač relevantné skúsenosti a či je technicky spôsobilý vykonať stavebné práce. Spochybnenie predmetnej referencie je nelogické, nezmyselné a v rozpore s princípom primeranosti, ktorý kontrolovaný musí aplikovať vo verejnom obstarávaní v zmysle rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, pričom predmetná referencia obsahuje veľmi relevantné stavebné práce, t.j. stavebné práce na objekt, ktorý je absolútne podobný ako objekt, ktorý ma byť rekonštruovaný v rámci zákazky Klariská 3-5. Ústredný zoznam pamiatkového fondu, ktorý vedie Pamiatkový úrad SR a podobné ústredné zoznamy v EÚ, obsahujú oveľa menej relevantné nehnuteľnosti ako objekt v spochybnenej referencii. Uviedol, že zoznam Národných kultúrnych pamiatok obsahuje aj cintoríny, mosty, parky a iné objekty, ktoré by boli ako referencia oveľa menej relevantné, napríklad Slovenský rozhlas, Akadémia Istropolitana, Vysoká škola (Nám. Slobody v Bratislave) a vodné nádrže (Železná studnička), pričom napr. podobný anglický zoznam obsahuje aj priemyselné objekty (fabriky, sklady, haly) a bojiská (http://list.english-heritage.org.uk). Je teda nelogické, nezmyselné a v rozpore s princípom primeranosti, ak verejný obstarávateľ neakceptuje predmetnú referenciu a akceptoval by referenciu na stavebné práce na akomkoľvek objekte zapísanom v zozname Pamiatkového úradu SR, pričom taký objekt, a teda aj stavebné práce na ňom, môžu byť z historického a architektonického hľadiska oveľa menej relevantné (práce na priemyselnej hale, na moste a pod.), čo by znamenalo, že uchádzač, ktorý predloží ako referencie stavebné práce na mosty alebo cintoríny prejde v súťaži a uchádzač, ktorý predloží ako referencie stavebné práce na historickej budove tak, ako predložil on, bude vylúčený. Z uvedeného je zrejmé, že verejný obstarávateľ nedostatočne alebo nesprávne spresnil pojem „rovnaký alebo podobný predmet zákazky“ a má za to, že nemôže z dôvodu vlastného pochybenia vylúčiť uchádzača. Pri interpretácii podmienky účasti sa domnieval, že ním predložená referencia určite splní podmienku účasti. Ďalej uviedol, že ak verejný obstarávateľ trvá na svojej interpretácii bodu III.2.3 oznámenia, tak znenie tohto bodu je mätúce a sporné, a poukazuje aj na použitie rôznych pojmov, ktoré verejný obstarávateľ použil až po podaní žiadosti o nápravu, pričom napr. pojem „rovnocenná alebo ekvivalentná úroveň pamiatkovej ochrany“ použil prvýkrát v liste zo dňa 28.11.2012. V nadväznosti na uvedené má žalobca za to, že v zmysle princípu proporcionality by mal verejný obstarávateľ akceptovať doplnenie ponuky ďalšou referenciou, ktorá by mohla dodatočne preukázať technickú a odbornú spôsobilosť uchádzača. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora musia obstarávatelia aplikovať princíp proporcionality vo verejnom obstarávaní, čo znamená, že verejný obstarávateľ má zvoliť postup, ktorý má priaznivejší dopad na uchádzača ako iný postup, ktorý mohol zvoliť, aby splnil ten istý cieľ. Vylúčenie uchádzača je najtvrdší zásah do procesu verejného obstarávania, pretože oberá uchádzača o možnosť zúčastniť sa v súťaži a zužuje hospodársku súťaž. Európske smernice pre verejné obstarávanie a ZVO vznikli práve preto, aby hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní bola umožnená a prístupná pre všetkých kvalifikovaných záujemcov/uchádzačov, pričom v tomto prípade rozhodnutie kontrolovaného hrubo porušuje hospodársku súťaž, lebo podľa zápisnice z otvárania ponúk podal ponuku s najnižšou cenou. Pre zachovanie kultúrnej pamiatky by mal verejný obstarávateľ radšej žiadať, aby uchádzač disponoval odborníkmi pre práce na pamiatkach, napr. autorizovanými reštaurátormi, pričom namiesto toho verejný obstarávateľ vyžadoval špecifické referencie a trvá na extrémne reštriktívnej interpretácii znenia tejto podmienky, čo vyvoláva podozrenie, že úmyselne obmedzuje hospodársku súťaž, a že porušil § 9 ods. 4 ZVO. Vylúčenie žalobcu je v rozpore s § 33 ods. 5 ZVO, pretože podmienka § 33 ods. 5 písm. a) ZVO nebola splnená. Postup verejného obstarávateľa bol diskriminačný, netransparentný a neprimeraný. Verejný obstarávateľ uviedol, že z obsahu súťažných podkladov je zrejmé, že musí ísť o objekt, ktorý požíva osobitný stupeň ochrany (pamiatkovo chránený objekt) v zmysle právnej úpravy štátu, na území ktorej sa nachádza, keďže pamiatková ochrana a zápis do príslušného zoznamu musí vyplývať zo zákona. Nie je