Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/38/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201221 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201221.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána C. U. P., narodeného X.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka X., podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom P., Č. P., aktuálne s miestom pobytu F. S. H., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.6.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-755-43/PO-Ž-2012 zo dňa 17.5.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-755-43/PO-Ž-2012 zo dňa 17.5.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-755-43/PO-Ž-2012 zo dňa 17.5.2013 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Opísal zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Uviedol, že navrhovateľ v podanej žiadosti zopakoval dôvody, ktoré prezentoval v prvom azylovom konaní v roku 2011 v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu. Ďalej dôvodil, že sám navrhovateľ uviedol, že nemal žiadne problémy s armádou, políciou či s inými štátnymi orgánmi, pričom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ od roku 2005 študoval na Ukrajine. Poukázal na rozpory v jeho výpovediach (v prvom a v aktuálnom azylovom konaní) týkajúcich sa zabitia jeho súrodencov a skonštatoval, že ak by aj skutočne došlo k ich usmrteniu, nebolo by to dôvodom k udeleniu azylu, nakoľko navrhovateľ neprišiel nikdy do kontaktu s príslušníkmi hnutia Al- Shabaab, ktorí mali súrodencov zabiť. Odporca tiež vyhodnotil navrhovateľovu príslušnosť ku klanu Reer Hamar, ktorú pokladal za nepodstatnú vo vzťahu k výroku o neudelení azylu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne vyhodnotil situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa so zameraním na Mogadišo - teda na mesto a región, odkiaľ navrhovateľ pochádza. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 25.6.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce pre posúdenie veci (poukázal na informácie o Somálsku, ktoré podľa jeho názoru nie sú aktuálne a netýkajú sa bezpečnosti civilistov v Mogadiši, tiež na stanovisko IOM podľa ktorého táto organizácia neorganizuje návraty do Mogadiša a že odporca neskúmal skutočnosti, či sa navrhovateľ má akým spôsobom vrátiť do Somálska), že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu (tu poukázal na svoju kmeňovú príslušnosť a na diskrimináciu príslušníkov tohto kmeňa). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 31.7.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodoch. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľovi ako príslušníkovi kmeňa Reer Hamar nehrozí nebezpečenstvo a opätovne poznamenal, že navrhovateľ uvádzal nepravdivú údaje o svojich súrodencoch. Tiež zopakoval konštatovanie o trvalom zlepšení sa bezpečnostnej situácie v Mogadiši a uviedol, že podľa dostupných informácií IOM má táto organizácia záujem o návrat kvalifikovaných Somálčanov. Na súdnom pojednávaní odporca založil do súdneho spisu informácie o Somálsku z obdobia máj - september 2013, ktoré svojím obsahom svedčia o trvalom zlepšení sa situácie v Mogadiši a súčasne potvrdzujú informácie, založené v spise odporcu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-755/PO-Ž-2012, ako aj so spismi predchádzajúcimi - ČAS: MU-665/PO-Ž-2012 a ČAS: MU-305/PO-Ž-2011. Zo spisu ČAS: MU-305/PO-Ž-2011súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 28.7.2011z dôvodu obavy o život, pretože v Somálsku sú politické nepokoje a bojuje sa tam. Uviedol, že najvyšším dosiahnutým vzdelaním bolo absolvovanie strednej školy (1998 - 2004), že má 7 bratov z ktorých dvaja boli v októbri 2009 zabití Al-Shabaabom a že má 8 sestier z ktorých boli štyri zabité v roku 2009 Al-Shabaabom, pretože starší súrodenci sa nechceli dať naverbovať do tohto hnutia. Uviedol, že zo Somálska vycestoval 24.7.2011. