KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava1. 10. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/37/2013 z 1. 10. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. októbra 2013, sp. zn. 9Saz/37/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013201208.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201208
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201208.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána U. F., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka U. H. Y. (Ď. J. „.), podľa vlastného udania v
krajine pôvodu naposledy bytom S., Š. S. P. K., aktuálne s miestom pobytu X. X/X, O., zastúpeného
pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.6.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-121-11/PO-Ž-2013 zo
dňa 23. 5.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-121-11/PO-Ž-2013 zo dňa 23.
5.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia
odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-121-11/PO-Ž-2013 zo dňa 23. 5.2013 odporca podľa § 20 ods.
3, za použitia ust. § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi
nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v jeho prípade neboli
splnené podmienky podľa § 13a zákona o azyle. Uviedol, že navrhovateľ nebol v Afganistane väznený
ani zatknutý a nemal žiadne problémy s afganskými štátnymi orgánmi, že v jeho prípade mu nehrozí
ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ pochádza z
Kábulu, pričom zdôraznil trvalé zlepšenie sa bezpečnostnej situácie v tomto meste v dôsledku čoho
navrhovateľovi nehrozí svojvoľné násilie plynúce z vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
23.6.2013., ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom, že zistenie skutkového stavu z ktorého
vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu (poukázal na zlyhávanie afganských
bezpečnostných zložiek), že samotné zistenia skutočného stavu veci je nepostačujúce na posúdenie
veci (poukázal na skutočnosť, že existuje množstvo správ, svedčiacich o zhoršujúcej sa situácii v
Afganistane a tiež v Kábule, ako aj na to, že odporca nezisťoval ev. bezpečnostné riziká afganských
navrátilcov) a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov
(odporca nevyhodnotil individuálne faktory prípadu).

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.7.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho zákonnosti. Opätovne osobitne poukázal na stabilizáciu
bezpečnostnej situácie v Kábule.



Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec za účasti účastníkov konania ako miestne a vecne
príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p., § 21 ods.3 zákona
o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. dospel
k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-121/PO-Ž-2013, ako aj s
predchádzajúcimi azylovými spismi, týkajúcimi sa navrhovateľa.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa vážnym bezprávím rozumie 1. uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu
jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase
rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým
sa uplatňujú,

Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok, podaných navrhovateľom.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná vo vzťahu k zisteniu vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2
písm. f) bod 2. zákona o azyle. Pre posúdenie otázky, či bude alebo nebude navrhovateľovi poskytnutá
doplnková ochrana predĺžená je potrebné vykonať dokazovanie (zistenie stavu veci), ktorého princípy
sú uvedené vo vyššie citovanom ust. § 19a zákona o azyle. resp. v citovaných ustanoveniach správneho
poriadku. Z dôvodu ust. § 13a zákona o azyle je potrebné toto zistenie stavu veci zamerať a teda ho
vykonať v rozsahu, ktorý je určený znením ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. A to jednak vyhľadaním
pokiaľ možno aktuálnych správ o krajine pôvodu žiadateľa (navrhovateľa), a podľa okolností prípadu aj
s dôrazom na žiadateľom prezentované hrozby.

K dôvodom vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod. 2. zákona o azyle:

Dokazovanie musí byť v tomto prípade zamerané na posúdenie ev. hrozby vážneho bezprávia, ktoré
žiadateľ produkoval pred odporcom. Pretože povinnosťou odporcu je posudzovať žiadosť v rozsahu
dôvodov prezentovaných žiadateľom, okrem výnimočných prípadov hodných osobitného zreteľa, v tomto
smere odporca vykoná dokazovanie v rozsahu, prezentovanom žiadateľom. Toto konštatovanie však
podľa názoru súdu nie je možné aplikovať na zisťovanie ev. hrozby vážneho bezprávia, ktorá môže
nastať púhou skutočnosťou návratu žiadateľa do krajiny jeho pôvodu a ktorú žiadateľ môže iba ťažko



predpokladať. Teda je povinnosťou odporcu aj v konaniach o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany
(tak ako to správne vykonáva pri rozhodovaniach o žiadostiach o udelenie azylu) zisťovať aj skutočnosti,
ako sa domovská krajiny správa k navrátilcom, či zaobchádzanie štátnych orgánov vykazuje, nevykazuje
alebo či môže vykazovať známky vážneho bezprávia. V prejednávanej veci odporca pochybil, ak tieto
ev. bezpečnostné riziká vôbec neskúmal.

K dôvodom vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod. 3. zákona o azyle:

Podľa názoru súdu odporca vo vzťahu k tomuto dôvodu vážneho bezprávia (vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu) vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom. Vyhľadal a
do spisu založil aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v Afganistane, vrátane provincie Kábul a
to informácie najaktuálnejšie - za prvý štvrťrok 2013, ako aj za štvrtý štvrťrok 2012.

Pretože odporca nezisťoval bezpečnostné riziká (hrozbu vážneho bezprávia) prípadného návratu
navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu z pohľadu ev. rizík spojených s návratom (zaobchádzanie
afganských štátnych orgánov s navrátilcami), súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi
na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať nové dokazovanie vo vyššie naznačenom smere (zistiť
bezpečnostné riziká návratov afganských repatriantov), pričom vzhľadom k časovému posunu tiež
opätovne zistiť aktuálnu bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k ust. § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle.
Po takto doplnenom dokazovaní odporca o žiadosti navrhovateľa o predĺženie poskytnutej doplnkovej
ochrany opätovne rozhodne.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si neuplatnil a preto mu ich súd ani nepriznal.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam