Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/96/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200750 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200750.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Petry Príbelskej, v právnej veci žalobcu: N. Š., nar. X.X.XXXX, Y.M. XX, XXX XX F. I., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy, Námestie Slobody 6, P. O. BOX 100, 810 05 Bratislava, s pribratým účastníkom konania, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 07535/2013/B622-SV/z.02422/Pek zo dňa 19.2.2013 v spojitosti s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-768-015 zo dňa 31.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 07535/2013/B622-SV/z.02422/Pek zo dňa 19.2.2013 ako i rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-768-015 zo dňa 31.10.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 70,- € a z odmeny advokáta v sume 331,12 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 22. 4. 2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: 07535/2013/B622-SV/z.02422/Pek zo dňa 19.2.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-768-015 zo dňa 31.10.2012 o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom parcela registra C-KN, parc. č. XXXX/XX, nachádzajúci sa v katastrálnom území Č. Y., spoluvlastnícky podiel vlastníka vo výške 1/12, podiel vo výške 72,083 m2, zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXX, v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) za účelom realizácie stavby: " R1 Beladice - Tekovské Nemce, katastrálne územie Č. Y., Nitriansky kraj, okres Zlaté Moravce, B. Č.V. Y.. Za vyvlastnený pozemok patrí doterajšiemu vlastníkovi, N. Š., náhrada podľa ustanovenia § 111 ods. 2 stavebného zákona určená znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 463,49 €. Žalobca svojou žalobou napadol všetky výroky rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť, protiústavnosť a zrejmý rozpor s princípom ústavnosti a právnej istoty. Podľa jeho názoru, obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a najmä pre dôvody uvedené v žalobe. Žalobca v žalobe citoval ustanovenia § 246 ods. 1, § 246 a ods. 1, § 247 ods. 1, 2 a 4, § 249 ods. 1 a 2, § 250 ods. 1, 2, 4, § 250b ods. 1, § 250c ods. 1 O.s.p. Podľa jeho názoru napadnutými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vo vyvlastňovacom konaní vedenom na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 14. 3. 2001, vydal rozhodnutie o vyvlastnení, proti ktorému sa žalobca odvolal. Následne vydal dňa 16. 2. 2012 rozhodnutie č. KSUNR-2012 - 112 - 02, ktorým návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vyvlastnenie. V predmetnom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 108 stavebného zákona a konštatoval, že stavba R1 je na vyvlastňovanom pozemku žalobcu zrealizovaná, a preto stavebný úrad zamietol návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k danému pozemku. Žalobca v žalobe poukázal na výrok rozhodnutia o vyvlastnení a ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), v zmysle ktorého, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného je nezákonný, pretože konanie malo byť zastavené ex offo z dôvodu, že vo veci vyvlastnenia vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu v prospech navrhovateľa už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v čase rozhodovania vo veci vyvlastnenia platili iné legislatívne podmienky, než v čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 11. 9. 2012 a jeho doplnení. Malo sa jednať o nové konanie na základe nového návrhu za účinnosti novely zákona č.669/2007 Z.z. Je zrejmé, že vo veci vyvlastnenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté dňa 16. 2. 2012, totožnosť veci je daná, a preto nemožno rozhodnúť znova o tom istom. V obidvoch konaniach o vyvlastnení boli totožné subjekty, konali v ňom tie isté orgány, pričom navrhovateľ opakovane navrhol vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k tomu istému pozemku. K tvrdeniu žalovaného, že v čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 16. 2. 2012 platili iné legislatívne podmienky než v čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 11. 9. 2012 žalobca uviedol, že zmenu právneho stavu nie je možné stotožňovať a zamieňať s podstatnou zmenou skutkového stavu, a preto podľa žalobcu mal žalovaný námietke žalobcu vyhovieť a vyvlastňovacie konanie zastaviť. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nepreukázali podstatnú zmenu skutkového stavu, napríklad odstránenie stavby z vyvlastňovanému pozemku v medziobdobí, teda v období od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo návrh na vyvlastnenie zamietnutý do podania 2. návrhu. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nebol v konaní preukázaný verejný záujem na vyvlastnení. S poukazom na ustanovenie § 108 ods. 2 písm. f) a ods. 3 stavebného zákona uviedol, že v napadnutom rozhodnutí o vyvlastnení nie je zmienka o preukázaní verejného záujmu na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v prospech navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre vyvlastnenie, a preto sú napadnuté rozhodnutia aj postup správnych orgánov nezákonné. Žalobca poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v jeho náleze číslo PL. ÚS 19/09 - 115 zo dňa 26. 11. 2011 v zmysle ktorého, ak je daný expropriačný titul (dôvod) na výstavbu diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto stavba je vo verejnom záujme, pričom ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona nemožno vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom daný, a teda, že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba. Z odôvodnenia rozhodnutia musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými, či už súkromnými alebo aj verejnými záujmami. Zisťovanie verejného záujmu spadá do výkonnej právomoci. Podľa názoru žalobcu, navrhovateľ podal svoj návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom predčasne s poukazom na ustanovenie § 9a ods. 3 zákona číslo 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidla so stanovenou lehotou do 28. 2. 2013, do ktorej je stavebník povinný získať dohodou vlastnícke právo k pozemku, ak stavebné povolenie bolo vydané podľa predpisov účinných pred 26. 07. 2011. Z citácie § 110 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Ak by túto skutočnosť správne orgány skúmali, zistili by, že je možné v danej veci dosiahnuť dohodu, pričom navrhovateľ nereagoval na žalobcov návrh žiadnym spôsobom. V danom prípade malo byť vyvlastňovacie konanie prerušené do uplynutia stanovenej lehoty, 28. 2. 2013. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie správnych orgánov o výške a spôsobe určenia náhrady za vyvlastňovaný pozemok v rozpore s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie a článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca vo svojich písomných námietkach namietal výšku náhrady, ktorá bola určená znaleckým posudkom na základe objednávky navrhovateľa, pričom záujmy navrhovateľa sú v súlade so záujmami ním objednaného a zaplateného znalca, ktoré sú v rozpore so záujmami žalobcu. Uvedeným spôsobom bola porušená zásada spravodlivej náhrady aj jej včasného vyplatenia. Náhrada nezodpovedá aktuálnej trhovej cene vyvlastňovaného pozemku na ktorom už je postavená rýchlostná cesta medzinárodného významu, v podstate čierna stavba. Povinnosťou správnych orgánov bolo ustanoviť nezávislého znalca, ktorý by odborne určil trhovú cenu vyvlastňovaného pozemku žalobcu s poukazom na okolnosť, že v skutkovo zhodných vyvlastňovacích konaniach stavebné úrady vyvlastňovacie konania prerušili za účelom overenia si správnosti navrhovanej vyvlastňovacej náhrady znaleckým posudkom vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva na ich objednávku. Správne orgány nedodržali svoju povinnosť skúmať, či je určená náhrada spravodlivá. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na konania v obdobných veciach v súvislosti s vyvlastňovaním pozemkov pod stavbu závodu „KIA“. Podľa názoru žalobcu, stanovenie primeranej náhrady za vyvlastňovaný pozemok v rámci vyvlastňovacieho konania na základe vyhlášky je v rozpore s článkom 13 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade neexistuje zákon, na základe, ktorého by správny orgán prostredníctvom znaleckého posudku vedel určiť primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. Podľa názoru žalobcu nemožno pristúpiť k vyvlastneniu pozemku v prípade, ak je na ňom postavená stavba z dôvodu, že nemožno akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred jej začatím. Výnimku môžu tvoriť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu. Žalobca ďalej v žalobe vyslovil názor o protiústavnosti ustanovenia § 9a zákona číslo 669/2007 Z.z. s článkom 20 a 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu, že predmetné ustanovenia zákona umožňujú vyvlastnenie priamo zo zákona, pretože sa vzťahuje na konkrétne pozemky a stavby, na ktoré bolo v minulosti vydané stavebné povolenie na výstavbu R1. Stavebné povolenie preto bolo vydané na základe protiústavných ustanovení zákona číslo 669/2007 Z.z. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 19/09). Keďže princíp ústavnosti má prednosť pred princípom právnej istoty, predmetné protiústavné ustanovenia stratili účinnosť od samého začiatku a hľadí sa na ne ako keby nikdy neexistovali. Okrem uvedeného správne orgány vo vyvlastňovacom konaní nedostatočne zistili skutkový stav veci a neskúmali, či sú kumulatívne naplnené všetky hmotnoprávne podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom, najmä neskúmali, či je naplnený verejný záujem na vyvlastnení, či je výstavba rýchlostnej cesty podľa tretej varianty všeobecne prospešným záujmom, či cieľ vyvlastnenia je alebo nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Je zrejmé, že ak už správne orgány rozhodli o vyvlastnení mali rozhodnúť o vyvlastnení nielen tej časti pozemku žalobcu, na ktorom je postavená rýchlostná cesta ale aj pozemkov v ochrannom pásme, ktoré nebude môcť využívať. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16. 5. 2013 uviedol, že preskúmal rozhodnutie krajského stavebného úradu v celom rozsahu, vyhodnotil dôvody uvedené v odvolaní a rozhodol v súlade so zákonom. Vo vyjadrení citoval ustanovenie § 17 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 108 ods.1, ods. 2 písm. f), § 109 ods. 1, § 110 ods. 1, 2, 3, § 111 ods. 1 a 2, § 112 ods. 4 stavebného zákona, § 9a ods. 3, 4 zákona číslo 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona číslo 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, § 8 ods. 1, 3 zákona číslo 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidla v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nezákonnosti a nesprávnosti vyslovených právnych názorov. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu zistil, že sú splnené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva a preto rozhodnutím KSUNR- 2012 - 768 - 0 15 zo dňa 31. 10. 2012 podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v spojení s § 17 cestného zákona, § 8 ods. 1 zákona číslo 129/1996 Z.z. a v spojení s § 9 a ods. 4 zákona číslo 669/2007 Z.z. vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Krajský stavebný úrad pri skúmaní zákonných podmienok vyvlastnenia zistil, že na líniovú stavbu " R1 Beladice - Tekovské Nemce“ bolo vydané obcou Č. Y. územné rozhodnutie č. 9/2007 - 003 - RB zo dňa 17. 12. 2008, čím navrhovateľ vyvlastnenia preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Krajský stavebný úrad zohľadnil aj skutočnosť, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie zo dňa 10. 12. 2008 a zohľadnil okolnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia v rámci stavebného konania, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému pozemku v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia krajského stavebného úradu. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia pozemku stavebný úrad posúdil na základe príslušného geometrického plánu zo dňa 26. 5. 2008. Pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva k pozemku postupoval stavebný úrad v súlade s ustanovením § 111 ods. 2 stavebného zákona a zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa znaleckého posudku číslo 47/2012 zo dňa 27. 4. 2012 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Navrhovateľ vyvlastnenia preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého bola táto preukázaná doručenkou písomnej výzvy na uzavretie dohody. Výzva spolu s návrhom kúpnej zmluvy neboli zo strany žalobcu akceptované, na základe čoho podal navrhovateľ vyvlastnenia návrh na vyvlastnenie dňa 11. 9. 2012. V súvislosti s námietkou žalobcu o existencii právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 16. 2. 2012, ktorým návrh na vyvlastnenie stavebný úrad zamietol, žalovaný uviedol, že v čase konania vo veci vyvlastnenia predmetného pozemku platili iné legislatívne podmienky než v čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie doručeného dňa 11. 9. 2012, jedná sa o nové konanie na základe nového návrhu za účinnosti novely zákona. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť konanie zastavené. Zastavením nového vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo začaté na základe nového návrhu v čase platnosti novely zákona číslo 669/2007 Z.z. by došlo k protizákonnému konaniu a rozhodnutiu. Zmenou legislatívnych podmienok došlo k predefinovaniu podstaty skutkových stavov veci a z toho vyplývajúcich aj právnych dôsledkov. Ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona taxatívne stanovuje, na aké účely možno vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim vo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je v danom prípade preukázaná účelom vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v nadväznosti na § 17 cestného zákona. Krajský stavebný úrad dôsledne preskúmal všetky podklady s cieľom zistiť presne a úplne skutočný stav veci, vyhodnotil návrh navrhovateľa a až keď zistil, že sú splnené zákonom stanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva, vyvlastnil podielové spoluvlastnícke právo vo výroku uvedeného pozemku. Námietka o nepreukázaní verejného záujmu je podľa žalovaného neopodstatnená. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán mal prerušiť konanie, žalovaný uviedol, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. PL.ÚS 19/09 zo dňa 26. 1. 2011 bol vyrieknutý nesúlad ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) slov " alebo či bol urobený úkon na jeho získanie ", § 2 ods. 2 písm. a) slov " inak doklady " a § 2 ods. 2 písm. a) prvého bodu, druhého bodu zákona číslo 669/2007 Z.z., pričom tieto ustanovenia stratili účinnosť 26. júla 2011. V predmetnom náleze neboli žiadne prechodné ustanovenia, ktorými by sa doriešilo dokončenie správnych konaní vedených podľa stavebného zákona začatých pred 26. júlom 2011. Poukázal na ustanovenia zákona číslo 70/2012 Z.z. účinných od 1. marca 2012, ktorým bol novelizovaný zákon číslo 669/2007 Z.z. v časti prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2012. Toto ustanovenie rieši usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom, na ktoré už bolo vydané stavebné povolenie podľa doterajších predpisov a zabezpečuje aj režim do usporiadania prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej cesty, a to pri tých pozemkoch alebo stavbách, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné právo pred vydaním stavebného povolenia, keďže mu to umožňovala v tom čase platná právna úprava. Z citácií predmetnej novely vyplýva, že stavebník sa mal pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne formou dohody. Pokiaľ jeho ponuka nie je akceptovaná vlastníkom nehnuteľnosti, je možné vlastnícke právo vo verejnom záujme vyvlastniť podľa § 9a zákona. Námietka žalobcu v tomto smere je preto nedôvodná. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom výšky náhrady za vyvlastnený pozemok žalovaný konštatuje, že krajský stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu určil v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa znaleckého posudku. Stavebný úrad na základe nesúhlasu žalobcu s určenou cenou tohto odkázal na súdne konanie. Žalovaný nebol oprávnený rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie a poučil žalobcu o jeho možnosti obrátiť sa na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Na námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti vydania stavebného povolenia žalovaný uviedol, že táto je právne irelevantná, pretože sa týka iného konania, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie. Vo vyvlastňovacom konaní nie je možné prihliadať na námietky týkajúce sa iného - stavebného konania. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pribratý účastník konania vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu dňa 20. 6. 2013 vyjadril názor zhodný s vyššie popísaným vyjadrením žalovaného. Zdôraznil, že zákon číslo 669/2007 Z.z. v platnom znení nerozlišuje medzi pozemkami zastavanými a pozemkami nezastavaným výstavbou, pre účely, ktorej sa vyvlastňuje, naopak pri podradení neusporiadaných pozemkov pod osobitný režim vyvlastnenia podľa ustanovenia § 9a zákona je rozhodujúcim momentom, že stavebné povolenie už bolo právoplatne vydané podľa právnej úpravy účinnej pred 26. júlom 2011. V zmysle zásady legality správneho konania nepostačuje sústrediť sa iba na totožnosť účastníkov konania a jeho objekt ale je nutné prihliadnuť aj na to, či sa medzičasom nezmenili rozhodovacie východiská, najmä podklady podľa § 32 správneho poriadku. Verejný záujem ako pojem nie je legálne definovaný, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Verejný záujem je časovo a miestne premenný stav, a preto sa striktne musí posudzovať vo vzťahu ku konkrétnej veci, ku konkrétnemu miestu a v konkrétnom čase. Poukázal na rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom sa konštatuje, že stavba je stavbou, ku ktorej sa pozemok dá vyvlastniť. Vzhľadom na účel výstavby, vyriešenie problematickej dopravy, zníženie alarmujúcej nehodovosti, prepojenia stredného Slovenska s Bratislavou, je verejný záujem preukázateľný. V ďalšom texte vyjadrenia pribratý účastník konštatoval okolnosti zhodné s vyjadrením žalovaného k žalobe. Vo vzťahu k primeranosti navrhnutej odplaty za vyvlastnené pozemky uviedol, že poukazy na odplaty poskytnuté v iných lokalitách, či miestne dane, nie sú v danom prípade relevantné. Kritériá pre určenie primeranosti náhrady sú dané v ustanovení § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, podľa ktorého sa jej primeranosť určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline obsiahnutý v spise správneho orgánu k rozhodnutiu č. KSUNR- 2012 - 182 - 002 zo dňa 15. 2. 