Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/76/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201354 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201354.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., H.. E. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 28. marca 2013, 17. júla 2013 a zo dňa 27. septembra 2013, všetky sp. zn. XXX XXX XXXX 0, r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 28. marca 2013, zo dňa 17. júla 2013 a zo dňa 27. septembra 2013, všetky sp. zn. XXX XXX XXXX 0 z r u š u j e podľa §250j, ods. 2, písm. a/ O. s. p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedenými rozhodnutiami z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 a 274, ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) a § 21 a 174 zák. č. 100/1988 Zb. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, keď v službe I. kategórie získal ako vojak z povolania podľa § 14, ods. 2, písm. b/ až h/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení len 18 rokov a 308 dní (od 31. augusta 1972 do 30.6.1991). V menenom odôvodnení negatívneho rozhodnutia ďalej uviedla, že keďže pred zamestnaním sa v spoločnosti Agrolet, s. r. o. (od 1. marca 1993 do 31. júla 1999) bol navrhovateľ nezamestnaný, teda nepretržite nepracoval na tom istom pracovisku, s tými istými technológiami a náplňou práce ako do ukončenia pracovného pomeru so štátnym podnikom, na ktorý vznik pracovného pomeru bezprostredne nenadväzoval, toto zamestnanie nemožno hodnotiť ako zamestnanie I. kategórie v zmysle § 16 zák. č. 100/1988 Zb. Spoločnosť Agrolet, s.r.o. nevznikla zo štátneho podniku. Napokon navrhovateľovi neprináleží skorší odchod do dôchodku ani v zmysle § 174, ods. 1, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb., keďže zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie v zmysle § 14, ods. 2, písm. b/ až h/ netrvalo k 31. decembru 1999. Navrhovateľ podal včas návrh - opravný prostriedok, ktorým sa domáhal zrušenia vydaných rozhodnutí a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Domnieval sa, že ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii malo byť započítané i zamestnanie pilota, vykonávané v spoločnosti Agrolet, s.r.o. od 1.3.1993 do 31.7.1999. Keďže v I. pracovnej kategórii potom odpracoval 25 rokov a 96 dní, podľa § 21, ods. 1, písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. nárok na dávku mu vznikol vo veku 55 rokov. Po privatizácii SLOV AIR, š. p. obchodná spoločnosť Agrolet, s.r.o. prevzala zo štátneho podniku tie isté pracoviská, lietadlá a zamestnancov, ktorí vykonávali tú istú prácu ako v privatizovanom štátnom podniku. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. S ohľadom na nezamestnanosť navrhovateľa pred 1.3.1993, zamestnanie navrhovateľa ako pilota lietadiel v spoločnosti Agrolet, s.r.o. nemožno hodnotiť vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii, nejde o prevedeného zamestnanca, ktorému sa zachovávajú práva a povinnosti aj u preberajúceho zamestnávateľa podľa § 28 Zák. práce. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 65, ods. 1 ZSP v znení zák. č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 ZSP dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 16 Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ústava SR medzi sociálne práva zaraďuje i právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39). Rozsah a obsah tohto ústavného práva je limitovaný a možno sa ho domáhať len v medziach zákonov, ktorými sa vykonáva, t. j. v medziach Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. Zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Za relevantné obmedzenie sa v súvislosti s právom na hmotné zabezpečením v starobe vo všeobecnosti, nielen v našom právnom poriadku, akceptuje hranica dôchodkového veku. Ide o hranicu, ktorú spoločnosť rešpektuje ako vekovú hranicu pre odchod do dôchodku z dôvodu staroby. Podľa platnej právnej úpravy je tento vek v zásade 62 rokov. Iná hranica dôchodkového veku v súčasnosti vyplýva predovšetkým zo zachovania nárokov z pracovných kategórií ( § 274, ods. 1 ZSP, § 21 zák. č. 100/1988 Zb.). Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zák. č. 55/1956 Zb. Jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Zaraďovania do preferovaných pracovných kategórií bolo obmedzené Zák. č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií do 31. decembra 1992, opakovane bolo predlžované až do 31. decembra 1999 (zák. č. 59/1993 Z.z, 71/1994 Z.z., 365/1994 Z.z., 308/1995 Z.z., 222/1996 Z.z., 376/1996 Z.z., 376/1997 Z.z. a 355/1999). Navrhovateľ, uplatňujúci nároky z I. pracovnej kategórie, požadoval priznanie starobného dôchodku od dovŕšenia 55 rokov veku v zmysle § 21, ods. 1, písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. po odpracovaní najmenej 20 rokov v zamestnaní podľa § 14, ods. 2, písm. d/. Predmetom súdneho preskúmavania napadnutých rozhodnutí odporkyne je preto ich zákonnosť v otázke dôchodkového veku navrhovateľa. Navrhovateľ dovŕšil vek 55 rokov dňa XX.XX.XXXX. Z administratívneho spisu vyplýva, že zaradenie do I. pracovnej kategórie navrhovateľa ako pilota - člena leteckej posádky v zmysle § 14, ods. 2, písm. d/ zák. č. 100/1988 Zb. nie je sporné v období od 31.8.1972 do 31. 12. 1987 (služba vojaka z povolania) a ani v období od 1.1.1988 do 30. júna 1991 (pilot v SLOV AIR Bratislava, š. p.), čo spolu predstavuje 18 rokov a 308 dní. Ani po doručení opravných evidenčných listov od posledného zamestnávateľa navrhovateľa Agrolet s.r.o. odporkyňa neakceptovala zamestnanie od 1.3.1993 do 31.7.1999 ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii. Zastávala názor, že Agrolet s.r.o. nemôže byť obchodnou spoločnosťou podľa § 16 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože bola spoločenskou zmluvou založená skôr, než došlo k privatizácii štátneho podniku SLOV AIR. Napokon za prekážku požadovaného zaradenia považovala i skutočnosť, že navrhovateľa z dôvodu nezamestnanosti pred 1.3.1993 nemožno považovať za zamestnanca prevedeného v zmysle § 28 Zák. práce, ktorému by sa zachovávali práva aj povinnosti u preberajúceho zamestnávateľa. Súd sa s uvedenými právnymi názormi odporkyne nestotožňuje. Zamestnanie, vykonávané do 31.12.1999 v obchodných spoločnostiach, sa posudzuje ako zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie za predpokladu, že spoločnosť vznikla zo štátneho podniku, ktorý používal rezortný zoznam ( § 16 zák. č. 100/1988 Zb. ). Spoločnosť Agrolet, s.r.o. vznikla zo štátneho podniku SLOV AIR Bratislava, resp. na ňu bol prevedený podnik, čo je zrejmé jednak z jej vyjadrenia zo dňa 23.8.2013, tvoriaceho súčasť administratívneho spisu odporkyne, ako i z vyjadrenia navrhovateľa o tom, že uvedená spoločnosť vykonávala činnosť v prevádzkach privatizovaného štátneho podniku, s rovnakým predmetom podnikania a napokon i s materiálnym a personálnym substrátom tohto štátneho podniku. Odporkyňa sa nesprávne domnievala, že za obchodnú spoločnosť v zmysle § 16 zákona nemožno chápať obchodnú spoločnosť výlučne z dôvodu, že vznikla pred zánikom štátneho podniku. Štátny podnik môže totiž v rámci privatizácie zaniknúť i rozdelením do už existujúcich obchodných spoločností ( porovnaj § 69 Obch. zákonníka, § 12, ods. 2, písm. b/ zák. č. 92/1991 Zb., § 15 zák. č. 111/1990) Preto podľa názoru súdu zamestnanie, vykonávané u tejto obchodnej spoločnosti do 31.12.1999, treba posudzovať podľa § 14 zák. č. 100/1988 Zb. u každého jej zamestnanca. S ohľadom na znenie § 16 zákona o sociálnom zabezpečení je podľa názoru súdu bez významu, či zamestnanec vykonáva zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie u zamestnávateľa podľa tohto ustanovenia bezprostredne od prechodu práv a záväzkov zo štátneho podniku na nadobúdateľa (takúto obchodnú spoločnosť), alebo či pracovný pomer vznikne neskôr. Za relevatnú právnu skutočnosť treba bez akýchkoľvek pochybností považovať druh práce, ktorý zamestnanec v takejto obchodnej spoločnosti reálne vykonáva. Inak by mohlo dôjsť k neprípustnej diskriminácii zamestnancov toho istého zamestnávateľa, vykonávajúcich tú istú prácu, pre účely posudzovania ich zaradenia do pracovných kategórií. Právny názor odporkyne o tom, že prácu pilota, vykonávanú navrhovateľom v Agrolet, s. r. o. v období od 1.3.1993 do 31.7.1999 nemožno zaradiť do I. kategórie z dôvodu jeho nezamestnanosti pred vznikom pracovného pomeru preto neobstojí. Ustanovenie § 16 vymedzuje predpoklady výlučne pre zamestnávateľa, nie pre zamestnancov - poistencov, ktoré sú u Agrolet s.r.o. splnené. Prácu pilota u tohto zamestnávateľa treba preto posudzovať podľa § 14, ods. 2, písm. d/. Odporkyňa nesprávne do I. pracovnej kategórie nezapočítala i obdobie dôchodkového poistenia od 1.3.1993 do 31.7.1999. V dôsledku tohto nesprávneho postupu potom dospela i k nesprávnemu záveru, že navrhovateľ nebol zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a podľa § 21, ods. 1, písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení nedovŕšil dôchodkový vek. So zreteľom na uvedené súd preskúmavané rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil podľa § 250j, ods. 2, písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o žiadosti navrhovateľa v zmysle záverov súdu, po prípadnom doplnení dokazovania (ak to bude považovať za potrebné) ohľadom prevodu štátneho podniku, resp. jeho časti na posledného zamestnávateľa navrhovateľa. Správny súd sa nestotožňuje ani so záverom odporkyne v otázke nesplnenia zákonných predpokladov podľa § 174, ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., keď podľa názoru súdu s ohľadom na prechodné ustanovenie § 175g, ods. 2, zavedené zák. č. 355/1999 Z.z., systematický výklad jeho jednotlivých ustanovení a historický výklad § 174, ods. 1 a 2 u navrhovateľa, ktorý vykonával zamestnanie v preferovanej kategórii do 31.7.1999, treba aplikovať § 174, ods.2 v znení do účinnosti zák. č. 355/1999 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k, ods. 1 v spojení s § 250l, ods. 2 O.s.p., keď úspešný navrhovateľ ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./