možné akceptovať, aby za objekt spĺňajúci podmienky účasti bol považovaný objekt, ktorý nie je kultúrnou pamiatkou (t.j. nie je pamiatkovo chráneným objektom), aj keby takýto objekt mal historickú hodnotu a keby aj bol aktivistickými alebo neziskovými organizáciami, ktoré nemajú zákonom vymedzenú kompetenciu v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok (s právom ich zaradenia do zákonného režimu pamiatkovo chránených objektov) považovaný za „pamätihodnosť z hľadiska miestneho významu”. Objekt musí byť pamiatkovo chránený, pričom pamiatková ochrana v právnom zmysle (t.j. osobitný režim nakladania s objektom pri stavebných úpravách, pri ich prevode, pri ich užívaní a údržbe) vzniká až na základe správneho konania, ktorého výsledkom je zápis príslušného objektu do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok, pričom skutočnosť zápisu referovaného objektu do takéhoto zoznamu je podľa súťažných podkladov výslovne určenou podmienkou účasti. Štátna nezisková organizácia VÁTI Nonprofil Kft. bola zriadená primárne za účelom regionálneho rozvoja a urbanizmu v Maďarsku, pričom VÁTI zo zákona nevyplývajú kompetencie v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a jeho dokumentovania podľa § 71- §74 maďarského zákona o ochrane kultúrneho dedičstva. Inventarizácia objektov s miestnym historickým významom, ktorú VÁTI v spolupráci s miestnymi samosprávnymi orgánmi vytvára, je vedená v súvislosti s regionálnym rozvojom a územným plánovaním na príslušnom území a v tomto vymedzení spočíva aj jej nedostatočnosť z hľadiska relevantnosti a úplnosti evidovania chránených objektov. Uvedenie akéhokoľvek objektu v zozname vedenom organizáciou VÁTI nezakladá pamiatkovú ochranu objektu, a teda nejedná sa o „pamiatkovo chránené objekty” podľa zákona. Správna interpretácia namietanej podmienky účasti je možná len vo vzťahu k celej definícii uvedenej v minimálnej požadovanej úrovni štandardov a je vymedzená zápisom o pamiatkovo chránenom objekte v celoštátnej (národnej) evidencii kultúrnych pamiatok, aký sa vedie v Slovenskej republike ako aj v Maďarskej republike, pričom ani v jednej z týchto krajín neexistuje žiadna iná rovnocenná alebo ekvivalentná úroveň pamiatkovej ochrany ako tá, ktorá je zadefinovaná zákonmi o pamiatkach a o ústrednej (celoštátnej) evidencii pamiatok vyhlásených za kultúrne pamiatky podľa týchto zákonov, pričom za kultúrnu pamiatku nemožno považovať v Slovenskej republike miestnu pamätihodnosť a v Maďarsku miestnu pamiatku. Vzhľadom na existenciu rozdielov v zákonodarstve rôznych štátov pre najvyšší stupeň pamiatkovej ochrany s aplikovateľnosťou na potenciálnych uchádzačov z ktorejkoľvek z 27 krajín Európskej únie alebo aj z tretích krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, nemohol požadovanú úroveň štandardov definovať inak, ako podmienkou účasti formulovanou v súťažných podkladoch. K výhrade o neporozumení pojmom „ekvivalentný“ a „rovnocenný“ uvádza, že tieto slová sú v slovenskom jazyku používané bežne, majú jednoznačný a nesporný význam, pričom pojem „rovnocenný“ je obvyklým zákonným pojmom a znamená dosahujúci najmenej rovnakú úroveň akú má požadovaný doklad, ku ktorému má byť rovnocenný doklad alternatívou (v tomto konkrétnom prípade garantujúci a preukazujúci právny status „kultúrnej pamiatky“) a pojem „ekvivalentný“ má podľa slovníka cudzích slov význam „rovnocenný, rovnaký, s rovnakým účinkom alebo platnosťou“, a teda významovo ide o pojem nevzbudzujúci žiadne výkladové pochybnosti. K námietke o reštriktívnosti výkladu namietaného bodu súťažných podkladov uviedol, že jeho výklad nie je reštriktívny, je zákonný a plne konformný s obsahom a znením súťažných podkladov, pričom iný výklad, ktorý by bol neprimerane extenzívny, by opäť viedol k diskriminácii a k znevýhodneniu ostatných uchádzačov, ktorí predložili ponuky a podmienky účasti splnili. Z rovnakého dôvodu je neprijateľné, aby zvolil akýkoľvek výklad priaznivejší pre uchádzača, pretože podmienka účasti definovaná v súťažných podkladoch ním jednoznačne nebola splnená a akceptovanie ním predloženej referencie nespĺňajúcej požiadavky súťažných podkladov by bolo protizákonné a skresľujúce hospodársku súťaž, keďže referencie týkajúce sa pamiatkovo nechránených objektov (aj keby išlo o historické objekty), mohla mať širšia skupina podnikateľov, ktorí si boli vedomí svojej kvalifikačnej nedostatočnosti a verejného