2012. Uviedol, že žalobca bol pred podaním návrhu na vyvlastnenie riadne oslovený s návrhom na uzatvorenie zmluvy, pričom navrhovaná kúpna cena v súlade so zákonom predstavovala 1,2-následok ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite zistenej znaleckým posudkom. Žalobca na predmetný návrh nereagoval. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l O.s.p.). Konanie podľa druhej hlavy piatej časti (§ 247 až § 250k O.s.p.) je ovládané kasačným princípom - súd preskúmava iba zákonnosť správneho aktu a zásadne vykonáva len dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.9.2012 bol Krajskému stavebnému úradu doručený zo strany navrhovateľa, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, návrh na vyvlastnenie poľnohospodárskej pôdy v k.ú. Č. Y. okrem iných aj v spoluvlastníctve žalobcu, zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXXX/XX vo výmere 72,083 m2 náležiacej žalobcovi. Pokus o uzavretie dohody formou kúpnej zmluvy navrhovateľ preukázal výzvou a návrhom kúpnej zmluvy, ktorý mu bol doručený dňa 9.5.2012. Žalobca na návrh nepristúpil. Náhrada bola určená znalcom, V.. C. I. na základe posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.04.2012 v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. vo výške 6,43 €/m2. Podľa ust. § 6 zákona č. 669/2007 Z.z. bola kúpna cena určená ako 1,2 - násobok náhrady, t.j. 7,716 €/m2, celkom 556,20 €. V spise sa nachádza rozhodnutie o umiestnení stavby: „ Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“, a o využívaní územia, č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007. V predmetnom rozhodnutí bolo uvedené, že stavebný úrad neskúma vlastnícke vzťahy k pozemkom na ktorých sa stavba umiestňuje, pretože sa jedná o umiestnenie verejnoprospešnej stavby podľa § 108 ods. 2, písm. f) stavebného zákona. Rozhodnutím č. 118542/2008-2331/z.56559 zo dňa 10.12.2008 bola predmetná stavba povolená. Stavebný úrad účastníkom konania oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania a vyzval ich na podanie námietok. Dňa 5.10.2012 boli správnemu orgánu zo strany žalobcu doručené námietky v rámci ktorých poukázal na protiústavnosť postupu správneho orgánu, potvrdil, že k uzavretiu dohody ohľadom kúpy pozemkov v jeho vlastníctve nedošlo. Dňa 19.10.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci a dňa 31.10.2012 bolo Krajským stavebným úradom v Nitre vydané prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení č. KSUNR-2012-768-015. Za vyššie špecifikované pozemky bola žalobcovi určená náhrada vo výške 463,49 € ako všeobecná hodnota tohto majetku. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobcu na príslušný súd. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom namietal neprimeranosť určenej náhrady, vzniesol pochybnosť o verejne prospešnom záujme stavby, porušenie vlastníckych práv v zhode s obsahom žaloby popísanej vyššie. Žalovaný rozhodol o odvolaní napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.2.2013, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol v ňom dôvody v zhode s obsahom vyjadrenia k žalobe. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v § 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Využívanie majetku pre potreby verejného záujmu môže byť dôvodom na obmedzenie nielen vlastníckeho práva, ale aj ďalších základných práv a slobôd, uplatňovaním ktorých by tento majetok prestal slúžiť potrebám verejného záujmu. Verejný záujem (buď zistený vo vyvlastňovacom konaní, alebo priamo deklarovaný zákonom) je podľa Ústavy Slovenskej republiky dôvodom na obmedzenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v rozsahu, v akom je verejný záujem definovaný a dobe, počas ktorej sa verejný záujem pri využívaní majetku uplatňuje, slúži ako ústavou predpokladaný dôvod obmedzenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“). Podľa § 108 ods. 2 písm. a/ a f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, f) výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. V danom prípade vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo územné a stavebné rozhodnutie. Kompletné územné a stavebné rozhodnutia neboli súčasťou administratívneho spisu. V konaní však nebolo sporné, že vo veci bolo vydané územné rozhodnutie, v rámci ktorého bolo potrebné skúmať verejnoprospešný záujem. Z dôvodu, že spis neobsahoval odôvodnenie predmetného rozhodnutia, súdu nie je známe, ako sa správny orgán vysporiadal s existenciou verejného záujmu na jeho vydaní. Územné rozhodnutie č. 118542/2008-2331/z.56559 zo dňa 10.12.2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2008. Zákon č. 669/2007 Z.z. vo všeobecnosti napĺňa všetky štyri podmienky ústavného núteného obmedzenia vlastníckych práv podľa čl. 20 ods. 4 ústavy a vychádza z platného stavu založeného zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a