Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/15/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201037 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201037.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: Q. D., K.. XX.X.XXXX, O. O., Q. T.. Č.. X, zastúpený AK Herceg, s.r.o. O., S. T.. Č.. XX, proti odporkyni: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č.27, za účasti 1/ ZOYA SK, s.r.o. W. W. B. Ž., Z. B. Č.. X/XX a 2/ Vladimír Slamka, O. Č., T.. E. Č.. X, zastúpený AK GAVOROVA & Partneri, s.r.o., O. T.. J. Č.. XX/A, o vklad zmluvy o zriadení záložného práva, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 9. januára 2013, sp. zn. B.- XXXXX/XX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. januára 2013, sp. zn. B.- XXXXX/XX p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . Súd návrh na prerušenie konania zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla podľa § 31, ods. 3, prvá veta Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len KZ) návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.1.2010 z dôvodu, že v čase doručenia návrhu na vklad a ani v čase rozhodovania o tomto návrhu záložca už nebol vlastníkom zálohu. Vo včas podanom odvolaní sa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci navrhovateľ domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Zastával názor, že záložné právo ako vecné právo pôsobí in rem už v štádiu jeho zriadenia, preto zmena v osobe vlastníka zálohu nie je skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zmena v osobe vlastníka zálohu je skutočnosťou, ktorá bráni povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností. Vecnoprávne účinky záložnej zmluvy totiž nenastanú jej uzavretím, ale až povolením vkladu. Rešpektujúc zásadu priority, obsiahnutú v ust. § 41, ods. 2 KZ, odporkyňa v konaní sp. zn. V- XXXXX/XXXX dňa 20.9.2011 rozhodla o zmene vlastníka zálohu v prospech AK GAVOROVA & Partneri, s.r.o., Bratislava. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke vzniku záložného práva a vplyvu zmeny v osobe vlastníka zálohu na vklad záložného práva zo záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Z náležite zisteného skutkového stavu odporkyňou vyplýva, že navrhovateľ ako záložný veriteľ uzatvoril dňa 25.1.2010 so záložcom DOMSTAVBA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, teraz ZOYA SK, s.r.o. so sídlom v Žiline, a s B. W., K.. X.XX.XXXX ako záložným dlžníkom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. území Dúbravka, zapísaným na LV č. XXXX. Návrh na vklad záložného práva na základe tejto zmluvy doručil navrhovateľ odporkyni až dňa 28. 12. 2012. Pred podaním uvedeného návrhu záložca záloh previedol kúpnou zmluvou na AK GAVOROVA & Partneri, s.r.o., Bratislava. Vklad vlastníckeho práva na nového vlastníka bol povolený v konaní sp. z. B.- XXXXX/XXXX ešte dňa 20.9.2011, teda pred doručením návrhu na vklad záložného práva v prospech navrhovateľa. «Záložné» «právo» slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci založenej (§ 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka). «Záložné» «právo» plní v prvom rade funkciu zabezpečovaciu. Táto funkcia má viesť dlžníka k tomu, aby pohľadávku dobrovoľne splnil a veriteľovi má poskytovať istotu, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude jeho pohľadávka včas a riadne splnená. Ak zročná pohľadávka nie je včas a riadne splnená (§ 151f Občianskeho zákonníka) nastupuje druhá funkcia «záložného» «práva», a to funkcia uhradzovacia. Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu bez toho, aby sa musel spoliehať, že úhradu svojej pohľadávky vymôže z ostatného majetku dlžníka. «Záložné» «právo» má subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiarita vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom (napr. započítaním). Akcesorita «záložného» «práva» spočíva v tom, že bez základného - hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah. Navrhovateľ sa domnieva, že záložné právo ako vecné právo pôsobí in rem už v čase jeho zriadenia a prípadná zmena v osobe vlastníka zálohu nie je skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. S týmto právnym názorom sa súd nestotožňuje. Platná právna úprava považuje «záložné» «právo» za vecné právo k cudzej veci. To konkrétne znamená, že sa spája s vecou, a nie s osobou vlastníka veci (záložcu). V prípade zmeny v osobe záložcu zostáva preto záložné právo v zásade zachované a zaťažuje nového nadobúdateľa zálohu. Uvedená konštrukcia nastane však len za predpokladu, že záložné právo k zálohu vzniklo. Odpoveď na otázku, kedy záložné právo vznikne, nájdeme v ustanovení § 151e, ods. 2 OZ. V uvedenom ustanovení sa výslovne uvádza, že záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva vzniká teda nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 28, ods. 2, 3 a § 31, ods. 5 KZ). Navrhovateľ sa preto v rozpore s § 151e, ods. 2 OZ mylne domnieva, že záložné právo vznikne už uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi (§151d, ods. 3 OZ). Vec do zálohu môže preto dať len jej vlastník, ktorý môže byť rozdielny od záložného dlžníka. Z toho potom možno vyvodiť, že záložné právo k zálohu (nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor) na základe zmluvy o zriadení záložného práva nadobudne záložný veriteľ len za predpokladu, že v čase rozhodovania správy katastra o povolení vkladu je záložca vlastníkom zálohu. V danej veci preto odporkyňa správne postupovala, keď v zmysle § 31, ods. 1 KZ považovala za relevantnú právnu skutočnosť, či záložca zriadil záložné právo k zálohu, ktorého je alebo nie je vlastníkom. V tejto relevantnej otázke po náležite zistenom skutkovom stave dospela k správnemu právnemu záveru o tom, že zmena v osobe vlastníka zálohu bráni povoliť vklad záložného práva v prospech navrhovateľa. I keď platí zásada pacta sunt servanda, žiadna zo zúčastnených zmluvných strán neurobila potrebné kroky, aby záložné právo z uzavretej zmluvy aj vzniklo. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil (§ 250q, ods. 2 O.s.p.). Súd ako nedôvodný súd posúdil i návrh navrhovateľa na prerušenie správneho konania do právoplatného skončenia sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou vlastníctvo k predmetu záložného práva nadobudla AK Gavorova & partneri, s.r.o. Pokiaľ navrhovateľ v tomto sporovom konaní dosiahne úspech, odporkyňa bude postupovať v zmysle § 34, ods. 2 KZ. Žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.