obstarávania sa nezúčastnili. K tvrdeniu, že s prihliadnutím k princípu proporcionality mal akceptovať doplnenie ponuky predložením ďalšej referencie k objektu „Iseum“, uviedol, že tento doklad žalobca zaslal dodatočne po uplynutí lehoty na predkladanie dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti, čo je v zmysle ods. 4 § 33 ZVO a rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/2/2010, 3Sžf/18/2012 neprípustné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo stanoviska Ministerstva kultúry SR vyplýva, že referencia na stavebné práce sa týka objektu „Základnej školy“, ktorý má síce charakter miestnej pamiatky, avšak nemá postavenie národnej kultúrnej pamiatky ani ekvivalentné postavenie. Žalovaný ďalej uviedol, že získaním uvedeného stanoviska verejný obstarávateľ zabezpečil dôkaz o tom, že doklad „Potvrdenie referencie“ podpísaný primátorom mesta Nagykanizsa, na ktorom je uvedené, že predmetná budova je z architektonického hľadiska významná a nachádza sa v prostredí pamätihodností a ďalšie potvrdenie primátora, že predmetná budova je pod miestnou pamiatkovou ochranou, nie je možné považovať za doklady preukazujúce vykonanie stavebných prác na objekte, ktorý je pamiatkovo chráneným objektom zapísaným v inom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok inej členskej krajiny EÚ, ktorý by bol rovnocenný Ústrednému zoznamu pamiatkového fondu vedeným Pamiatkovým úradom SR a nie je ich možné považovať ani za ekvivalentné doklady preukazujúce, že ide o kultúrnu pamiatku. Žalovaný mal teda za to, že verejný obstarávateľ oprávnene neuznal žalobcovi spornú referenciu z dôvodu, že nesplnil požiadavku na preukázanie splnenia podmienok účasti týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti v bode III. 2.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov. Žalovaný uviedol, že pojem kultúrna pamiatka je potrebné interpretovať predovšetkým prostredníctvom existujúcich legálnych pojmov, pričom definíciu tohto pojmu je možné nájsť v úprave zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, kde je v § 2 ods. 3 uvedené, že kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu, pričom hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec môže za kultúrnu pamiatku vyhlásiť len Pamiatkový úrad SR. Ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu pritom upravuje aj pojem evidencia pamätihodností, o ktorej utvorení a odbornom vedení rozhoduje obec. Do evidencie pamätihodností obce pritom možno zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Je teda evidentné, že právna úprava SR rozlišuje medzi pojmom kultúrna pamiatka a pamätihodnosť. Z obsahu referencie vyplýva, že objekt Základnej školy v Nagykanisza požívajúci tzv. miestnu pamiatkovú ochranu by v zmysle uvedeného interpretačného pravidla bolo možné subsumovať pod pojem pamätihodnosť a nie pojem kultúrna pamiatka. Na základe uvedeného sa komisia úradu priklonila k tomu, že predmetná referencia nepreukazuje, že sa jedná o kultúrnu pamiatku. Žalovaný k žalobcom predloženej ďalšej referencie „Realizácia historickej - archeologickej časti mesta Szombathely, rekonštrukcia Iseum“, že v zmysle § 33 ZVO doplnenie nového dokladu do ponuky nie je možné. V zmysle § 33 ods. 6 ZVO je možné doplniť len predložené doklady, a aj to len z podnetu verejného obstarávateľa. V prípade, ak by verejný obstarávateľ pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti bral do úvahy aj novú referenciu, porušil by týmto zvýhodnením žalobcu princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a princíp transparentnosti. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a tento nepreukázal splnenie podmienok účasti. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Podľa žalobcu sa žalovaný nedostatočne zaoberal jeho námietkami, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na dôvody uvedené v § 250j ods. 2 písm. a/, b/, d/ a e/ O.s.p., ktoré boli naplnené. Verejný obstarávateľ zamietol žiadosť o nápravu z dôvodu, že potvrdenie (referenciu) predloženú žalobcom nemožno považovať za doklad o zápise do rovnocenného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v inej členskej krajine EÚ ani za ekvivalentný doklad preukazujúci, že ide o kultúrnu pamiatku. Žalobca v námietkach uviedol niekoľko argumentov preukazujúcich nesúlad rozhodnutia verejného obstarávateľa so ZVO. Žalobca uviedol číslo v zozname www.muemlekem.hu <http://www.muemlekem.hu>, ktorý je riadený spoločnosťou VÁTI, čo je maďarská regionálna rozvojová a urbanistická nezisková spoločnosť zriadená Maďarskou republikou a jej štatutárom je minister národného rozvoja a hospodárstva Maďarskej republiky. VÁTI vykonáva inventarizáciu objektov s historickým významom v spolupráci s miestnymi samosprávami a na základe uznesení orgánov samospráv spracúva a zverejňuje zoznamy historických budov a pamiatok, ktoré sú orgánmi miestnej samosprávy schválené a spoločnosťou VÁTI potvrdené ako pamiatkovo významné objekty. Z hľadiska riadenia (štátom kontrolovanou organizáciou) a obsahu (kultúrne významné pamiatky) tohto zoznamu žalobca nemal dôvod predpokladať, že tento zoznam nie je rovnocenný s Ústredným zoznamom pamiatkového fondu SR, pričom zdôraznil, že pojem „rovnocenný“ je široký, subjektívny a právom nedefinovaný pojem. Podľa žalobcu je zoznam vedený spoločnosťou VÁTI iný rovnocenný zoznam nehnuteľných kultúrnych pamiatok vedený v inej členskej krajine EÚ. Verejný obstarávateľ uviedol v podmienke text, cit.: resp. inom ekvivalentnom doklade preukazujúcom, že ide o kultúrnu pamiatku.“ Žalobca toto chápal tak, že mohol predložiť aj iný oficiálny doklad preukazujúci, že ide o kultúrne významnú pamiatku. Už vo vysvetlení uviedol, že referencia predložená v ponuke bola podpísaná primátorom mesta Nagykanisza a bolo v nej uvedené, že budova je z architektonického hľadiska významná a nachádza sa v prostredí pamätihodností. Tento doklad považoval v zmysle čl. III.2.3 oznámenia za iný ekvivalentný doklad preukazujúci, že ide o kultúrnu pamiatku. Je nelogické a v rozpore s princípom primeranosti, ak obstarávateľ neakceptuje takúto referenciu ale pritom by akceptoval napr. stavebné práce na hocijakom objekte zapísanom v zozname Pamiatkového úradu, pričom však takýto objekt a teda aj stavebné práce na ňom môžu byť z historického a architektonického hľadiska oveľa menej relevantné (napr. práce na priemyselnej hale, moste ...). Uvedené by znamenalo, že uchádzač, ktorý predloží ako referencie stavebné práce na mosty alebo cintoríny v súťaži prejde a uchádzač, ktorý predloží ako referencie stavebné práce na historickej budove by bol tak ako žalobca vylúčený. Žalobca bral uvedené do úvahy pri interpretácii podmienky účasti a preto sa domnieval, že táto referencia určite splní podmienku účasti. Verejný obstarávateľ nedostatočne a nesprávne spresnil pojem „rovnaký alebo podobný predmet zákazky“ a nemôže tak kvôli svojmu vlastnému pochybeniu vylúčiť záujemcu zo súťaže. Znenie bodu III.2.3 je mätúce a sporné a žalobca poukázal na použitie rôznych pojmov, ktoré verejný obstarávateľ použil až potom ako žalobca podal žiadosť o nápravu. Napríklad pojem „rovnocenná alebo ekvivalentná úroveň pamiatkovej ochrany“ použil verejný obstarávateľ prvý krát až v liste zo dňa 28.11.2012. Verejný obstarávateľ by mal v tomto prípade v zmysle princípu proporcionality akceptovať doplnenie ponuky o ďalšiu referenciu tak, ako ju žalobca vo vysvetlení a doplnení aj predložil. Verejný obstarávateľ zotrval na extrémne reštriktívnej interpretácii znenia podmienky účasti, čo však narušuje hospodársku súťaž a je v rozpore s princípom proporcionality. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyvrátil argumenty žalobcu, a len zopakoval argumentáciu verejného obstarávateľa. Žalovaný vôbec nereagoval na argument žalobcu, či interpretoval pojem „kultúrna pamiatka“ vecne alebo materiálne, pritom sám žalovaný spomenul odôvodnenie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávateľa (str. 9 dole), ktoré potvrdzuje, že je logické vykladať pojem „kultúrna pamiatka“ vecne, tzn., že uchádzač mal predložiť referencie o stavebných prácach na relevantných, historických budovách. Úvaha žalovaného, že pojem kultúrna pamiatka treba interpretovať predovšetkým prostredníctvom zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu nie je logická, lebo oznámenie neobsahovalo znenie „ekvivalentný doklad preukazujúci, že ide o národnú kultúrnu pamiatku podľa zákona č. 49/2002 Z.z.