Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/24/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201119 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201119.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: I. S., bytom H., R. I.W.V. Č.. XX, proti odporkyni: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina č. 27, za účasti: I. C., bytom H., T. F. XX, v zast. JUDr. Stanislav Barkoci, advokát so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 28, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 8. marca 2013, sp. zn. V - 2982/13, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 8. marca 2013, sp. zn. V - 2982/13 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 8. marca 2013, sp. zn. V - 2982/13 podľa § 31, ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 Zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zo dňa 13.2.2013, keď v rozpore s ust. § 40 ods. 3 OZ a § 46 ods. 2 OZ zmluva o zriadení záložného práva nie je podpísaná záložcom, ktorý podľa oznámenia odporkyne nikdy neprejavil vôľu zriadiť záložné právo k bytu č. 3, nachádzajúceho sa v bytovom dome G.. Č.. XXX na Š.T. O. Č.. XX D. H., zapísaného na L.v. XXXX v kat.ú. G. I.. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, zjavne sa domáhajúc jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Podľa navrhovateľa nemožno vyvodiť, absenciu ktorých obligatórnych náležitostí podľa § 42 ods. 2 písm. c) KZ má odporkyňa na mysli. Mal za to, že absencia podpisu záložcu predstavuje formálny nedostatok, na odstránenie ktorého mali byť odporkyňou vyzvaní. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že zmluva o zriadení záložného práva nebola záložcom podpísaná a z jeho vyjadrenia vyplýva, že nikdy nedošlo k uzavretiu takejto zmluvy, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého sa mal povoliť vklad záložného práva k nehnuteľnosti. I. C. s uzavretou zmluvou o zriadení záložného práva nesúhlasila. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože ako vlastníčka nehnuteľnosti nikdy nemala v úmysle dať nehnuteľnosť do zálohy, s navrhovateľom nikdy nekomunikovala, osobne ho nepozná a preto sa na zmluve o zriadení záložného práva jej podpis nenachádza. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa a odporkyne podľa § 250g, ods.2 O.s.p. Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Odporkyňa zamietla návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jej neplatnosti podľa § 40 ods. 3 a § 46 ods. 2 OZ, keď nie je podpísaná záložcom i z dôvodov § 42 ods. 2 písm. c) KZ. Predmetom preskúmavania v správnom konaní je teda posúdenie otázky, či zmluva o zriadení záložného práva, na základe ktorej sa navrhovateľ domáhal zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností na nehnuteľnosť vo vlastníctve záložcu je platným právnym úkonom. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 46 ods. 1 OZ zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, musia mať písomnú formu. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou (§ 151b ods. 1 OZ). Pre platnosť písomného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 OZ). Pod podpisom fyzickej osoby chápeme napísanie mena a priezviska fyzickej osoby jej vlastnou rukou. Ak právny úkon, ktorý musí byť písomný, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právne následky; bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za neplatný právny úkon (imperfectum negotium). Navrhovateľ sa domáhal vkladu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva, pre ktorú sa vyžaduje písomná forma. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pre jej platnosť ako písomného právneho úkonu sa vyžaduje podpis účastníkov takéhoto úkonu. Keďže záložca, I. C., tento písomný právny úkon nepodpísala a z jej vyjadrenia bolo odporkyni známe, že takúto zmluvu ani nemienila uzavrieť, zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon. V dôsledku toho na jej základe ani nebolo možné vyvolať zamýšľané právne následky, t.j. zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa a následne jeho vznik zápisom v katastri nehnuteľností podľa § 151e ods. 2 OZ. Za tejto situácie odporkyňa rozhodla vecne správne, ak návrh na vklad záložného práva zamietla a svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodnila. Nedostatok predpísanej formy právneho úkonu, pod ktorou je potrebné chápať i nedostatok podpisu konajúcej osoby, predstavuje taký nedostatok právneho úkonu, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť úkonu a nemožno ho odstrániť. Navrhovateľ sa preto mylne domnieva, že odporkyňa mala účastníkov konania vyzvať na odstránenie takejto vady zmluvy. Okrem toho z vyjadrenia záložkyne vyplýva, že jej podpis na zmluve o zriadení záložného práva sa nenachádza z dôvodu, že nikdy nemienila takúto zmluvu uzavrieť. V dôsledku tejto skutočnosti predložený právny úkon treba považovať za absolútne neplatný z dôvodu absencie vôle na strane záložcu v zmysle § 37 ods. 1 OZ. S ohľadom na uvedené vady zmluvy o zriadení záložného práva a jej absolútnu neplatnosť je potom bez významu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neboli dostatočne zrozumiteľne špecifikované nedostatky v označení nehnuteľnosti v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) KZ. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporkyňa po dostatočnom zistení skutkového stavu dospela k správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní účastníci ich náhradu neuplatňovali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./