bezprostredne nadväzuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov. Účelom zákona bolo jednorazovými mimoriadnymi opatreniami v stavebnom konaní umožniť rýchlejšiu administratívnu prípravu výstavby diaľnic. Tieto opatrenia vychádzali z existujúcich opatrení v stavebnom zákone vzťahujúcich sa vo všeobecnosti na všetky líniové stavby, s opatreniami v cestnom zákone vo vzťahu k pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu a s opatreniami v územnom plánovaní a vo vyvlastňovaní prijatými v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Zákon č. 669/2007 Z.z. umožnil, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom vyvlastnením nebolo nevyhnutné už k stavebnému konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu. Netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní. Zákon č. 669/2007 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k stavebnému zákonu aj k cestnému zákonu a teda má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami týchto predpisov. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. predpokladá použiť ustanovenia § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania (teda aj žiadosti o stavebné povolenie), a § 58 a 58a stavebného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu (vyhlášky č. 453/2000 Z.z.). Odchýlky od tejto všeobecnej úpravy sú uvedené v odsekoch 1 a 2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. je jedinou odchýlkou požiadavka, aby v prípade, že ešte nie sú ukončené výkupy pozemkov, stavebník deklaroval aktuálny stav. Ak už sú uzavreté zmluvy s vlastníkmi a tieto sú zapísané v katastri nehnuteľností, doloží výpis z katastra nehnuteľností a ak zmluvy boli uzavreté, ale ešte nedošlo k zápisu práv do katastra, predloží kópie uzavretých zmlúv. V tých prípadoch, v ktorých nedošlo k dohode, napríklad z dôvodu neskončeného dedičského konania alebo pre neukončené iné konania pred súdmi alebo pred správnymi orgánmi, preukázal by dôvod nemožnosti získať právo k pozemku. Zmyslom tejto odchýlky je, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom pri výstavbe diaľnic z dôvodu dĺžky konania o zápis do katastra nehnuteľností alebo z dôvodu odmietania výkupu jedného, či dvoch pozemkov, keď na celej trase D1 a R1 sú ich tisíce. Táto odchýlka sa nevzťahuje na stavby, pretože pri nich už musí byť majetkové vyporiadanie dokončené. Zákon č. 669/2007 Z.z. umožnil, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom vyvlastnením nebolo nevyhnutné už k stavebnému konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu. Netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní. Právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona č. 669/2007 Z.z. inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Podľa názoru Ústavného súdu SR, vyjadreného v jeho rozhodnutí č. PL. ÚS 19/2009, stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) uvádza, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a teda že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného zákona výslovne ustanovuje, že "Verejný záujem... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.". Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými záujmami (napr. výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej. Nie je tiež možné zjednodušiť vec tak, že existencia akéhosi vyššieho - nadradeného verejného záujmu (v zmysle ústavnoprávneho verejného záujmu) na výstavbe diaľnic umožňuje radikálny, nezvratný zásah do vlastníckeho práva cudzieho vlastníka pozemku ešte pred rokovaním s vlastníkom či pred prípadným vyvlastnením. Naopak, takýto "ústavný" verejný záujem nemôže a priori vyvážiť právo na pokojné užívanie majetku. Zákonné predkupné právo štátu vznikajúce dňom právoplatnosti územného rozhodnutia, tak ako ho zaviedla druhá novela zákona o mimoriadnych opatreniach, nemôže byť považované za riadny titul stavebníka k pozemku, pretože tu absentuje komponent súhlasu vlastníka a taktiež ani nejde o súčasť režimu vyvlastnenia. Výstavba diaľnic je nepochybne činnosťou vo verejnom záujme. To je explicitne ustanovené v stavebnom zákone, vyplýva to zo zákona o NDS i zo zákona č. 129/1996 Z.z. a tiež zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Ako už bolo uvedené, verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Nie je teda prípustné dôvodiť existenciou akéhosi vyššieho - nadradeného verejného záujmu (v zmysle "ústavného" verejného záujmu) na výstavbe diaľnic, ktorý by bez ďalšieho ústavne legitimizoval vyvlastnenie de facto. Tým by sa následné vyvlastňovacie konanie stalo už len slúžkou stavebného konania. Zákon nemôže takto triviálnym spôsobom, ako sa to deje napadnutými ustanoveniami zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, skonštruovať