Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/2/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200846 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200846.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: B., M..L..T.., M. M. O. Z., B. U.. Č.. XX, proti odporkyni: Správa katastra Senec, Ul. Hurbanova č. 21, Senec, za účasti: B. Q., I.. XX.X.XXXX, Z. Z., U.. Z. Č.. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 8. februára 2013, sp. zn. O. - XXX/XX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 8. februára 2013, sp. zn. O. - XXX/XX, p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 8. februára 2013, sp. zn. O.- XXX/XX podľa § 31, ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 Zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, na podklade zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 11.12.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. Q. F. E., O. E. B. - E. T. B.. Svoje rozhodnutie odôvodnila rozporom uzavretej zmluvy s ustanovením § 22, ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu. Dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah, vrátane osoby zástupcu (splnomocnenca), nemohol splnomocniteľ nijako ovplyvniť. Dohodu o splnomocnení predložil navrhovateľ (veriteľ) spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ. V kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia ide potom o zjavné konanie veriteľa a splnomocnenca v zhode. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrvala na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia. B. Q. vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s občianskym združením B. ohľadom svojho zastupovania ohľadom uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva vôbec nekomunikoval. Správanie navrhovateľa i občianskeho združenia v tejto veci považoval za protiprávne. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania podľa § 250g, ods. 2 O.s.p. Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 22, ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Odporkyňa zamietla návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jej neplatnosti podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ. Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám (priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22, ods. 2 OZ stanovuje dve všeobecné požiadavky na zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy, než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporkyňa založila svoje zamietavé rozhodnutie. V súlade so stanovenou kompetenciou odporkyňa správne skúmala, či v prípade, ak za vlastníka nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (§ 22 ods. 1, 32 ods. 2 OZ). Argumentáciu odporkyne, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca (dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, taktiež že dohodu o splnomocnení predložil veriteľ spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu nielen obsahu spisu ale i vyjadreniu dlžníka. Z nej nepochybne vyplynulo, že zástupcu nepozná, nikdy s ním o zastupovaní v súvislosti s uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva nekomunikoval. Podľa názoru súdu odporkyňa dospela k správnemu záveru i o tom, že zástupca B., o. z.koná v zhode s navrhovateľom. Ako je správnemu orgánu ale i súdu z početných obdobných konaní známe, dohodu o splnomocnení na formulári s určeným zástupcom podpisujú dlžníci-záložcovia pri podpise úverových zmlúv, bez toho, aby si boli dokonca vedomí toho, že listiny, predložené na podpis mandatárom navrhovateľa, zahŕňajú i túto dohodu. Ako vyplýva z vyjadrenia B. Q. (záložcu) i v tejto veci, uzavretia dohody o splnomocnení si vôbec nie je vedomý. Z toho možno jednoznačne vyvodiť, že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda o splnomocnení nielen uzavretá, ale i s konkrétne určeným zástupcom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že dohoda už nie je súčasťou zmluvy o úvere, ako v minulosti navrhovateľ postupoval a bolo mu v súdnych rozhodnutiach pričítané na ťarchu. Navrhovateľ by takýmto spôsobom nepochybne nepostupoval, pokiaľ by označeného zástupcu nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho prospech. Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností. Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom zastupovanie dlžníkov-záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporkyňa po dostatočnom zistení skutkového stavu dospela k správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a odporkyňa a B. Q. ich náhradu neuplatňovali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./