Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/10/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200997 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200997.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: T.. Q. Š., E.., A. A., Q. L.. Č.. XX, zastúpený JUDr. Ľ. W. M., P.C. B. B. M. A., K. L.. Č.. XX, proti odporkyni: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 27, za účasti: 1/. B.- N. na W. B. D., B. B. M. A., L.. R. Č.. XX, P. X/ V. Š., A. A., Q. L.. Č.. XX, D. Q.. Ľ. W. M., P. B. B. M. A., K. L.. Č.. XX, o vklad vlastníckeho práva, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 27. decembra 2012, sp. zn. M.- XXXX/XXXX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. decembra 2012, sp. zn. V- XXXX/XXXX p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 4.4.2011, sp. zn. V- XXXX/XX zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa a V. Š. k časti lodžie o výmere X,XX m2, patriacej k bytu č. 28, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Nové Mesto. Správny súd rozsudkom zo dňa 11.9.2012, č. k. XSp XX/XXXX-XX uvedené rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil pre nedostatok dôvodov. Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporkyňa podľa § 31, ods. 3, prvá veta Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len KZ) opätovne zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva z dôvodu, že predmet zmluvy treba považovať za nespôsobilý na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V odôvodnení ďalej uviedla, že lodžiu nemožno považovať za nehnuteľnosť podľa § 119 OZ. V tejto súvislosti poukázala i na ustanovenie § 6, ods. 1, písm. d/ KZ, podľa ktorého sú predmetom evidovania v katastri nehnuteľností byty a nebytové priestory ako samostatná vec v rámci stavby ako celok. Lodžia, resp. jej časť ako súčasť bytu sa neeviduje v katastrálnom operáte. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Zdôraznil, že neexistuje právny predpis, ktorý by obmedzoval vlastníctvo k lodžii. Bol názoru, že ak na plochu lodžie bytu sa prihliada pri vyrubení dane z nehnuteľností i pri výpočte preddavku úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkom bytov v bytovom dome podľa § 10, ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., vyvstáva potreba evidovať v katastri nehnuteľností i balkóny a lodžie. Z týchto skutočností vyvodil, že balkóny a lodžie sú súčasťou vlastníckeho podielu, ktorý má kataster evidovať. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázala na argumentáciu, obsiahnutú v jeho odôvodnení. Ďalší účastníci sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je neopodstatnené. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka SOCIA-Nadácia na podporu sociálnych zmien, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania (§ 250l, ods. 2 a 250g, ods. 2 O.s.p.). Z odporkyňou náležite zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ so synom V. sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele po 1 bytu č. 19, nachádzajúceho sa v bytovom dome na R.T. L.. Č.. XX v Bratislave, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Nové Mesto. Dňa 17.4.2009 uzavreli s predávajúcou SOCIA- Nadácia na podporu sociálnych zmien podľa § 588 a nasl. OZ a zák. č. 182/1993 Z.z. zmluvu o prevode vlastníctva k časti lodžie o výmere X, XXmX, patriacej k bytu č. XX. Predmetom súdneho prieskumu v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bolo právne posúdenie veci v otázke možnosti vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k časti lodžie, patriacej k bytu v bytovom dome. Navrhovateľ spolu s ďalšími účastníkmi zmluvy uzatvoril zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje základný predpis súkromného práva. V ustanovení § 118 tohto kódexu sa vymedzuje, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda v zásade, čo možno chápať ako veci v právnom zmysle. Z ustanovenia § 118, ods. 1 OZ vyplýva, že ide jednak o veci, t.j. ovládateľné hmotné predmety a prírodné sily, ktoré slúžia ľudskej potrebe, jednak o práva alebo iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha pripúšťa. Veci v právnom zmysle možno deliť podľa viacerých hľadísk, základné delenie je obsiahnuté v § 119 OZ, podľa ktorého veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Za nehnuteľné veci sa považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§119, ods. 2), ostatné veci sa považujú za veci hnuteľné. I keď chýba zákonná definícia hnuteľných vecí, za hnuteľnú možno považovať vec, ktorú bez porušenia jej podstaty možno prenášať z jedného miesta na druhé. Byty a nebytové priestory v zásade nie sú vecami, s ohľadom na ustanovenie § 118, ods. 2 OZ sa považujú za nehnuteľnosti sui generis, môžu byť teda predmetom občianskoprávnych vzťahov. V tomto kontexte treba posúdiť, či predmet zmluvy-lodžiu, resp. jej časť, možno považovať za vec v právnom zmysle, teda za spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov. Podľa názoru súdu lodžia nie je vecou v právnom zmysle, teda nemožno k nej samostatne ani nadobudnúť vlastnícke právo. Nepochybne nejde o hnuteľnú vec, ktorú by bolo možno prenášať z miesta na miesto bez porušenia jej podstaty. Nejedná sa ani o nehnuteľnú vec, pretože nejde o pozemok, ani o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval okrem iného i na ustanovenie § 10, ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej ZVB). V uvedenom ustanovení sa lodžia považuje za súčasť bytu. Za súčasť bytu považovala lodžiu v napadnutom rozhodnutí i odporkyňa a súd sa s uvedenou charakteristikou lodžie stotožňuje. Všeobecne za súčasť veci možno považovať všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila ( § 120 OZ ). Ide teda o takú časť zloženej veci, ktorá svojou povahou k tejto veci fyzicky a zároveň funkčne patrí a nemôže byť od nej oddelená bez toho, aby sa tým samotná neznehodnotila. Súčasť hlavnej veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle, teda ani spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov. Zdieľa osud hlavnej veci, v dôsledku čoho sa právne úkony hlavnej veci a nimi založené práva a povinnosti vzťahujú aj na súčasť veci, a to aj vtedy, ak by v zmluve o prevode hlavnej veci súčasť veci nebola výslovne individualizovaná. Je preto vylúčené, aby súčasť veci bola samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda i vzťahov zo zmluvy o prevode vlastníctva. Súčasť veci nemožno prevádzať bez hlavnej veci, k zmene vlastníka lodžie môže dôjsť len pri súčasnej zmene vlastníka bytu, ktorého je súčasťou. Lodžia ako súčasť konkrétneho bytu je preto vždy vo vlastníctve vlastníka hlavnej veci, teda bytu. Preto pokiaľ predmetom prevodu vlastníctva zo zmluvy mala byť v danej veci časť lodžie, tvoriacej súčasť bytu č. XX, bez súčasného prevodu vlastníctva k samotnému bytu č. XX nemožno prevod vlastníctva k lodžii alebo jej časti dosiahnuť. Pokiaľ by sa lodžia mala prípadne považovať za príslušenstvo bytu, ako možno dedukovať z ustanovenia § 2 ods. 7 ZVB, ani za tejto situácie by nebolo možné návrhu vyhovieť. Príslušenstvo bytu, na rozdiel od príslušenstva veci, nie je samostatným predmetom právnych vzťahov, taktiež zdieľa právny režim bytu. Z týchto dôvodov odporkyňa rozhodla vecne správne, ak zmluvu o prevode vlastníctva k predmetu, ktorý nemožno považovať nielen za nehnuteľnosť, ale ani za vec v právnom zmysle, považovala za právny úkon, na základe ktorého nemožno previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Súdu potom nezostávalo ako napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdiť podľa § 250q ods. 2, OSP. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a ostatní účastníci ich náhradu neuplatňovali (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v štyroch písomných vyhotovení. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.