“, ale len „ekvivalentný doklad preukazujúci, že ide o kultúrnu pamiatku“. Žalobca sa teda oprávnene mohol domnievať, že stavebné práce na historickej budove registrovanej v ústrednom zozname vedenom VÁTI ako miestna pamiatka, spĺňa podmienku účasti. Obstarávateľ nesformuloval podmienku účasti tak jasne, aby ju mohol takto reštriktívne interpretovať. Úvaha žalovaného o potrebe interpretácie pojmu kultúrna pamiatka prostredníctvom zákona č. 49/2002 Z.z. nie je logická, nakoľko verejné obstarávanie musí byť rovnako prístupné pre všetkých záujemcov z členských štátov EÚ a reštriktívna interpretácia podmienky účasti podľa slovenského zákona je teda v neprospech záujemcov, uchádzačov, resp. subdodávateľov z iných členských štátov EÚ, ktorí nemajú možnosť poznať slovenský zákon.Napadnuté rozhodnutie je postavené na stanovisku Ministerstva národných zdrojov Maďarskej republiky, avšak takéto ministerstvo v Maďarsku ani neexistuje. Ministerstvo kultúry SR navyše nie je kompetentným orgánom pre vysvetľovanie zákonov MR. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Námietky žalobcu zamietol podľa § 139 ods. 4 ZVO, nakoľko konanie obstarávateľa bolo v súlade so ZVO a jeho základnými princípmi, osobitne s princípom rovnakého zaobchádzania. Žalobca argumentuje, že sa žalovaný nezaoberal viacerými argumentmi žalobcu (body II, III, IV, V, VI námietky). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že sa zaoberal námietkami žalobcu doručenými žalovanému už dňa 13.07.2012 podľa § 138 ods. 2 písm. e) ZVO proti vylúčeniu uchádzača a rozhodnutím č. 1178-6000/2012-ON/306 zo dňa 15.10.2012 zrušil rozhodnutie obstarávateľa o prvom vylúčení žalobcu. Žalovaný je názoru, že predmetnými námietkami sa nemohol zaoberať z titulu prekážky právoplatne rozhodnutej veci a v tomto konaní o námietkach sa zaoberal len skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní uvedeného rozhodnutia a ktoré sa týkali dôvodov žalobcovho druhého vylúčenia. Verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviedol odkaz na zákon o ochrane pamiatkového fondu. Žalovaný je názoru, že je logické za účelom objasnenia a zadefinovania určitého pojmu preskúmať, či právny poriadok obsahuje legálnu definíciu tohto pojmu. V prípade, že definícia určitého pojmu je uvedená priamo v právnom predpise, jedná sa o právne záväznú definíciu tohto pojmu. V kontexte na uvedené je opodstatnené interpretovať pojem kultúrna pamiatka prostredníctvom existujúcej legálnej definície, ktorú je možné nájsť práve v § 2 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Verejný obstarávateľ bližšie zadefinoval okruh stavebných prác, ktoré bude akceptovať a pre zahraničných záujemcov umožnil, aby predložili doklad o zápise v inom rovnocennom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok v inej členskej krajine EÚ, resp. iný ekvivalentný doklad preukazujúci, že ide o kultúrnu pamiatku. Subjekty, ktoré majú záujem realizovať svoju podnikateľskú činnosť na území SR, sa musia riadiť slovenskými právnymi predpismi. Rovnako v prípade, že zahraničné subjekty majú záujem uchádzať sa o verejné zákazky, musia predložiť svoju ponuku podľa ZVO. V zmysle § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Ministerstvo kultúry SR ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo. Poukázal na § 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, pričom Ministerstvo kultúry SR požiadalo o súčinnosť Ministerstvo národných zdrojov Maďarskej republiky, čiže nejedná sa o výklad zákonov Maďarskej republiky slovenským štátnym orgánom, ale o stanovisko maďarského ústredného orgánu štátnej správy k zákonom MR. K argumentu žalobcu, že Ministerstvo národných zdrojov (Nemzeti Eroforrás Minisztérium) neexistuje, uviedol, že uvedené ministerstvo bolo premenované na Ministerstvo ľudských zdrojov (Emberi Erőforrások Minisztériuma). Nemožno spochybniť stanovisko ústredného orgánu štátnej správy len dôvodu, že uviedlo nesprávny odkaz na ministerstvo v Maďarskej republike. Žalovaný postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so ZVO. IV. Pribratý účastník Uznesením č.k. 2S/35/2013-58 zo dňa 07.05.2013 súd pribral do konania účastníka správneho konania - Univerzitnú knižnicu v Bratislave, ktorý má vo veci postavenie verejného obstarávateľa. Tento účastník navrhol žalobu zamietnuť s tým, že verejné obstarávanie prebehlo zákonným spôsobom, napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, s ktorým sa stotožnil. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. vo všeobecnosti je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 32 ods. 6 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti. Podľa § 33 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa § 33 ods. 5 písm. a) ZVO v znení účinnom od 01. 