KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava13. 3. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/37/2013 z 13. 3. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. marca 2013, sp. zn. 1S/37/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013200288.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200288
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200288.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ prof. W.. B. B., H.., G. 1, XXX XX Z., 2/ W.. G. B., G.
1, XXX XX Z., právne zastúpení: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, 821 09 Bratislava
proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845
14 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. A/2013/389/PLJ zo dňa 10.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.02.2013 sa žalobcovia domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/389/PLJ zo dňa 10.01.2013, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 1562/24023/2012/STA/Bud/
H-45 zo dňa 05.06.2012 a vec bola prvostupňovému správnemu orgánu vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia § 83 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,stavebný zákon“) ako aj ustanovenia § 7 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov. Žalovaný správny orgán podľa názoru žalobcov
bez opory v právnom poriadku vyžaduje pre povolenie predčasného užívania stavieb od žalobcu ako
stavebníka a žiadateľa splnenie podmienok, ktorých naplnenie inštitút povolenia predčasného užívania
stavieb nevyžaduje. Žalobcovia sú toho názoru, že svojim postupom žalovaný narušil materiálnu
rovnosť účastníkov, kedy v obdobných prípadoch splnenie požadovaných podmienok pre povolenie
predčasného užívania stavby nevyžadoval, žalovaný postupoval v priamom rozpore so svojim skorším
usmernením v konkrétnej veci účastníkov konania, čím porušil zásadu súčinnosti s účastníkmi konania.
Žalovaný ďalej podľa žalobcov nedostatočne zohľadnil ustanovenie § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
o právnych dôsledkoch zrušenia rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uvedenými nedostatkami
spôsobil nezákonnosť svojho rozhodnutia, ktorým sa priamo zasiahlo do majetkovej sféry žalobcu v
podobe zmarenia užívania ich vlastníctva bez primeraného dôvodu.

Žalobcovia poukázali na to, že podstatou právnej otázky v konaní, pri ktorej posúdení zlyhal správny
orgán, je aplikácia ust. § 83 stavebného zákona z toho hľadiska, či predpokladom povolenia
predčasného užívania novostavby rodinného domu je aj vykonaná kolaudácia prístupovej cesty pre



motorové vozidlá do garážového státia, pokiaľ táto je zo stavebno-technického hľadiska dokončená a
z bezpečnostného hľadiska bezzávadná, avšak administratívnym pochybením príslušného správneho
orgánu bolo rozhodnutie o jej kolaudácii zrušené mimo odvolacieho konania, alebo či predčasné užívanie
možno povoliť aj za uvedenej situácie.

Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním z 06. marca 2013, v ktorom uviedol, že k jednotlivým
skutočnostiam, ktoré žalobcovia namietajú vo svojom návrhu sa žalovaný vyjadril v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že o podanom odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu rozhodol v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 správneho poriadku a žalobcovia boli poučení
o tom, že napadnuté rozhodnutie je v inštančnom postupe konečné a nemožno sa voči nemu odvolať a
taktiež, že dané rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Žalovaný poukázal na to, že preskúmavanie
právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je založené na princípe generálnej klauzuly. Z dikcie ust.
§ 248 písm. a) O.s.p. vyplýva, že rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a procesné
rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania súdy nepreskúmavajú. Z toho dôvodu podľa žalovaného nie je
možné napádané rozhodnutie preskúmavať súdom, nakoľko žalovaný predmetným rozhodnutím vyjadril
právny názor, ako má stavebný úrad v novom prejednaní veci pokračovať, a preto uvedené rozhodnutie
nie je konečným rozhodnutím v merite veci.

Na základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby súd konanie uznesením zastavil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).

V správnom súdnictve je právo a prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

Z ustanovenia § 248 písm. a) OSP vyplýva, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov
predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa § 250d ods. 3 súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.



V danom prípade sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A/2013/389/PLJ zo
dňa 10.01.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto č. 1562/24023/2012/STA/Bud/H-45 zo dňa 05.06.2012 a vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie z toho dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi
predpismi a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že rozhodnutie,
ktorým je zrušené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec je vrátená na nové konanie,
nemení nič na subjektívnych právach účastníka konania, je iba procesným rozhodnutím, a preto v zmysle
§ 248 písm. a) OSP nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

Preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia súdom na základe žaloby účastníka, ktoré by skončilo
či zamietnutím žaloby alebo zrušením rozhodnutia, by pre vec samú nemalo význam, lebo neskoršie
správne rozhodnutie vo veci samej môže byť znovu napadnuté žalobou podľa § 249 ods. 1 OSP, a to
i z rovnakého právneho dôvodu.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia
žalovaného, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, súd konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1013200288)

  1. 13. 3. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/37/2013 z 13. 3. 2013 (toto rozhodnutie)
  2. 24. 7. 2013Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/13/2013 z 24. 7. 2013