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že Somálsko opustil preto, lebo Al-Shabaab považuje ľudí ktorí dovŕšia vek 18 rokov za takých ktorých treba naverbovať do tohto hnutia. Tiež uviedol, že v roku 2010 bol raz zastavený ľuďmi z tejto organizácie s tým, aby išiel s nimi a že sa stane členom Al-Shabaabu. Následne sa začal skrývať a Somálsko opustil. Iné problémy nemal. Právoplatným rozhodnutím z 5.10.2011 odporca navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Z obsahu spisu ČAS: MU-665/PO-Ž-2012 súd zistil, že odporca právoplatným rozhodnutím z 23.10.2012 poskytnutú doplnkovú ochranu zrušil z dôvodu § 15b ods. 1 písm. d) zákona o azyle Z obsahu aktuálneho spisu ČAS: MU-755/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 29.10.2012 opätovne požiadal o azyl z dôvodu, že jeho dvoch bratov príslušníci Al-Shabaabu zabili v roku 2009, pričom Al.Shabaab vedel, že je na Ukrajine. V priebehu vstupného pohovoru uviedol, že v minulosti klamal ohľadne jeho cesty na Slovensko. Tiež uviedol, že jeho štyri sestry boli príslušníkmi Al.Shabaabu znásilnené a zabité v roku 2011, tiež že od roku 2005 študoval medicínu na Ukrajine až do svojho príchodu na Slovensko. Od svojho odchodu zo Somálska (2005) sa tam nikdy nevrátil. Uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol nikdy trestne stíhaný. K dôvodom aktuálnej žiadosti o azyl uviedol, že na Slovensku sa cíti bezpečne, že si tu môže nájsť prácu a podporovať svoju rodinu a že v Somálsku by ako lekár nemohol pracovať. Tiež uviedol, že členovia väčšinových kmeňov majú podozrenie, že ak niekto opustí Somálsko, je špiónom. Výslovne uviedol, že Somálsko v roku 2005 opustil z dôvodu štúdia medicíny, že nikdy neprišiel do styku s Al-Shabaabom, avšak sa obáva tohto hnutia. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Tak výrok, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, včítane poučenia, obsahuje všetky náležitosti riadneho správneho rozhodnutia, stanovené tak zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj zákonom o azyle. Rozhodnutie je formulované zrozumiteľným a logickým spôsobom, je z neho zjavná správna úvaha, ktorú odporca aplikoval a to tak vo vzťahu k výroku o neudelení azylu, ako aj vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Je z neho nepochybne zrejmé, prečo a na základe čoho odporca rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte napadnutého rozhodnutia. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu (osobitne vo vzťahu na kmeňovú príslušnosť navrhovateľa a na diskrimináciu príslušníkov tohto kmeňa): Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Súd totižto nezistil rozpor medzi výsledkami dokazovania, ktoré sú obsiahnuté v spise odporcu a medzi napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ ide konkrétne o otázku namietanej diskriminácie menšinového kmeňa Reer Hamar (Benadiri) , ktorého je navrhovateľ príslušníkom, z informácií založených v spise vyplýva iba to, že príslušníci tohto kmeňa iba v období občianskej vojny v roku 1991 boli objektom rabovania, vyháňania a znásilňovania. Inak jeho príslušníci sa venujú bežným obchodným a remeselníckym povolaniam, prevažne v pobrežných regiónoch Mogadiša a mesta Marka. Príslušníci kmeňa patrili medzi bohatšiu časť Somálčanov. Aktuálne sa zapájajú aj do politického života. Žiadna správa však neprezentuje diskrimináciu príslušníkov tohto kmeňa spôsobom, ktorý by sa čo i len približoval k perzekúcii v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona o azyle. Naopak, vyhľadané správy svedčia o bezpečí príslušníkoch kmeňa, o ich aktívnom zapájaní sa do podnikania, do administratívnych služieb. