Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200518 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200518.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateliek 1/S. U. P. B., narodenej X.X.XXXX, štátnej príslušníčky K., v krajine pôvodu naposledy bytom Z., Š. D., K., naposledy s miestom pobytu na Slovensku: T. XXX, R., zastúpenej pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava, 2/ Z. Q. L. L., narodenej XX.X.XXXX, dcéry navrhovateľky v 1/ rade, zastúpenej navrhovateľkou v 1/ rade ako matkou, so štátnou príslušnosťou a pobytom ako navrhovateľka v 1/ rade proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateliek zo dňa 17.3.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-780-14/PO-Ž-2012 zo dňa 16.1.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-780-14/PO-Ž-2012 zo dňa 16.1.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľkám k rukám ich právnej zástupkyne titulom trov právneho zastúpenia 413,91 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-780-14/PO-Ž-2012 zo dňa 16.1.2013 odporca podľa § 20 ods. 3 s poukazom na nesplnenie podmienok § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľkám nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že situácia v hlavnom meste Somálska - Mogadiši sa vytlačením hnutia Al Shabbab zlepšila natoľko, že obava navrhovateliek zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu nie je dôvodná. Svoj právny záver vyvodil z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovateľky v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 17 3..2013, ktorým sa domáhali jeho zrušenia. Namietali v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v meste Mogadišo, pričom odporca v konaní použil iba pozitívne informácie), nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (odporca nezohľadnil ich pôvod z minoritného kmeňa Ashraf a ani to, že v ich prípade ide o ženu s maloletou dcérou, pričom absentuje v rozhodnutí individuálne posúdenie potenciálnych hrozieb) a existenciu vady v konaní odporcu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (kladné rozhodnutia odporcu vo veciach žiadateľov, pochádzajúcich z Afgoye, ktoré sa nachádza v blízkosti mesta Mogadišo). Na pojednávaní konanom 21.8.2013 zástupkyňa navrhovateľky v 1/ rade opätovne poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka 1/ je osamelou ženou, ktorá by v prípade návratu do Somálska mohla byť ohrozená sexuálnym násilím, tiež preto, lebo pochádza z menšinového kmeňa. Súčasne dôvodila, že maloletej navrhovateľke v 2/ rade hrozí v prípade návratu ženská obriezka. Súčasne doručila súdu podanie datované 20.8.2013, ktoré je svojím obsahom totožné s jej prednesom uskutočneným na pojednávaní. K podaniu priložila správy o krajine pôvodu navrhovateliek (datované 10. a 15.4.2013, septembrom 2012, augustom 2012 a februárom 2011. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 11.4.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch, uvedených v napadnutom rozhodnutí. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-780/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi spismi ČAS: MU-501/PO-Ž-2011 a MU: 534/PO-Ž-2010. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Predmetom konania odporcu bolo posúdenie, či existujú resp. pretrvávajú predpoklady pre predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. Bolo teda úlohou odporcu zistiť existenciu či neexistenciu vážneho bezprávia, ktoré by ev. v prípade návratu navrhovateliek týmto hrozilo. Zákon o azyle v ust. § 2 písm. f/ jasne definuje, čo je potrebné pod pojmom „vážne bezprávie“ chápať. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, podobne ako aj z obsahu (odôvodnenia) napadnutého rozhodnutia, odporca v konaní vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateliek, obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste Mogadišo, odkiaľ navrhovateľky pochádzajú. Takto zistený, vyhodnotený a odôvodnený stav veci je však komfortný iba vo vzťahu k dôvodu vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/bod 3. zákona o azyle. Odporca sa v rámci zistenia stavu veci ale vôbec nezaoberal zisťovaním ev. existencie vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest), teda sa nezaoberal otázkou, či v prípade návratu navrhovateliek do krajiny ich pôvodu nehrozí aj táto forma vážneho bezprávia. Konkrétne, či v prípade návratu zo strany somálskych štátnych orgánov nebudú navrhovateľky prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osôb, ktoré opustili Somálsko. Na túto skutočnosť odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so znením