KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava20. 8. 2013plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/16/2013 z 20. 8. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. augusta 2013, sp. zn. 9Saz/16/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013200459.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200459
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána W. R. L., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka F. R. L. (F.), podľa vlastného udania
v krajine svojho pôvodu bytom naposledy N., W. Č. N.-W., F., aktuálne s miestom pobytu W. X, Z.,
zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o
opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.3.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-510-54/PO-
Ž-2011 zo dňa 4.2.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-510-54/PO-Ž-2011 zo dňa 4.2.2013
z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi
na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-510-54/PO-Ž-2011 zo dňa 4.2.2013 odporca podľa § 20 ods. 3
s poukazom na nesplnenie podmienok § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o
azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že
po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že bezpečnostná situácia v hlavnom meste
Kábule sa zlepšila natoľko, že jeho návrat je možný. Súčasne konštatoval, že osoba navrhovateľa bola
v predchádzajúcom konaní vyhodnotená ako nedôveryhodná (v súvislosti s tvrdením o jeho údajnej
činnosti ako novinára), pričom sa tiež vysporiadal s novo prezentovanou informáciou navrhovateľa,
podľa ktorej sa sprostredkovane dozvedel o tom, že v polovici roku 2011 mal byť v mieste jeho bydliska
v Kábule hľadaný neznámymi ozbrojencami. Svoj právny záver vyvodil z informácií o krajine pôvodu
navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
12.3.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (odporca
podľa neho neskúmal otázky návratov neúspešných žiadateľov o azyl a nedostatočne sa vysporiadal
s hrozbami, ktorým údajne čelil ako novinár) , ako aj rozpor rozhodnutia s obsahom spisu (namietal,
konštatovanú skutočnosť o zlepšenej bezpečnostnej situácii v Kábule).

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.4.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval
pritom na dôvodoch, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí.



Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14
zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru,
že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť z dôvodu ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec
vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-510/PO-Ž-2011, ako
aj so spismi predchádzajúcimi (ČAS: MU-109/PO-Ž-2008, MU-348/PO-Ž-2009, MU-556/PO-Ž-2010.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok)
podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu
jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase
rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým
sa uplatňujú,

Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok;
po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú
splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.
2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60
dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený
v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar
bezodkladne zašle ministerstvu.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený
reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.



Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie
citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami.

K námietke rozporu rozhodnutia s obsahom spisu:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia
skonštatoval, že v Afganistane prebieha vnútroštátny (ozbrojený) konflikt, avšak s poukazom na zistený
stav veci skonštatoval aj skutočnosť, že jeho úroveň je v jednotlivých provinciách rôzna. V tejto súvislosti
poukázal na aktuálnu situáciu v Kábule, ktorá umožňuje navrhovateľov návrat. Podľa názoru súdu
v takomto zistení a následnom konštatovaní niet rozporu medzi zisteným stavom veci a obsahom
napadnutého rozhodnutia.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci (odporca podľa neho neskúmal otázky návratov
neúspešných žiadateľov o azyl a nedostatočne sa vysporiadal s hrozbami voči osobe navrhovateľa ako
novinára):

Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná - avšak iba vo vzťahu k otázke zisťovania bezpečnostných
rizík návratov afganských repatriantov.

Odporca správne poukázal na skutočnosť, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že mal byť v polovici roku
2011 (v súvislosti s jeho údajnou novinárskou činnosťou) hľadaný neznámymi ozbrojencami v mieste
jeho pôvodného bydliska, nie je hodnoverné. Odporca dôvodne zdôraznil, že navrhovateľovo údajné
pôsobenie ako novinára bolo (negatívne) posúdené v predchádzajúcom konaní v ktorom bola posúdená
jeho žiadosť o azyl.

Predmetom konania odporcu bolo posúdenie, či existujú resp. pretrvávajú predpoklady pre predĺženie
poskytnutej doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Bolo teda úlohou odporcu zistiť existenciu či
neexistenciu vážneho bezprávia, ktoré by ev. v prípade návratu navrhovateľa tomuto hrozilo. Zákon o
azyle v ust. § 2 písm. f/ jasne definuje, čo je potrebné pod pojmom „vážne bezprávie“ chápať.

Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, podobne ako aj z obsahu (odôvodnenia) napadnutého
rozhodnutia, odporca v konaní vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa,
obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste Kábule, resp. v Afganistane ako takom.
Takto zistený, vyhodnotený a odôvodnený stav veci je však komfortný iba vo vzťahu k dôvodu vážneho
bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/bod 3. zákona o azyle. Odporca sa v rámci zistenia stavu veci
vôbec nezaoberal zisťovaním ev. existencie vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 2. zákona
o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest), teda sa nezaoberal
otázkou, či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu nehrozí aj táto forma vážneho
bezprávia. Konkrétne, či v prípade návratu zo strany afganských štátnych orgánov nebude navrhovateľ
prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osoby, ktorá opustila Afganistan. Na túto skutočnosť
odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so znením ust. § 13a zákona
o azyle. Naviac tak konal aj v rozpore so svojou ustálenou praxou, keď v (štandardných) konaniach o
žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje podmienky správania sa štátnych
orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľov o azyl, či k iným skupinám repatriantov v prípade ich
návratu do krajiny pôvodu. V takomto správaní sa odporcu súd videl nedostatočné zistenie stavu veci.



V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálné informácie o krajine
pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na:

- komplexné posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Afganistanu tomuto nehrozí mučenie
alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest (osobitne zamerané aj na zaobchádzanie
afganských úradov s navrátilcami, ktorí Afganistan opustili, ev. s neúspešnými žiadateľmi o azyl);

- aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne na región pôvodu, resp.
návratu navrhovateľa. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8
Smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011.

Na základe takto komplexne zisteného stavu veci opätovne žiadosť navrhovateľa o predĺženie
poskytnutej doplnkovej ochrany posúdiť a náležite odôvodniť naplnenie či nenaplnenie všetkých
podmienok ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle, ktoré sú podstatnými pre rozhodnutie vo veci podanej
žiadosti.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní
úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi
právo na náhradu trov tohto konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku
za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda
poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4
ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu
poplatku za toto konanie.

Citované v ďalších rozhodnutiach