Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Scud/7/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201115 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201115.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: H. Q., W.. X. X. XXXX, F. E. U. W.. XX T.. XPta. X, XXXXX C., U., Š. V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 20. februára 2013, sp. zn. XXX XXX XX53, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. februára 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Vyššie uvedeným rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke od 1. februára 2011 invalidný dôchodok v sume XXX,XX,- Eur mesačne so súčasným zvýšením od 1.1.2012 na sumu XXX,XX,- Eur mesačne a od 1.1.2013 na sumu XXX,XX,- Eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vo včas podanom opravnom prostriedku sa navrhovateľka zjavne domáhala jeho zrušenia, keď poukazovala na svoj zlý zdravotný stav a namietala priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka, žijúca v Španielskom kráľovstve, v plnom rozsahu splnila podmienky pre priznanie invalidného dôchodku podľa našej právnej úpravy. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Podľa § 70, ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 73 ods. 1 ZSP suma invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako XX %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolanej navrhovateľky, ktorá nepožiadala o jeho odročenie (§ 250g, ods. 2 O. s. p.). Navrhovateľka napadla opravným prostriedkom rozhodnutie odporkyne, ktorým sa jej priznal invalidný dôchodok, v domnení, že jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Vo svojom opravnom prostriedku uvádza, že sa „odvoláva na čiastočný invalidný dôchodok“ a aj v ďalších písomných podaniach poukazovala na svoj zlý zdravotný stav, predovšetkým na skutočnosť, že sa musela podrobiť tretej operácii chrbtice. Navrhovateľka napadnuté rozhodnutie odporkyne však vyhodnotila nesprávne. Priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako XX %, (teda i 75% u navrhovateľky) predstavuje hranicu, od ktorej výška invalidného dôchodku už nie je závislá od zdravotného stavu, teda percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (od viac ako 40 %), ale od ďalších ukazovateľov, rozhodujúcich pre výšku invalidného dôchodku, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 73 ZSP. Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok poznala právna úprava do 31.12.2003, do účinnosti Zák. č. 100/14988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Aktuálna právna úprava - Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorej bola výška invalidného dôchodku priznaná i navrhovateľke, čiastočný invalidný dôchodok nepozná. Výška invalidného dôchodku závisí od toho, či poistenec má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX % alebo najviac XX %. V prvej kategórii osôb, do ktorej patrí i navrhovateľka (viac ako XX %), sa určí výška invalidného dôchodku rovnako, nezávisle na tom, či percentuálna miera poklesu je XX %., XX %. E. XX % a viac %. Ak fyzická osoba má mieru poklesu viac ako XX %, relevantným kritériom pre výšku dávky už nie je teda posúdenie zdravotného stavu, ale priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu nároku na invalidný dôchodok a aktuálna dôchodková hodnota. U tých, ktorí dosiahli mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac XX %., M..R.. XX-XX %, výška invalidného dôchodku priamo závisí od zdravotného stavu, teda percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle § 73 ods. 2 ZSP v prípade týchto poistencov sa suma dôchodku určí ako súčin percentuálneho poklesu, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. To prakticky znamená, že ten, kto má napr. 45 % mieru poklesu, bude mať dôchodok nižší, ako ten, kto získal XX % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzajúc z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľka, ktorá má podľa posudku o zdravotnom stave percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálený na XX %, teda o viac ako XX %, má určený invalidný dôchodok v maximálnej možnej výške (miera poklesu nad XX % možno porovnať s plným invalidným dôchodkom podľa predchádzajúcej úpravy). Argumentácia navrhovateľky, obsiahnutá v opravnom prostriedku i v ďalších písomných podaniach, je preto z hľadiska dosiahnutia vyššej sumy invalidného dôchodku bezpredmetná. Správnosť výpočtu invalidného dôchodku z hľadiska správneho ustálenia priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok ani aktuálnu dôchodkovú hodnotu navrhovateľka v opravnom prostriedku nespochybnila a ani súd nezistil pochybenie v tejto otázke, súdu potom nezostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť (§ 250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka v konaní úspech nedosiahla a odporkyňa ich náhradu neuplatnila (porovnaj § 250l, ods. 2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.