Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/103/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200752 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200752.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: A.. A. N., bytom O. XX, XXX XX C., právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29.augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12896-2/2013-BA zo dňa 13.3.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 12896-2/2013- BA zo dňa 13.3.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 244,40 € na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený v R. C. a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 23.4.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12896-2/2013-BA zo dňa 13.3.2013, ktorým žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustil text: ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“ a v ostatnej časti potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa 24.7.2012 rozhodnutie č. 705-0200100112- GC09/12, v ktorom určila, že samostatne zárobkovo činnej osobe, resp. žalobcovi zaniká ku dňu 30.6.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, nakoľko toto rozhodnutie považoval po formálno - právnej stránke za nepreskúmateľné a po obsahovej stránke za nesprávne. V odvolaní uviedol, že správny orgán prvého stupňa sa nevenoval opisu vlastných úvah a použitých myšlienkových postupov v dvoch základných otázkach, nevyhnutných pre rozhodnutie v tejto veci - v otázke, či žalobca v danom období bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou a čo spĺňal, alebo nespĺňal status samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava mala k dispozícii viaceré rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v rovnakých prípadoch, ako je prípad žalobcu, nemožno advokáta považovať za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú osobu, nakoľko takýto advokát nespĺňa zákonné definičné znaky samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa žalobcu alibistický postup pobočky spôsobil nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia. Rozhodnutie malo vážne nedostatky hmotno - právneho posúdenia prípadu. Žalobca uviedol, že koncom apríla 2008 stratil oprávnenie na samostatný výkon advokácie a toto oprávnenie na samostatný výkon advokácie už nezískal naspäť, v dôsledku čoho samostatne zárobkovú činnosť výkonu advokácie nikdy už neobnovil. Zároveň mu v období po 30.4.2008 nevzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Časovým momentom zániku žalobcovho povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia nie je dátum 30.6.2010 ako nesprávne uvádza Sociálna poisťovňa, ale dátum 30.4.2008. Žalobca rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13.3.2013, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu, vytýka tie isté nedostatky, ako sa vyskytli v prvostupňovom rozhodnutí Bratislavskej pobočky Sociálnej poisťovne, a to konkrétne nepreskúmateľnosť alebo nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci zo strany ústredia Sociálnej poisťovne. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného v časti jeho odôvodnenia za neprimerane stručné a nerešpektujúce § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odvolací orgán sa výlučne sústredil na reprodukciu udalostí z dovtedajšieho priebehu správneho konania a na citáciu niektorých právnych predpisov. Žalovaný sa vôbec nevenuje opisu vlastných úvah a nezaoberá sa otázkou, či bol žalobca v rozhodnom období, t.j. po období 30.4.2008 samostatne zárobkovo činnou osobou. Rozhodnutie žalovaného je nesprávne, nakoľko povinnosť platiť poistné v danom období od mája 2008 do júna 2010 žalobca nenadobudol, nakoľko v danom období nebol povinne nemocensky ani povinne dôchodkovo poistenou osobou. Je tomu tak z dôvodu, že od dátumu 30.4.2008 až do dnešného dňa žalobca ani na jeden kalendárny deň nespĺňal zákonné definičné znaky samostatne zárobkovo činnej osoby a teda tvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že žalobcovi povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie zaniklo až ku dňu 30.6.2010 je teda určite nesprávne. Základnou právnou otázkou, ktorou sa žalovaný mal zaoberať je posúdenie, či žalobcu ako advokáta a zároveň spoločníka a konateľa advokátskej spoločnosti možno považovať v rozhodnom období za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca od 1.4.2008 sa stal spoločníkom a konateľom advokátskej spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., v mene a na účet ktorej žalobca vykonáva advokáciu nepretržite od jej vzniku od 1.4.2008. Žalobcovo právo dočasného samostatného výkonu advokácie zaniklo práve dňom 30.4.2008, ku ktorému podal odhlášku z jeho dovtedajšieho nemocenského a dôchodkového poistenia. Zároveň uviedol, že ku dňu 14.7.2008 pozastavil výkon činnosti advokáta. Žalobca poukázal vo svojej žalobe na ustanovenie § 5 písm. c) zákona č.461/2003 Z.z., § 1 ods. 2, § 20, § 21 a § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo/35/2010, ktorý konal v obdobnej veci. Z ustanovení zákona o advokácii je zrejmé, že aj počas existencie formálneho oprávnenia na výkon advokácie môžu existovať právne skutočnosti, keď držiteľ oprávnenia na výkon advokácie nemá dovolené túto činnosť advokácie vykonávať a nemá faktickú možnosť poberať žiadnu odmenu za výkon