Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/76/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200569 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: D.. F. Q., L.Z. 2, X. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, Špitálska 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/03264-OPHN zo dňa 16.1.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/03264-OPHN zo dňa 16.1.2013 v spojení s rozhodnutím Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 5.12.2012 č. PK1/RPHN/ Soc./2012/31181. V žalobe žalobca uviedol, že obe rozhodnutia žalovaných správnych orgánov považuje za nesprávne a žiada súd, aby po preskúmaní týchto rozhodnutí ich zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný príspevok na bývanie a príspevok na deti plniace si základnú školskú dochádzku a to aj napriek skutočnosti, že žalobca riadne zdokladoval vlastníctvo pozemku kúpno-predajnou zmluvou a rozhodnutím obce L. V. č. XXX/ XXXX o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2012 za predmetný stavebný pozemok. Žalobca má za to, že postup prvostupňového orgánu nebol dostačujúci na zistenie skutkového stavu veci a to konkrétne tým, že žalobca nebol vyzvaný na zistenie skutkového stavu a to tým, že žalobca nebol vyzvaný na zdokladovanie vlastníckeho vzťahu k rodinnému domu predložením listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. L. V., kde predmetná nehnuteľnosť na základe geometrického plánu je uvedená ako rozostavaná stavba. Tento rodinný dom slúži žalobcovi na bývanie a na základe toho má v zmysle zákona č. 599/2003 Z.z. nárok na pomoc v hmotnej núdzi podľa § 13 ods. 3. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.2.2013 uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom rozostavanej stavby v k.ú. L. V. zapísanej na LV č. XXXX, ktorá slúži jemu a jeho rodine na bývanie. V žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi podanej dňa 26.11.2012 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku v časti „G - bytové pomery žiadateľa“ žalobca uviedol: „Dobrá voda bez kolaudácie domu“. V zmysle platnej legislatívy to znamená, že neskolaudovaná nehnuteľnosť nemôže slúžiť účelu, na ktorý bola postavená. Bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu nemôže byť predmetný rodinný dom užívaný. Kolaudačné rozhodnutie zakladá právo začať stavbu užívať a povinnosť užívať ju na účel, ktorý bol určený v kolaudačnom rozhodnutí. Žalobca podľa žaloby vymedzil, že rozhodnutie napáda v rozsahu, že mu nebol priznaný príspevok na bývanie a príspevok pre deti plniace základnú školskú dochádzku. K tomu žalovaný uvádza, že nárok na príspevok na bývanie vzniká, ak vznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi. Občan v hmotnej núdzi si nemôže uplatniť samostatne žiadosť o príspevok na bývanie, nakoľko podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nie je možné o príspevku na bývanie samostatne rozhodovať. Navýšenie dávky o príspevok pre deti plniace si školskú dochádzku sa vykonáva až po započítaní výšky poskytovanej dávky v zmysle § 17 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi, pretože jeho príjem a príjem spoločne posudzovaných osôb presiahol sumu nárokov, nebolo možné tento príspevok započítať. Všetky doklady, ktoré žalobca úradu predložil, boli v konaní vyhodnotené a posúdené pre nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky. Žalovaný je toho názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, resp. jeho postupom nebol žalobca ukrátený na svojich právach, bol aplikovaný správny hmotno-právny predpis a žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného Ústredia, práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 16.1.2013 č. AA/2013/03264-OPHN, ktorým žalovaný vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odboru sociálnych vecí a rodiny č. PK1/RPHN/Soc./2012/31181 zo dňa 5.12.2012 o nepriznaní dávky a príspevkov v zmysle § 2, 10, 11 a 17 zákona č. 599/2003 Z.z. rozhodlo tak, že odvolanie účastníka konania zo dňa 18.12.2012 (žalobcu) zamietlo a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odboru sociálnych vecí a rodiny, potvrdilo. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 26.11. podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku. V žiadosti uviedol, že zrušil živnosť, nevznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti a ocitol sa v zlej finančnej situácii. Ďalej v žiadosti uviedol, že spoločne s účastníkom konania sa posudzuje jeho manželka, ktorá poberá rodičovský príspevok a 4 maloleté deti. K žiadosti žalobca priložil rozhodnutie obce L. V. č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2012, na stavebný pozemok a zastavané plochy a nádvoria, rozhodnutie obce L. V. č. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX o vyrubení poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, fotokópiu tehotenského preukazu manželky, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2012 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Na základe predložených dokladov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku (prvostupňový správny orgán) vyhodnotil, že žalobcova rodina je v hmotnej núdzi, avšak nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, v zmysle ustanovení zákona č. 599/2003 Z.z., a preto mu rozhodnutím zo dňa 5.12.2012 nepriznala dávku na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznala mu dávku a príspevky. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 16.1.2013, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva právny nárok žalovaného totožný s právnym názorom prvostupňového správneho rozhodnutia a síce, že žalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko suma nárokov pre žalobcu a jeho rodinu tvorí dávka 157,60 € mesačne, príspevok na zdravotnú starostlivosť pre všetky spoločne posudzované osoby v sume 12,- € mesačne a príspevok pre tehotnú od 4. mesiaca v sume 13,50 € mesačne. Celková suma nárokov je 183,10 €, príjem rodiny účastníka konania (žalobcu) tvorí rodičovský príspevok v sume 194,70 €, ktorý poberá jeho manželka. Výška dávky v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov, t.j. 183,10 € a sumou príjmov, t.j. 194,70 €. Nakoľko suma nárokov je nižšia, ako suma príjmov, nebolo možné žalobcovi poskytnúť dávku v hmotnej núdzi. IV. Podľa § 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len dávka) a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú 1 teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Podľa § 2 citovaného zákona, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť, alebo zvýšiť hlavným zvláštnym pričinením. Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4: a) je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie d) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona, výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3 a príjmom. Ak dávka a príspevky patria občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, výška dávky a príspevkov okrem jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a 3 a ich príjmom sa poskytujú v jednej sume. Ak výška dávky a príspevkov určená podľa odsekov 1 a 2 je nižšia ako 1,- €, dávka a príspevky sa nevyplácajú. Prvá veta sa nepoužije na účely § 10 ods. 3, 5, 9 a 10. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma, alebo úhrn súm: a) 194,50 € mesačne, ak ide o 1 plnoletú fyzickú osobu, b) 135,74 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 88,82 € mesačne, ak ide o: 1/ 1 zaopatrené neplnoleté dieťa 2/ nezaopatrené dieťa. V. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že skutkový stav medzi účastníkmi nebol v konaní sporný. Žalobca riadne podal žiadosť o predmetný príspevok v správnom konaní. Žiadosť preukázal úhradou nákladov spojených s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. K žiadosti ďalej priložil rozhodnutie obce L. V. č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2012 na stavebný pozemok a zastavané plochy a nádvoria, rozhodnutie obce L. V. č. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX o vyrubení poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uplatnenom nároku bolo potrebné skúmať, či v čase rozhodovania o ňom, splnil žalobca všetky podmienky pre priznanie vyžadované v zákone. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaných správnych orgánov spolu s konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len dávka) a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, upravuje zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hmotná núdza občana sa posudzuje ku dňu podania žiadosti a je základnou podmienkou pre posúdenie práva na poskytnutie príspevku v hmotnej núdzi. Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi, alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4: a)je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného bytu, nájomcom bytu, alebo nájomcom rodinného domu, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie b)uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie žalovaný žalobcovi nepriznal v súlade so zákonom, lebo podmienky § 13 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci žalobca nesplnil. Súd mal za to, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že žalobca v čase podania žiadosti nebol vlastníkom rodinného domu, resp. bytu ani nájomcom rodinného domu v zariadení, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. Žalobca v žiadosti preukázal, že je vlastníkom rozostavanej stavby v k.ú. L. V.. V rozhodnom období predmetná stavba nebola skolaudovaná, to znamená, že neskolaudovaná nehnuteľnosť nemôže slúžiť účelu, na ktorý bola postavená, teda v prípade žalobcu na trvalé bývanie fyzických osôb. Bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu nemôže byť predmetný rodinný dom užívaný. Kolaudačné rozhodnutie zakladá právo začať stavbu užívať a povinnosť užívať ju na účel, ktorý bol v kolaudačnom rozhodnutí určený. Za týchto okolností nepostačuje podľa názoru súdu pre vznik nároku na príspevok na bývanie ani skutočnosť, že žalobca predložil doklady o vyrubení poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pretože žalobca síce predložil potvrdenia o zaplatení nákladov spojených s bývaním, avšak nepreukázal vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, z toho dôvodu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. K námietke žalovaného, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 250b ods. 1 OSP súd konštatuje, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo podľa administratívneho spisu žalobcovi doručené dňa 29.1.2013, pričom žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave osobne dňa 28.3.2013, teda v súlade s ust. § 250b ods. 1 OSP. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalovaný súhlasil s prejednávaním veci bez nariadeného pojednávania v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.5.2013, žalobca sa napriek riadne doručenej výzve dňa 23.4.2013 (podľa doručenky z č.l. 14 spisu) k výzve nevyjadril, preto súd u neho takýto postup predpokladal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.