novú koncepciu vyvlastňovania, ktorá by znamenala, že výstavba ktorejkoľvek diaľnice je takým verejným záujmom, že vyvlastňovacie konanie sa redukuje na konanie o náhradu za vlastníctvo a samotné stavebné konanie je už de facto vyvlastnením. Na základe predmetného nálezu ÚS SR došlo k úprave zákona č. 669/2007 Z.z. Podľa ust. "§ 9a ods. 1 až 5 zákona č.70/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, územné konania a stavebné konania začaté a právoplatne neskončené pred 26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. marca 2012. Kolaudačné konania začaté a právoplatne neskončené pred 26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisov účinných do 29. februára 2012. Ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže, že pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané. Na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred 26. júlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním. Ak stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám pred vydaním stavebného povolenia podľa odseku 3, má vlastník pozemku alebo stavby právo na finančnú náhradu vo výške obvyklého nájmu za užívanie pozemku alebo stavby za obdobie od právoplatnosti stavebného povolenia do prevodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice dohodou alebo prechodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice vyvlastnením. Písomnú žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady treba uplatniť u stavebníka v lehote do 28. februára 2013, inak právo zaniká. V danej veci bolo z obsahu spisu zrejmé, že v čase vydania stavebného povolenia stavebníkovi, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, tento nebol vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXX, parc. č. XXXX/XX vo výmere 72,083 m2 v k.ú. Č. Y.. Pred podaním návrhu na vyvlastnenie, doručil dňa 9.5.2012 vlastníkovi predmetného pozemku (žalobcovi), návrh kúpnej zmluvy č. 30201/105/2012/Čierne Kľačany/0831/Zdr., ktorý nebol zo strany žalobcu ku dňu podania návrhu na vyvlastnenie (20.9.2012) akceptovaný. V spise sa nenachádza dokumentácia, ktorá by svedčila o snahe žalobcu docieliť iný obsah dohody so stavebníkom. Podľa ust. § 8 ods. 1 až 4 zákona č. 126/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je správna úvaha týkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca z vyššie citovaného právneho predpisu ako i z citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Rozhodnutie správneho orgánu ohľadom konštatovania splnenia podmienok vyvlastnenia preto nie je preskúmateľné. Podľa ust. § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom, V.. C. I. č. XX/XXXX zistil, že cena vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon. Z posudku nie je možné zistiť, z akého dôvodu znalec použil metódu polohovej diferenciácie na určenie ceny pozemkov a či je táto porovnateľná s trhovou cenou. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z.). Pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. Stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo strany dotknutého vlastníka boli vnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej znaleckými posudkami vyhotovenými na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami náležitým spôsobom nevyporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane ust. § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa. Znaleckým posudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa ust. § 34 a 36 zákona č. 71/1976 o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. V danom prípade znalecký posudok predložený v návrhu na vyvlastňovanie nebol dôkazným prostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní. Súd z obsahu spisu taktiež nevedel zistiť, či už v predmetnej veci - návrh na vyvlastnenie za totožného skutkového stavu bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia skôr rozhodnuté. Predchádzajúci návrh na vyvlastnenie ani následná dokumentácia neboli súčasťou predloženého administratívneho spisu, a preto súd nemohol túto námietku žalobcu preskúmať. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 70,- € a odmeny za právne zastúpenie podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Súd priznal žalobcovi náhradu za právne zastúpenie v súlade s ust. § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky za 2 úkony vykonané v roku 2013 podľa § 14 ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 130,16 €, 2 x 7,81€ paušálnu náhradu náležiacu k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhl. a DPH vo výške 20% z priznanej odmeny a náhrad (55,18 €). Priznaná náhrada trov žalobcu tak predstavuje celkovú sumu 401,12 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.