08. 2011 verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nesplnil podmienky účasti. Kľúčovou otázkou v konaní bolo posúdiť, či podmienky účasti (kvalifikácia) boli stanovené v súlade so ZVO a či žalobca splnil podmienky účasti. Účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre užší výber a kritérií samotného hodnotenia ponúk je rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia podmienok účasti sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t.j. skutočnosť, či je záujemca alebo uchádzač z pohľadu osobného postavenia (§ 26 ZVO), ekonomického a finančného postavenia (§ 27 ZVO) a technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 až 30 ZVO) spôsobilý realizovať obstarávanú zákazku. V prípade stanovovania podmienok účasti verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ v zásade stanovuje podľa § 32 ods. 6 ZVO minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti (napr. vyžaduje, aby uchádzač preukázal určitý objem vykonaných stavebných prác...). Verejný obstarávateľ nemôže svojvoľne určovať podmienky účasti ale je povinný postupovať v súlade so základnými zásadami (princípmi) stanovenými podľa § 9 ods. 4 ZVO. Preto je obstarávateľ povinný stanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých bude pri hodnotení účasti postupovať. Ide tu totiž o premietnutie základných zásad (princípov) uvedených v § 9 ods. 4 ZVO s tým, že cieľom je vylúčenie svojvoľného subjektívneho obmedzovania počtu záujemcov. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do ZVO boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok ale členské štáty EÚ majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. euro konformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie) (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí obstarávateľa a všeobecne objektívny postup behom verejného obstarávania (bod 90). S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (pozri rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010). V rozsudku zo dňa 07.12.2000 vo veci C-324/98, Telaustria Verlags GmbH a Telefonadress GmbH proti Telekom Austria AG (Recueil s. I-10745, bod 62), Súdny dvor vyložil, že zásada transparentnosti spočíva v zárukách poskytovaných všetkým potenciálnym uchádzačom o verejnú zákazku ohľadne zodpovedajúceho stupňa publicity umožňujúceho otvorenie zadávacieho konania konkurencii, rovnako ako kontroly nestrannosti priebehu zadávacieho konania. K zhodným záverom dospel Súdny dvor aj v rozsudku zo dňa 13. 11. 2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale (Sb. rozh. s. I-8457, bod 25). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri rozsudok NSS ČR zo dňa 05.6.2008, čj. 1 Afs 20/2008 - 152, vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky Christine Stix-Hackl zo dňa 12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“). Je nepochybné, že účelom kvalifikácie - podmienok účasti je objektívnym, transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť, aby obstarávateľ vyberal dodávateľov len z okruhu subjektov, ktorí poskytujú všeobecné, odborné, finančné, právne, kvalitatívne a iné záruky o svojej schopnosti verejnú zákazku riadne, včas, kvalitne a bezpečne zrealizovať. Voľba vhodných kritérií pre hodnotenie kvalifikácie - podmienok účasti a ich dôsledná aplikácia je predpokladom riadneho priebehu ďalších fáz verejného obstarávania, najmä posudzovania a hodnotenia ponúk, a tým zároveň zabezpečenie hlavného účelu zadávania verejných zákaziek, ktorým je efektívne vynakladanie verejných prostriedkov a zabezpečenie účinnej súťaže na predmetných relevantných trhoch. S voľbou stratégie pri vymedzení kvalifikačných kritérií môže obstarávateľ výrazným spôsobom ovplyvniť okruh dodávateľov, medzi ponukami ktorých bude v záverečnej fáze obstarávania vyberať. Je zrejmé, že aby mohol byť uchádzač v súťaži úspešný, musí splniť predovšetkým podmienky účasti. Samotné podmienky účasti pritom musia byť formulované dostatočne jasne, konkrétne a jednoznačne tak, aby každý dodávateľ mohol ľahko posúdiť, či on sám stanovenú spôsobilosť spĺňa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k zbytočnému obmedzeniu účasti niektorých potenciálne kvalifikácie schopných dodávateľov, prípadne naopak, k vynaloženiu zbytočných prostriedkov na vyhotovenie ponuky zo strany dodávateľov, ktorí v skutočnosti podmienky účasti nespĺňajú. Všeobecne