advokácie. Je teda absurdné uvažovať o tom, aby bola takáto osoba považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, keď žiadny zárobok poberať nemôže. Zákon o advokácii súčasne vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie fyzickou osobou počas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie a to pozastavenie výkonu advokácie a postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Práve existencia ktorejkoľvek z týchto dvoch prekážok spôsobuje u advokáta fyzickej osoby dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je podmienené časovou existenciou prekážky. Dočasný zánik oprávnenia so všetkými jeho dôsledkami je nutné striktne odlišovať od inštitútu vyčiarknutia advokáta zo zoznamu. Takéto nezákonné a ničím neodôvodnené správanie sa oboch organizačných zložiek neprípustným spôsobom zasiahlo do práv žalobcu, nakoľko sa vydaním oboch rozhodnutí vytvorili predpoklady, aby príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne mohla následne vydať ďalšie rozhodnutie o výške poistného, ktoré žalobca bude povinný platiť. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 12896-2/2013-BA zo dňa 13.3.2013 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.6.2013 uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považujú fyzické osoby vymedzené v ustanovení § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon č. 461/2003 Z.z. účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby. Fyzická osoba nadobúda status advokáta podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V spojení so zákonom č. 461/2003 Z.z. advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov nadobúda na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Právne skutočnosti podmieňujúce stratu právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a tým aj zánik jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, sú taxatívne vymedzené v § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Z dikcie zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) citovaného zákona zaniká vždy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Skutočnosť, že advokát zmení formu výkonu advokácie nie je právnou skutočnosťou, ktorá podľa zákona č. 461/2003 Z.z. spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. V odvolacom konaní bola preukázaná skutočnosť, že Slovenská advokátska komora zapísala žalobcu do zoznamu advokátov dňa 1.7.2001. S účinnosťou od 1.1.2004 nadobúda advokát zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca, ktorý je naďalej zapísaný do zoznamu advokátov spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby je potrebné, aby žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem z podnikania ustanovený v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2008 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2009 do 30.6.2010. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca môže od 1.5.2008 poskytovať právne služby v mene advokátskej spoločnosti, ktorej je konateľom a spoločníkom. Žalobca zároveň nepreukázal, že by mu k 1.5.2008 vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti by bol povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa žalovaného ustanovenie § 12 zákona č. 586/2003 Z.z. ustanovuje len formu výkonu advokácie. Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a ani povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, nakoľko príjem advokáta ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. V dôsledku uvedeného môže advokátovi zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. k 1.7. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza len z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba má príjem aj zo závislej činnosti, Sociálna poisťovňa na tento príjem neprihliada. Žalovaný je toho názoru, že žalobca je aj naďalej považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a to aj napriek skutočnosti, že od 1.5.2008 môže poskytovať právne služby len v mene spoločnosti s ručením obmedzeným. Priamo zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva podmienka, po splnení ktorej je advokát považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Opačný prístup k jednotlivým formám výkonu advokácie by z pohľadu systému sociálneho poistenia zaviedol nerovnaký prístup k osobám poskytujúcim právne služby a to tak z pohľadu ich prístupu k systému sociálneho poistenia, ako aj nároku na dávkové plnenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava nemohla akceptovať Registračný list FO - odhlášku žalobcu z povinného sociálneho poistenia dňom 30.4.2008 a naďalej považovala žalobcu za samostatne zárobkovo činnú osobu. K potvrdeniu Slovenskej advokátskej komory o spôsobe výkonu advokácie, žalovaný uviedol, že toto potvrdenie môže len osvedčovať, akým spôsobom je advokácia fyzickou osobu vykonávaná. Žalovaný nemôže rozhodovať na základe potvrdenia vydaného Slovenskou advokátskou komorou, ale musí vychádzať z právne relevantného dokladu, ktorým je licencia osvedčujúca zapísanie advokáta do zoznamu Slovenská advokátska komora. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa pozastavenia výkonu advokácie od 14.7.2008 uvádzame, že rovnako tak ako pri zmene formy výkonu advokácie, ani pri pozastavení výkonu advokácie, nezaniká advokátovi oprávnenie na vykonávanie činnosti, preto aj naďalej spĺňa podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon o advokácii v ustanovení § 8 vymedzuje, v ktorých prípadoch komora pozastaví výkon advokácie a v ktorých prípadoch komora môže pozastaviť výkon advokácie. Pri pozastavení výkonu advokácie advokátovi nezaniká oprávnenie na výkon advokácie, stále zostáva zapísaný v zozname advokátov, do ktorého komora advokátovi len túto skutočnosť zapíše. Keďže advokát je v období pozastavenia výkonu advokácie naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, spĺňa podmienku, na základe ktorej sa na účely sociálneho poistenia aj v tomto období považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona o advokácii vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov má za následok, že advokát už právne služby nemôže poskytovať. V spojení so zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 advokátovi, ktorý je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, de facto zaniká oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona. Dočasné pozastavenie oprávnenia, na základe ktorého vykonáva fyzická osoba advokáciu, teda nespôsobuje zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a advokátovi nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Pozastavenie výkonu advokácie môže mať vplyv len na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia advokáta, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, od 1. júla kalendárneho roka, ak jeho príjem z podnikania vykonávaného podľa zákona o advokácii za predchádzajúci kalendárny rok, v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie, nedosiahne zákonom ustanovenú sumu. V tomto prípade advokát síce nestráca status samostatne zárobkovo činnej osoby, ale zaniká mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, čoho dôsledkom je aj zánik odvodovej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s právnym záverom odvolacieho orgánu nemá za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zároveň poukázal na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 4/2012, v ktorej je publikovaný rozsudok sp.zn. 7Sžso/27/2010, z ktorého vyplýva, že na účely zákona č. 461/2003 Z.z. treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov vedenom Slovenskej advokátskej komory, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a to bez ohľadu na to, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne ako konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol. Žalobca písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 4.10.2013 reagoval na vyjadrenie žalovaného tak, že poukázal na dva nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 63/2012 a II. ÚS 426/2012, v ktorých bola posudzovaná totožná právna otázka a táto bola vyhodnotená úplne zhodnými tvrdeniami ako tvrdeniami uvedenými v žalobe žalobcu. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd rozhodol o veci podľa § 250f ods. 1 O.s.p. bez pojednávania rozsudkom. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12896-2/2013- BA zo dňa 13.3.2013, ktorým žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustil text: ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“ a v ostatnej časti potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Súd skúmal, či žalovaný vec posúdil podľa platných právnych predpisov a dostatočne zistil skutkový stav veci. Z administratívneho spisu súd zistil, že advokátska kancelária ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. je spoločnosťou s ručením obmedzeným poskytujúca právne poradenstvo. Z vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby zo dňa 22.4.2008, teda žalobcu vyplýva, že dňa 1.5.2008 mu vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Žalobca podal vyhlásenie ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Z listu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 29.2.2012 je zrejmé, že žalobca do 2.4.2008 vykonával advokáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Doručením žiadosti o zápis spoločnosti s ručením obmedzeným od 3.4.2008 žalobcovi zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne a tú môže vykonávať len na účet a v mene advokátskej spoločnosti. Slovenská advokátska komora potvrdila, že od 3.4.2008 žalobca nie je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi advokátskou kanceláriou a žalobcom vyplýva, že žalobca nastupuje do práce 1.5.2012 a týmto dňom vznikol pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovná zmluva nadobudla v zmysle článku XVII platnosť a účinnosť odo dňa jeho podpisu, resp. od 30.4.2012. Rozhodnutím č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi, ku dňu 30.6.2010 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie zaniká. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na ustanovenia § 12 písm. e) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že pozastavenie výkonu advokácie nemá právne účinky zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta podľa osobitného predpisu, pretože advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Z uvedeného dôvodu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti advokáta, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňom pozastavenia výkonu advokácie nezaniká. