Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/22/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200708 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: U. J. P., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka A. D. (Ď. C. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy E. X. L.. X. V. K.. XX, A., U. F. J., A., aktuálne s miestom pobytu U. A. D., zastúpeného pánom JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom so sídlom Černyševského 26, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.4.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-346-27/PO- Ž-2012 zo dňa 21.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-346-27/PO-Ž-2012 zo dňa 21.11.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-346-27/PO-Ž-2012 zo dňa 21.11.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.4.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci spočívajúce v tom, že odporca si nevyžiadal stanovisko Turecka (jeho zastupiteľského orgánu na Slovensku) a ani Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky - MZVSR (k prejednávanej veci), nakoľko podľa jeho názoru nie je možné vylúčiť, že by tieto inštitúcie potvrdili navrhovateľom prezentované obavy. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 3.6.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že s poukazom na znenie § 49 ods. 3 veta druhá zákona o azyle ako štátny orgán posudzujúci žiadosť o azyl nesmie získavať informácie od pôvodcu prezentovaného prenasledovania. Tiež poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nenašiel v rámci dokazovania informácie, pôvodcom ktorých by bolo MZVSR, pričom pri rozhodovaní vychádzal z množstva informácií, pochádzajúcich z rôznych zdrojov. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-346/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého o.i. zistil, že odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré boli obsahovo zamerané na dôvody žiadosti o azyl, prezentované navrhovateľom, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 49 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo nesmie počas konania o azyle, počas trvania azylu, počas poskytovania doplnkovej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného útočiska a počas poskytovania dočasného útočiska poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby. Ministerstvo nesmie získavať informácie o cudzincoch od pôvodcu ich prenasledovania alebo vážneho bezprávia spôsobom, ktorým sa pôvodca prenasledovania dozvie, že títo cudzinci sú azylanti alebo cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; v prípade žiadateľov od údajného pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci spočívajúcom v tom, že odporca si nevyžiadal stanovisko Turecka (jeho zastupiteľského orgánu na Slovensku) a ani Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z podanej žiadosti o azyl, resp. z konkretizácie dôvodov, prezentovaných navrhovateľom v konaní pred odporcom, tento požiadal o azyl z dôvodov: 1/ obavy, súvisiacej s jeho nenastúpením na povinnú vojenskú službu; 2/ ním prezentovaného členstva v politickej strane BDP (Demokratická strana Turecka); 3/ obťažovania jeho osoby políciou z dôvodu jeho kurdskej národnosti. Odporca vo veci zákonným spôsobom uskutočnil s navrhovateľom po jeho riadnom poučení ako žiadateľa o azyl za prítomnosti tlmočníka vstupný pohovor (spísanie dotazníka), ako aj doplňujúci pohovor v priebehu ktorých sa navrhovateľ vyjadril podrobne k dôvodom svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. V priebehu konania pred odporcom prebehlo aj konanie podľa Dublinského nariadenia, výsledkom ktorého bolo to, že podanú žiadosť o azyl posúdil odporca. Takýmto postupom - dokazovaním - odporca získal dostatok informácií o podstate a dôvodoch navrhovateľovej žiadosti o azyl. Následne odporca zabezpečil vyhľadanie a založenie do spisu správ o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo sa týkajúce navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl (viď ich konkretizáciu v predchádzajúcom odseku, resp. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), ako aj aktuálnej všeobecnej bezpečnostnej situácie v Turecku (vo vzťahu k prípadnej existencii vážneho bezprávia). Tieto informácie sú súčasťou komplexných materiálov o Turecku: - z 1.10.2012, 29.5.2012, 11.8.2011, 22.7.2011. Takto získaná suma poznatkov, obsahovo sa viažucich k dôvodom navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany je podľa názoru sú dostatočnou na posúdenie žiadosti navrhovateľa. Navrhovateľ svoju námietku konkretizoval v tom smere, že odporca si pri zisťovaní stavu veci nevyžiadal stanovisko Turecka (jeho zastupiteľského orgánu na Slovensku) a ani Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. K tomu je podstatné poukázať na nasledovné: Zákon o azyle a ani Správny poriadok odporcovi neukladá povinnosť získavať informácie o krajine pôvodu žiadateľa o azyl z konkrétneho orgánu či organizácie. Zo zákonných ustanovení týchto právnych predpisov vyplýva pre odporcu povinnosť zistiť spoľahlivo stav veci, pričom zákon o azyle iba v ustanovení § 19a ods. 1 písm. a) konkretizuje, akým spôsobom má (odporca) v tomto smere konať. Ak teda odporca spôsobom, ktorý uplatnil v tomto konaní zistil dostatočným spôsobom stav veci (správami o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúcimi z rôznych a dôveryhodných zdrojov), nebolo potrebné, aby v tomto smere kontaktoval Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (pokiaľ by to sám nepovažoval za potrebné). Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k nezískaniu informácií od štátneho orgánu Turecka, je potrebné poukázať na znenie ust. § 49 ods. 3 zákona o azyle, ktoré ustanovenie priamo zakazuje odporcovi získavať informácie od pôvodcu prezentovaného prenasledovania. Ak sa teda navrhovateľ obával perzekúcie zo strany Turecka (tureckých štátnych orgánov) z dôvodu nenastúpenia na vojenskú službu, resp. z dôvodu jeho straníckej príslušnosti v strane BDP, resp. z dôvodu obťažovania jeho osoby ako Kurda políciou, odporca nemohol zo zákona a v žiadnom prípade kontaktovať turecký štátny orgán (ktorým nepochybne zastupiteľský úrad Turecka na Slovensku je) k získaniu informácií o týchto, navrhovateľom prezentovaných dôvodoch jeho žiadosti o azyl. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pričom nebolo potrebné, aby k jeho zisteniu kontaktoval MZVSR a pretože zákon o azyle výslovne zakazuje odporcovi získavať informácie o krajine pôvodu od pôvodcu prezentovaného prenasledovania, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu súd nepriznal právo na ich náhradu. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).