ust. § 13a zákona o azyle. Naviac tak konal aj v rozpore so svojou ustálenou praxou, keď v (štandardných) konaniach o žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje podmienky správania sa štátnych orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľov o azyl, či k iným skupinám repatriantov. V takomto správaní sa odporcu súd videl nedostatočné zistenie stavu veci. Súd poznamenáva, že tvrdenie navrhovateľky, uvedené v podanom opravnom prostriedku, podľa ktorého je osamelou ženou nie je pravdivé, nakoľko sama navrhovateľka v priebehu vstupného pohovoru v konaní ČAS: MU-534/PO-Ž-2010 uviedla, že je vydatá, že jej manžel žije a že okrem maloletej navrhovateľky v 2/ rade má ďalšie tri dcéry a dvoch synov. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť nie je dôvodná. Pokiaľ však ide o námietku nepreskúmateľnosti pre nedostatok jeho dôvodov, súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o.i. konštatoval, že po komplexnom vyhodnotení podanej žiadosti dospel k názoru, že v prípade navrhovateliek neboli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ust. § 13a zákona o azyle, teda že v prípade návratu do Somálska nebudú vystavené hrozbe vážneho bezprávia. Teda že navrhovateľky prestali spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Takéto konštatovanie (odôvodnenie) sa však vzťahuje iba k forme vážneho bezprávia, konkretizovanej v ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle. V odôvodnení absentuje odôvodnenie nesplnenia ostatných predpokladov - možných foriem vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle. Inak povedané, pokiaľ odporca dospel k presvedčeniu, že navrhovateľky už nespĺňajú predpoklady pre predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany, bolo jeho povinnosťou odôvodniť nesplnenie všetkých troch foriem bezprávia (§ 2 písm. f/ zákona o azyle) a nie iba jednej z nich. V tomto správaní sa odporcu súd videl nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že objektívne existujú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu a pre vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálné informácie o krajine pôvodu navrhovateliek, obsahovo zamerané na: - komplexné posúdenie, či v prípade ich návratu do Somálska týmto nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest (osobitne zamerané aj na zaobchádzanie somálskych úradov s navrátilcami, ktorí Somálsko opustili, ev. s neúspešnými žiadateľmi o azyl), pri zohľadnení prezentovaných dôvodoch žiadosti o azyl, resp. iných skutočností, ktoré môžu v prípade ich návratu predstavovať hrozbu vážneho bezprávia, - bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateliek, osobitne na región ich pôvodu, resp. návratu. Svoje zaistenia bude odporca povinný náležite vyhodnotiť, vyvodiť z nich zodpovedajúci právny názor vyjadrený vo výroku rozhodnutia a tento odôvodniť spôsobom, ktorý vylúči akúkoľvek pochybnosť o tom, že výrok rozhodnutia nie je komfortný so zisteným stavom veci, resp. že z odôvodnenia nie je možné zistiť myšlienkový pochod (správnu úvahu), ktorým odporca k výroku rozhodnutia dospel. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľky boli v konaní úspešné, náhradu trov konania si uplatnili a vyúčtovali v celkovej výške 551,90 eur v skladbe: za 4 úkony á 130,16 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní 21.8.2013, vyjadrenie z 20.8.2013) a 4 x režijný paušál - 31,26 eur. Súd priznal navrhovateľkám náhradu trov ich zastúpenia s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 413,91 eur v skladbe: 1/ za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní 21.8.2013) á 130,16 eur: 390,48 eur; 2/ režijný paušál á 7,81 eur za 3 tri úkony právnej pomoci: 23,43 eur. Spolu teda: 390,48 eur + 23,43 eur = 413,91 eur. Súd neuznal ako úkon právnej pomoci, potrebný k účinnému bráneniu práva navrhovateliek vyjadrenie právnej zástupkyne z 20.8.2013, nakoľko obsah tohto vyjadrenia bol súčasťou prednesu zástupkyne navrhovateliek priamo na pojednávaní s tým, že následne bolo jeho písomné vyhotovenie založené so súdneho spisu. Tiež preto, lebo vyjadrenie obsahovalo rozšírenie dôvodov - námietok voči napadnutému rozhodnutiu, ktoré boli podané po uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu odporcu. Skutočnosti, že k nemu priložené prílohy boli (vo väčšine) vydané po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorú skutočnosť konštatovala aj zástupkyňa navrhovateliek. Priznanú náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľkám k rukám právnej zástupkyne na jej účet v K. K., a.s. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.)