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 14.7.2008. Žalobca podal proti rozhodnutiu č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 odvolanie, v ktorom uviedol skutočnosti totožné s námietkami uvedenými v podanej žalobe. Rozhodnutím č. 12896-2/2013-BA zo dňa 13.3.2013 žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustil text: ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“ a v ostatnej časti potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalovaný zhodnotil doterajší skutkový stav a s poukazom na ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na ustanovenia § 2 ods. 1, § 12 a § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii uviedol, že vykonávanie advokátskej praxe samostatne ako advokáta alebo konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, je až následnou možnosťou potom, ako je fyzická osoba zapísaná ako advokát v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Vo vzťahu k zákonu o advokácii je v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení každá osoba zapísaná v zozname advokátov považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa u žiadnej osoby, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, neskúma a ani nezohľadňuje, či na základe tohto oprávnenia reálne vykonáva činnosť, resp. či medzičasom z iných osobných dôvodov nestratila možnosť poberať odmenu za výkon tejto činnosti. Podľa žalovaného ku dňu 30.4.2008 nezaniklo žalobcovi jeho oprávnenie na výkon advokácie. Podmienky na zánik sociálneho poistenia neboli u účastníka konania splnené ani ku dňu 14.7.2008, nakoľko pozastavenie výkonu advokácie nemá právne účinky zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta podľa osobitného právneho predpisu, pretože advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy... b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Podľa § 5 (nazvanom Samostatne zárobková činná osoba) písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá... c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu..., pričom osobitným predpisom je v zmysle odkazu č. 19 napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci a ako aj administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný sa mal primárne zaoberať posúdením, či žalobcu ako advokáta a zároveň spoločníka a konateľa advokátskej spoločnosti možno považovať v rozhodnom období za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca od 1.4.2008 sa stal spoločníkom a konateľom advokátskej spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., v mene a na účet ktorej žalobca vykonáva advokáciu nepretržite od jej vzniku od 1.4.2008. Žalobcovo právo dočasného samostatného výkonu advokácie zaniklo práve dňom 30.4.2008, ku ktorému podal odhlášku z jeho dovtedajšieho nemocenského a dôchodkového poistenia. Zároveň si ku dňu 14.7.2008 pozastavil výkon činnosti advokáta. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ako aj uviedol vo svojom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 426/2012 53 zo dňa 21.2.2013, poistné na nemocenské poistenie je povinná platiť povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba [§ 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení] a poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba [§ 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení]. Povinne nemocensky poistenou je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 [§ 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení]. Ako vyplýva z uvedeného, povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného splnenia podmienky výšky definovaného príjmu za rozhodné obdobie a skutočnosti, že daný subjekt je samostatne zárobkovo činnou osobou. Samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, v tomto prípade na výkon advokácie [§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení]. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku oprávnenia na výkon advokácie (§ 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). S ohľadom na uvedené je potrebné zaoberať sa pojmami „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, resp. „fyzická osoba, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, a to z hľadiska, či ich ústavne konformnému výkladu zodpovedá prístup, podľa ktorého je takouto osobou každý advokát zapísaný do zoznamu advokátov už len z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov (a prestáva takouto osobou byť iba jeho vyškrtnutím zo zoznamu advokátov), alebo taký výklad, podľa ktorého takouto osobou nie je (alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie je oprávnený advokáciu vykonávať, hoci je síce zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (napr. aj z dôvodu, že vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zapísanej do zoznamu spoločností vedenom Slovenskou advokátskou komorou [§ 12 ods. 2 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii]. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát môže vykonávať advokáciu a)samostatne, b)v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, komora vedie zoznam združení podľa § 13, zoznam verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností podľa § 14 a zoznam spoločností s ručením obmedzeným podľa § 15; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Podľa § 71 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, predsedníctvo komory... vedie zoznam advokátov..., zoznam spoločností s ručením obmedzeným..., vykonáva v nich zápisy... Podľa § 15 ods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb. Podľa § 15 ods. 2 prvej vety zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z týchto ustanovení je zrejmé, že spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba advokát (§ 15 ods. 1 zákona o advokácii), pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (§ 2 ods. 1 zákona o advokácii). Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti (§ 15 ods. 2 zákona o advokácii). Pritom platí, že advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). Ústavný súd vo svojom náleze sp.zn. II. ÚS 426/2012 - 53 zo dňa 21.2.2013 uviedol, že je toho názoru, že pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) je potrebné uprednostniť výklad materiálny a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu. „Fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Ako správne uviedol už vo svojej rozhodovacej činnosti najvyšší súd - tento zápis je podmienkou na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. „Fyzickou osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. K tomuto názoru dospel ústavný súd použitím metódy gramatického, logického, ale najmä systematického výkladu sporných ustanovení zákona o sociálnom poistení v kontexte ustanovení zákona o advokácii tak, ako sú už citované. Neobstojí preto z týchto dôvodov názor najvyššieho súdu vyslovený rozsudkom sp. zn. 7 Sžso 27/2010 z 1. júla 2010, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 66/2012), podľa ktorého na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta zapísaného v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou považovať za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Takto formulovaný názor totiž vychádza iba z formalistického výkladu dotknutých ustanovení, ktorý nezohľadňuje ich materiálnu podstatu, a tým ani zmysel a účel právnej úpravy. Pre úplnosť je potrebné poukázať na ďalšie dva súvisiace aspekty tejto veci - chápanie následkov pozastavenia samostatného výkonu advokácie advokátovi pre jeho postavenie v systéme sociálneho poistenia a následnú zmenu právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, ku ktorej došlo od 1. januára 2011 zákonom č. 543/2010 Z. z. Ako je zrejmé z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 45/2010 zo dňa 28. septembra 2011 (uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 67/2012), z § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii vyplýva, že od okamihu pozastavenia výkonu advokácie, advokát už nie je oprávnený poskytovať právne služby, a teda nemá oprávnenie na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu, ak je naďalej zapísaný v zozname advokátov; táto skutočnosť má za následok na účely zákona o sociálnom poistení, že od tohto okamihu nemožno advokáta považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Ako vyplýva z uvedeného, aj v tomto prípade naďalej ide o advokáta, ktorý je v zozname advokátov vedenom komorou zapísaný, avšak zákon o advokácii nepripúšťa, aby poskytoval právne služby klientom, obdobne ako v prípade zmeny formy výkonu advokácie rovnako nepripúšťa, aby advokát - fyzická osoba poskytoval právne služby samostatne. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu je teda založené na materiálnom výklade sporných pojmov a upúšťa od prísne formalistického chápania oprávnenia vykonávať advokáciu patriaceho každému iba z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov. Zákon o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. od 1. januára 2011 obsahuje už odlišnú úpravu nielen § 5, ale aj § 21 ods. 4. Od 1. januára 2011 tieto ustanovenia znejú takto: Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. 2 a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2, 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu (tým je zákon o správe daní a poplatkov). Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu [§ 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Ako vyplýva z týchto novelizovaných ustanovení, zákonodarca považoval v súvislosti s § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení za potrebné spresniť podmienky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, pričom postupoval tak, že výslovne stanovil, že toto zaniká vždy dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca nahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť oprávneným“, čo podľa názoru ústavného súdu v náleze sp.zn. II. ÚS 426/2012 - 53 posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu chápaniu a potvrdzuje správnosť už uvedených úvah. Tomu nasvedčuje aj úprava § 5 zákona o sociálnom poistení. Za ústavne nekorektný sa javí názor, podľa ktorého „len advokát (fyzická osoba) je zapísaný v zozname advokátov... Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi a bez ohľadu na formu výkonu advokácie.