Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/36/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201084 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201084.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: C. M., O.. XX. X. XXXX, V. V., H.. D. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 10, o zvýšenie starobného dôchodku, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 25. marca 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX X - C.., takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo 25. marca 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX X - C.. p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 25. marca 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX X - C.. zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku za čas od 20. marca 1996 do 31. decembra 2003, keďže v uvedenom období poberal starobný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľ. Domáhal sa jeho zrušenia z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti, keďže v uvedenom období síce poberal starobný dôchodok, ale súčasne ako samostatne zárobkovo činná osoba platil poistné na dôchodkové poistenie. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol postavený na zásade poberania starobného dôchodku alebo poberania zárobku. Navrhovateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba poberal starobný dôchodok, preto do účinnosti Zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšenie dôchodku neprichádzalo do úvahy. Zvýšiť starobný dôchodok bolo možné až od 1. januára 2004, odkedy tento dôchodok bol navrhovateľovi rozhodnutím zo dňa 27. februára 2008 sp.zn. XXX XXX XXXX aj zvýšený. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom preskúmania rozhodnutie odporkyne súdom je predovšetkým otázka, či navrhovateľovi, ktorý poberal v rozhodujúcom období starobný dôchodok a súčasne platil poistné na dôchodkové poistenie ako SZČO, patrí zvýšenie dôchodku za čas od 20. marca 1996 do 31. decembra 2003, teda do účinnosti Zák.č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bol od. 20. marca 1996 priznaný starobný dôchodok rozhodnutím zo dňa 18. septembra 1996 sp.zn. XXX XXX XXXX podľa § 21 Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výške X.XXX,- Sk mesačne. Za čas od 20. marca 1996 do 31. decembra 2003 si navrhovateľ riadne platil poistné na dôchodkovom poistení ako SZČO. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenie dôchodku za hore uvedené obdobie práve z dôvodu, že v uvedenom období uhrádzal poistné na dôchodkové poistenie, lebo mu túto povinnosť ukladal zákon (§ 14, ods. 1, písm. b/ Zák. č. 274/1994 o Sociálnej poisťovni). I keď v právnom štáte by malo zákonom uloženej povinnosti korešpondovať primerané oprávnenie - protihodnota (napr. povinnosť platiť daň vo vzťahu k úlohám štátu napr. v oblasti dopravy, školstva, zdravotníctva a pod.), v danom prípade má súd za to, že možno považovať za akceptovateľnú situáciu, keď v oblasti poistných vzťahov, pod ktoré treba zaradiť aj oblasť sociálneho poistenia, osobe, ktorá uhrádza poistné, bezpodmienečne úhrada poistného plnenia, resp. vo väčšom rozsahu, neprichádza vždy do úvahy. Je nutné si uvedomiť, že vec sa dotýka práve oblasti sociálneho poistenia. Podstatným, charakteristickým rysom poistenia je jeho náhodilosť. Pre poistné právne vzťahy je teda typické, že nie je isté, či poistná udalosť nastane alebo nenastane. Napriek tejto neistote sa poistenec zaväzuje platiť poistné. Obdobne môžeme vec posudzovať i v oblasti sociálneho poistenia. Fyzické osoby majú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie v čase, keď nie je isté, či poistná udalosť (staroba, nespôsobilosť pracovať ap.) nastane alebo nenastane. Sociálnym poistením sa realizuje ústavné právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu aj pri strate živiteľa (č. 36 Ústavy SR). Realizácia týchto ústavných práv je ponechaná na zákon. Je všeobecne spoločensky akceptovateľné, že v oblasti hmotného zabezpečenia v starobe zákon stanovuje kritériá, za ktorých toto zabezpečenie prináleží (vek, trvanie poistného vzťahu atď). Za obdobne akceptovateľné kritérium treba považovať podľa názoru súdu i zásadu, na ktorej bol postavený Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorej osoba buď poberala starobný dôchodok alebo dosahovala príjem z pracovnej aktivity, a preto na zabezpečenie v starobe ešte nebola odkázaná (§ 23, ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.). Navrhovateľovi bol priznaný dôchodok podľa tejto skoršej právnej úpravy, jeho prípadné nároky na zvýšenie už priznaného starobného dôchodku možno posudzovať až do účinnosti novej právnej úpravy (§ 259 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 721/2004 Z.z.) len podľa zákona č. 100/1988 Zb. Mylne sa navrhovateľ domnieva, že uvedené ustanovenie sa na jeho prípad nevzťahuje, pretože o jeho starobnom dôchodku už bolo právoplatne rozhodnuté. Prechodné ustanovenie § 259 sa týka i rozhodovania o zmene už právoplatne priznaných dávok, o čo v prípade navrhovateľa nepochybne ide. Skoršia právna norma vylučovala popri poberaní starobného dôchodku aj dosahovanie príjmu zo zárobkovej činnosti. Zvýšenie dôchodku preto upravovala len za situácie, ak ten, komu nárok na dávku vznikol, dávku nepoberal (§23, ods. 1). V rozhodujúcom období navrhovateľ starobný dôchodok poberal, preto nebolo možné zvýšiť starobný dôchodok podľa § 23, ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. Nová právna úprava s účinnosťou od 1. januára 2004 od tejto zásady síce upustila (§ 66, ods. 3), avšak z prechodných ustanovení zák.č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dôsledne rešpektuje zásadu dôchodok alebo príjem až do zrušenia zák.č. 100/1988 Zb., teda do 31.12.2003 ( napr. § 259, ods. 1, 261, ods. 3). So zreteľom na oblasť poistných vzťahov súd vyhodnotil ako akceptovateľnú skutočnosť, že navrhovateľ platil poistné na dôchodkové poistenie i v období, na ktoré pri zvýšení dôchodku nemožno prihliadnuť. Nutno však poznamenať, že ustanovenie § 14 Zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni z okruhu osôb, ktoré sú povinné uhrádzať poistné na dôchodkové poistenie, malo vylúčiť tie SZČO, ktoré poberajú starobný dôchodok. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 250q, ods. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./