platí, že výber konkrétnych podmienok účasti (kvalifikačných predpokladov), ich úrovne a spôsobu preukázania by mal vždy zodpovedať povahe, množstvu a náročnosti stavebných prác, služieb či dodávok, ktoré sú predmetom verejnej zákazky. V danom prípade je nesporné, že žalobca preukazoval splnenie podmienok účasti tromi referenciami, pričom celkom evidentne mal v relevantnom čase k dispozícii aj minimálne jednu ďalšiu referenciu, týkajúcu sa kultúrnej pamiatky - „Realizácia historicko- archeologickej časti mesta Szombathely, rekonštrukcia Iseum“, ktorá nepochybne spĺňala verejným obstarávateľom nastavené kritériá, avšak túto referenciu predložil po lehote určenej na predkladanie ponúk práve z toho dôvodu, že vzhľadom na znenie bodu III.2.3 oznámenia sa celkom dôvodne domnieval, že podmienku účasti splní už predloženými tromi referenciami vrátane referencie týkajúcej sa miestnej kultúrnej pamiatky - základnej školy v meste Nagykanizsa. Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti celej dokumentácie vo verejnom obstarávaní vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti tak, ako je uvedené vyššie. Ako už súd uviedol, táto zásada spolu so zásadou zákazu diskriminácie a zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi musí byť obstarávateľom dodržiavaná v rámci celého obstarávania. Cieľom zásady transparentnosti je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými dodávateľmi v postavení uchádzačov, ale je taktiež nevyhnutným predpokladom účelného a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia (súťažné podklady, oznámenie...) neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia obstarávateľa, resp. v nej obsiahnuté obstarávateľove požiadavky objektívne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže takáto interpretačná neistota postihovať žiadneho z uchádzačov, ale len samotného obstarávateľa. Je totiž treba zdôrazniť, že je to práve obstarávateľ, kto dokumentáciu vyhotovuje, prípadne si ju nechá vyhotovovať a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie zodpovedá. Ak sú podmienky účasti tak nejasné, že objektívne pripúšťajú rozdielny výklad ohľadne požiadaviek na predloženie ponuky, je postup obstarávateľa fakticky nekontrolovateľný, čo je celkom evidentne porušením zásady transparentnosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti relevantnú judikatúru k tejto problematike, napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 25.03.2009, č.j. 2Afs 86/2008-222, dostupný na www.nssoud.cz <http://www.nssoud.cz>, v ktorom tento súd, cit.:“ zdůraznil požadavek, aby byla zadávací dokumentace „jednoznačná, jelikož musí být zcela patrno, v jakých otázkách a jak konkrétně spolu budou jednotlivé nabídky „soutěžit“. Rovněž jednotlivá dílčí kritéria a jejich hodnocení musí být natolik konkrétní, přesné a jednoznačné, aby se každému z uchazečů dostalo informací téhož materiálního obsahu a aby bylo následně zřetelně přezkoumatelné, zda zadavatel hodnotil nabídky tak, jak předeslal v zadávacích podmínkách. Nemůže tedy obstát taková zadávací dokumentace, z níž požadavky na zpracování nabídky a následně hodnotící kritéria nejsou zcela srozumitelná a jednoznačná, tj. pokud objektivně připouštějí rozdílný výklad a vzniká tak interpretační nejistota“. (Pozri napríklad tiež rozsudky NSS ČR sp. zn. 2Afs 87/2008 a 1Afs 8/2011, dostupné taktiež na www.nssoud.cz <http://www.nssoud.cz>.) Verejný obstarávateľ v bode III.2.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania použil slovné spojenie ... “resp. inom ekvivalentnom doklade preukazujúcom, že ide o kultúrnu pamiatku, pričom pod písmenom i/ je uvedené, že sa uvedie číslo ... resp. inom ekvivalentnom doklade preukazujúcom, že ide o kultúrnu pamiatku. Zo všetkých žalobcom predložených referencií (teda celkom 4) nepochybne vyplýva, že preukázal, že má praktické skúsenosti so stavebnými prácami (rekonštrukcie, adaptácie, modernizácie) uskutočňovanými na pamiatkovo chránených objektoch (tak, ako to vyžadoval verejný obstarávateľ v odôvodnení tejto podmienky účasti.) Súd je názoru, že takto stanovená podmienka účasti umožňujúca preukázať kvalifikáciu aj iným ekvivalentným dokladom preukazujúcim, že ide o kultúrnu pamiatku nie je celkom zrozumiteľná a jednoznačná, keďže objektívne pripúšťa rozdielny výklad, následkom čoho vzniká interpretačná neistota. Samotný verejný obstarávateľ musel vykonať