“. Je síce pravdou, že spoločníkom a konateľom advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť iba ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, avšak aj advokátske spoločnosti sú zapisované do zoznamu spoločností vedeného komorou, a to až po splnení zákonných podmienok [§ 12 ods. 2, § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii]. Nemožno preto stotožňovať oprávnenie advokáta vykonávať advokáciu samostatne a oprávnenie spoločnosti vo vlastnom mene právne služby poskytovať, a tým vykonávať advokáciu, hoci na druhej strane zápis advokáta v zozname advokátov je jednou z podmienok na zápis spoločnosti do zoznamu spoločností vedenom komorou. Pokiaľ preto advokátovi po zmene formy výkonu advokácie nezostal zachovaný (v materiálnom slova zmysle) status advokáta podľa zákona o advokácii, nemohol mu zostať zachovaný ani status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení. Podľa § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii v znení od 1. septembra 2009 predsedníctvo komory... vydáva záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu. Najvyšší súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, podľa ktorého (bez bližšieho odôvodnenia) „rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch zákon zveruje do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené potvrdenie SAK ako samosprávnej stavovskej organizácie, nemá vplyv na zánik oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu samostatne a tým na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.“. Nepochybne správny je názor najvyššieho súdu vo svojej rozhodovacej činnosti, pokiaľ uvádza, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí rozhodovanie do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. To, že Slovenskej advokátskej komore bolo zverené vydávanie potvrdenia o tom, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu, však neznamená, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje naďalej o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Znamená to iba toľko, že pri posudzovaní otázky, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinná vychádzať zo stanoviska Slovenskej advokátskej komory, ostatné okolnosti rozhodujúce pre zánik povinného poistenia posudzuje Sociálna poisťovňa naďalej samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak Slovenská advokátska komora vydá záväzné stanovisko podľa citovaného ustanovenia, nemôže už z hľadiska Sociálnej poisťovne ísť v tejto otázke o „sporný prípad“ (čo je jedným z predpokladov a podmienkou vzniku právomoci rozhodovania Sociálnej poisťovne o zániku poistného vzťahu). Tieto závery vyplývajú zo vzťahu špeciality zákona o advokácii vo vzťahu k advokátom oproti zákonu o sociálnom poistení upravujúcemu otázky všeobecne. Záväznosť potvrdenia Slovenskej advokátskej komory je pritom vyjadrená priamo v normatívnom texte. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. 12896-2/2013- BA zo dňa 13.3.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnej veci vychádzal najmä z nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 426/2012 -53 a II. ÚS 63/2012 - 52, ktoré priniesli prielom v rozhodovacej činnosti súdov. Súd poukazuje na to, že oprávnenie na výkon advokácie je nevyhnutné vnímať nielen vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine, danej jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem advokátskej činnosti. Advokát, ktorý síce je oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet) nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, čo uviedol vo svojom náleze aj ústavný súd (sp.zn. II. ÚS 63/2012). Vyššie citované nálezy Ústavného súdu SR v obdobných veciach poskytli záväzné stanovisko pre rozhodovaciu činnosť súdov. Úlohou správnych orgánov v obdobných veciach bude postupovať v zmysle týchto nálezov a zosúladiť vydávanie správnych rozhodnutí v súlade s týmito nálezmi, ktoré nepochybne učinili zadosť argumentácii advokátov. Súdne rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR označené ako R 66/2012 nemožno bez ďalšieho prehliadať, avšak k jeho interpretácii je nevyhnutné pristúpiť aj v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a náhradu za zaplatený súdny poplatok. Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov: ROK 2013 - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2013 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/13 výpočtového základu) v eurách...................................................................60,08 € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách..............................................................................7,81 € Priznané trovy konania podľa správneho uplatnenia Vyhlášky pozostávajú za rok 2013: 1/ prevzatie zastupovania: 1 x 60,08 € zo dňa 16.4.2013.........................................60,08 € 2/ vypracovanie podania žaloby 1 x 60,08 € zo dňa 22.4.2013................................60,08 € 3/ písomné podanie na súd - stanovisko k vyjadreniu žalovaného 1 x 60,08 €........60,08 € 4/ paušálne telekomunikačné a prepravné za rok 2013 3: x 7,81 €...........................23,43 € 5/ DPH 20%, nakoľko žalobca preukázal, že je platcom DPH Spolu : 180,24 € ň 23,43 € + 20% DPH = 244, 40 € V zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. má právny zástupca žalobcu nárok na náhradu hotových výdavkov advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 244,40 €, ktoré žalovaný je povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený v R. C., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66,- € bol žalobcovi vrátený uznesením č.k. 1S 103/2013-32 zo dňa 24.5.2013 prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, nakoľko podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. je toto konanie oslobodené od platenia súdneho poplatku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).