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce pre posúdenie veci (poukaz na informácie o Somálsku, ktoré podľa jeho názoru nie sú aktuálne a netýkajú sa bezpečnosti civilistov v Mogadiši, tiež na stanovisko IOM podľa ktorého táto organizácia neorganizuje návraty do Mogadiša a že odporca neskúmal skutočnosti, či sa navrhovateľ má akým spôsobom vrátiť do Somálska): Ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú. K otázke bezpečnostnej situácie z regiónu pôvodu navrhovateľa (Mogadišo) odporca vyhľadal informácie z rôznych zdrojov z ktorých vyplýva, že bezpečnostná situácia sa v tomto regióne po vyhnaní hnutia Al-Shabaab (v lete roku 2011) podstatne zlepšila, je stabilnou a región je pod kontrolou vládnych síl. Správy o tom sú síce datované májom - septembrom 2012, avšak vzhľadom k dátumu vydania napadnutého rozhodnutia nich nemožno považovať za neaktuálne. Aj preto, lebo ani zástupkyňa navrhovateľa v konaní pred odporcom ako prílohu svojho stanoviska k veci, doručeného odporcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia, nezaložila správy aktuálnejšie. Zjavne z dôvodu, že takéto správy k dispozícii neboli. Stabilitu takto zisteného stavu bezpečnostnej situácie potvrdili aj správy aktuálne (z augusta - septembra roku 2013), ktoré odporca založil do súdneho spisu. K otázke stanoviska IOM súd poznamenáva, že je v ňom iba konštatovaný postoj tejto organizácie k návratom somálskych repatriantov a preto ako taký nemôže slúžiť k objektívnemu zisteniu a posúdeniu bezpečnostnej situácie, potrebnej pre rozhodovanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle. Pokiaľ ide o časť námietky týkajúcej sa návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, konkrétne do Mogadiša /s poukazom na bod. (27) Smernice 2011/95/ EÚ (kvalifikačná smernica)/ je potrebné poznamenať: a/ predovšetkým to, že znenie tohto bodu preambuly sa nevzťahuje na navrhovateľa, nakoľko v jeho prípade nebolo preukázané prenasledovanie; b/ toto znenie sa nevzťahuje na návraty neúspešných žiadateľov o azyl; c/ naviac: predmetný právny predpis ako smernica nemá priamu účinnosť na členské štáty, jeho obsah sú členské štáty povinné implementovať do vnútroštátnych právnych predpisov - v prípade Slovenska do zákona o azyle. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky ani táto nie je dôvodná. K výroku o neudelení azylu: ako to vyplýva z obsahu zisteného stavu veci, navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s hnutím ASl-Shabaab. Somálsko opustil v roku 2005 výlučne za účelom štúdia medicíny v zahraničí (na Ukrajine). Nikdy nemal žiaden problém so štátnymi či inými subjektmi. Ani prípadná smrť súrodencov navrhovateľa, podobne ako ani všeobecná bezpečnostná situácia bez ďalšieho nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu, nakoľko za takého stavu nie sú dané predpoklady jeho udelenia podľa § 8 zákona o azyle. Podľa znenia tohto ustanovenia zákona o azyle musia byť v čase odchodu žiadateľa o azyl splnené súčasne všetky štyri predpoklady - teda opodstatnenosť obavy, obava, prenasledovanie a jeho dôvod (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, resp. príslušnosť k určitej sociálnej skupine). V prejednávanej veci navrhovateľ prezentoval iba obavu. Nie zanedbateľnou je v prípade navrhovateľa skutočnosť, že (ako to sám uviedol) v predchádzajúcom konaní klamal v podstatných častiach svojho príbehu - teda jeho osoba je z tohto dôvodu naviac nedôveryhodnou. K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ sám uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný, nehrozí mu teda výkon trestu smrti. Nikdy nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a to z akéhokoľvek dôvodu a preto niet dôvodu domnievať sa, že by sa v prípade návratu do Somálska stal jeho objektom. Ako to vyplýva zo správ o krajine jeho pôvodu, ako navrátilcovi mu zo strany somálskych štátnych orgánov nehrozí žiadne riziko. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu, z informácií o Somálsku - konkrétne o regióne Mogadiša vyplýva, že táto sa po vytlačení hnutia Al-Shabaab v lete roku 2011 podstatne zlepšila a zlepšuje sa i naďalej, život sa v hlavnom meste vrátil do normálu, ľudia ktorí ho opustili sa tam vrátili a vracajú sa i naďalej. I keď v hlavnom meste sú zaznamenané občasné aktivity teroristického charakteru, tieto sú zamerané na vojenské a vládne ciele, pričom ich intenzita umožňuje návrat navrhovateľa. Pretože vznesené námietky súd po ich posúdení neuznal ako spôsobilé k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré súd naviac vyhodnotil ako správne a zákonné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).