rozsiahle zisťovanie ohľadne spornej referencie, pričom k svojmu záveru dospel až na základe dopytovania ústredného orgánu štátnej správy SR, ktorý oslovil príslušné maďarské ministerstvo, a to všetko po predchádzajúcom zrušení prvého rozhodnutia o vylúčení žalobcu. Samotné odôvodnenie vylúčenia žalobcu z verejnej súťaže, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a tomu všetkému predchádzajúce rozsiahle zisťovanie dokazujú, že podmienka účasti nebola stanovená jednoznačne a konkrétne tak, aby pri jej interpretácii nevznikali žiadne pochybnosti. V podmienkach nebolo určené, že musí ísť o národnú kultúrnu pamiatku a preto sa žalobca celkom dôvodne mohol domnievať, že referencia sa môže týkať aj miestnej kultúrnej pamiatky, ktorá je pod miestnou pamiatkovou ochranou. Použitie slovného spojenia „resp. inom ekvivalentnom doklade preukazujúcom, že ide o kultúrnu pamiatku“ zároveň vylučuje, že objekt uvedený v referencii musí byť zapísaný či už v Ústrednom zozname pamiatkového fondu alebo v inom rovnocennom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok v inej členskej krajine EÚ. Žalobca má pravdu v tom, že znenie bodu III.2.3 oznámenia je v tejto časti netransparentné a mätúce a že v zmysle písm. i/ tohto bodu oznámenia uviedol v referencii číslo, pod ktorým je pamiatka evidovaná v zozname riadenom spoločnosťou VÁTI. Žalobca nemal dôvod predpokladať, že tento zoznam vedený spoločnosťou VÁTI, zriadenou maďarským štátom, ktorej štatutárom je minister národného rozvoja a hospodárstva MR, by nebol rovnocenný s Ústredným zoznamom pamiatkového fondu SR. Žalobca teda predložil oficiálny doklad preukazujúci, že ide o miestnu pamiatku, ktorá je chránená. Dôvodná je námietka týkajúca sa princípu primeranosti, ktorý mal verejný obstarávateľ ako aj žalovaný aplikovať pri posudzovaní spornej referencie, keďže hlavným účelom referencií je preukázať, či má uchádzač relevantné skúsenosti a či je technicky spôsobilý vykonať požadované práce. Bez významu nie je ani skutočnosť, že referencia sa týka objektu, ktorý by mal byť podobný objektu, ktorého sa týka verejné obstarávanie, pričom skutočne zoznam vedený Pamiatkovým úradom SR obsahuje aj také kultúrne pamiatky, ktoré by boli ako referencie oveľa menej relevantné. Princíp proporcionality sa aplikuje aj vo verejnom obstarávaní a znamená, že verejný obstarávateľ by mal zvoliť postup, ktorý má priaznivejší dopad na uchádzača ako iný postup, ktorý mohol zvoliť, aby splnil ten istý cieľ, pričom vylúčenie uchádzača je najtvrdším zásahom v procese verejného obstarávania. Nedôvodné vylučovanie uchádzačov má nesporne vplyv aj na hospodársku súťaž, pričom je prospešné, aby verejné obstarávanie bolo prístupné pre všetkých kvalifikovaných uchádzačov. K poukazu žalovaného na zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v súvislosti s interpretáciou pojmu kultúrna pamiatka je potrebné uviesť, že podmienky účasti boli stanovené v dokumentácii a mali byť stanovené tak konkrétne, presne a jednoznačne, aby sa každému z uchádzačov dostala informácia rovnakého materiálneho obsahu a nie, aby si uchádzač musel vypomáhať študovaním právnej úpravy. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Je nesporné, že žalobca spĺňajúci požadované kvalifikačné kritériá mal legitímne očakávania, že jeho ponuka bude verejným obstarávateľom aj vyhodnotená, pričom ponúkol celkom zrejme najvýhodnejšiu ponuku (s cenou 2 146 644,- eur oproti ďalším ponukám 2 342 281,- eur a 2 898 194,- eur ostatných dvoch uchádzačov). Postup verejného obstarávateľa sa pritom javí ako netransparentný, ako by v danom prípade ani nemal záujem na úspore finančných prostriedkov, hoci treba dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok účasti je ponúkaná cena bez relevancie. Napokon treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona. Treba tiež spomenúť § 1 O.s.p. upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že nakoľko napadnuté rozhodnutie v naznačenom smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo ho potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70 eur. Súd tiež priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených advokátom za 2 úkony právnej služby po 130,16 eur (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd), 2x 7,81 eur paušálna náhrada, čo spolu s 20 % DPH predstavuje sumu 331,12 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.