Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201369 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201369.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: 1/ R.. L. Ď., bytom R., T. Z.. Č.. XX, 2/ B.. G. Ď., bytom R., D. T.U. G. Č.. XX, proti odporkyni: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina č. 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 5. apríla 2013, sp. zn. H. - XXXX/XX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. apríla 2013, sp. zn. H. - XXXX/XX, p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím podľa § 31, ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 Zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o odstúpení od darovacej zmluvy zo dňa 4. januára 2013, keď dospela k záveru, že predloženou dohodou sa vlastnícke právo neprevádza, došlo ňou k odstúpeniu od predchádzajúcej darovacej zmluvy. V odôvodnení ďalej uviedla, že v uvedenej dohode sa navrhovateľky domáhajú spätného vkladu vlastníckeho práva, hoci v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa vlastnícke právo obnovuje zo zákona, nie vkladom do katastra nehnuteľností. Súc viazaná návrhom na vklad vlastníckeho práva, nemohla o tomto návrhu rozhodnúť ako o návrhu na záznam, ktorý plní evidenčné funkcie a nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie obe účastníčky právneho úkonu. Žiadali rozhodnutie z dôvodu nesprávneho úradného postupu zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Mali za to, že správny orgán mal ich podanie posúdiť nie ako návrh na vklad, hoci bolo takto označené, ale ako návrh na vykonanie záznamu v zmysle § 35 ods. 2 Zák.č. 162/1995 z.o. katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, (ďalej len KZ). Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že vo vkladovom konaní je podaným návrhom na vklad podľa § 30 ods. 2 KZ viazaná. Navrhovateľky sa domáhali povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o odstúpení od darovacej zmluvy; takúto dohodu však nemožno považovať za zmluvu, ktorou sa prevádza vlastníctvo k nehnuteľnosti. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa obnovuje pôvodný stav zo zákona, táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateliek (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek je nedôvodné. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných navrhovateliek podľa § 250g, ods.2 O.s.p. Podľa § 30 ods. 2 KZ konanie o povolení vkladu sa začína na návrh. Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 34 ods. 1 KZ práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli zo zákona sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných a iných listín. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Odporkyňa zamietla návrh na vklad spätného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na M. Č.. XXXX, L.. Ú.. A., ktoré navrhovateľka 2/ nadobudla od navrhovateľky 1/ na základe darovacej zmluvy zo dňa 2. mája 2012. Na jej základe bol vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky 2/ povolený rozhodnutím odporkyne zo dňa 1.6.2012, sp.zn. H. XXXXX/XX. Predmetom preskúmavania v správnom konaní je teda posúdenie otázky, či odporkyňa dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy správne posudzovala ako dohodu, na základe ktorej sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprevádzalo a s ohľadom na argumentáciu navrhovateliek i správnosť postupu v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. Z administratívneho spisu odporkyne, predovšetkým z podaného návrhu na vklad i z dohody o odstúpení od darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že navrhovateľky podali návrh na vklad vlastníckeho práva, v ktorom sa domáhali povolenia „spätného“ vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy, ktorá ako príloha bola k návrhu pripojená. V návrhu riadne špecifikovali nehnuteľnosť, ktorej sa vklad vlastníckeho práva týka. Navrhovateľky zaplatili i príslušný správny poplatok. Podľa názoru súdu za tohto stavu odporkyňa postupovala správne, ak podanie navrhovateliek nielen podľa názvu, ale aj podľa názvu korešpondujúcemu obsahu, vyhodnotila ako návrh na vkladové konanie. Podľa názoru súdu neboli splnené predpoklady pre postup podľa § 31a ani 31b KZ. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne nepochybne vyplýva, že navrhovateľka 1/ (dcéra) a navrhovateľka 2/ (matka) mali vôľu zmeniť právny stav založený vyššie uvedenou darovacou zmluvou tak, aby vlastníčkou nehnuteľností sa opätovne stala navrhovateľka 1/. Tento stav chceli nepochybne dosiahnuť dohodou o odstúpení od darovacej zmluvy. Občiansky zákonník ako základný predpis súkromného práva dohodu o odstúpení od zmluvy ako zmluvný typ nepozná. Ak účastník záväzkového vzťahu nemá záujem byť ďalej uzavretou zmluvou viazaný, Občiansky zákonník, založený na zásade pacta sunt servanda (dohody sa majú plniť), výnimočne umožňuje docieliť stav, aký tu bol pred uzavretím zmluvy. V zásade ide o situáciu, keď druhá zmluvná strana svoje zmluvné záväzky porušuje. Konkrétnym právnym prostriedkom, ktorým možno stav pred uzavretím zmluvy docieliť, resp. zmluvu zrušiť, je inštitút odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods.1 OZ). Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, v dôsledku ktorého sa zo zákona (§ 48 ods. 2 OZ) zmluva zrušuje. Dôsledkom účinného odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán je potom zo zákona obnovenie právneho stavu, ktorý tu bol pred uzavretím zmluvy. Ak teda napríklad predávajúci z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti za splnenia všetkých zákonných predpokladov od tejto zmluvy odstúpi, stáva sa zo zákona opätovne jej vlastníkom. Vlastníctvo k skôr prevádzanej nehnuteľnosti už nenadobúda na základe vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ). Predovšetkým s ohľadom na požiadavku právnej istoty je potrebné zmenu právneho stavu opätovne zachytiť i v evidencii nehnuteľností, preto správa katastra v dôsledku jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy zapíše právo k nehnuteľnosti na základe záznamu podľa § 34 KZ. K odstúpeniu od zmluvy môže dôjsť tiež v prípade, ak si takúto možnosť účastníci dohodli. Ide o situáciu, ak napr. v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu si zmluvné strany dohodnú možnosť odstúpenia od zmluvy (jednou zo zmluvných strán) pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny v určenej lehote. V dôsledku takého dojednania, obsiahnutého v zmluve o prevode vlastníctva bytu, a nie na základe uzavretia zmluvy o odstúpení od zmluvy, je účastník zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v lehote oprávnený od zmluvy odstúpiť. Ani jedna z navrhovateliek od zmluvy, ktorou sa previedlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam na navrhovateľku 2/, jednostranným právnym úkonom neodstúpila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že navrhovateľka 1/ žiadala o vrátenie daru matku (§ 630 OZ). Ustanovenie § 51 OZ zakotvuje zmluvnú voľnosť strán, v dôsledku čoho si zmluvné strany môžu upraviť obsah ich záväzkového vzťahu odchylne od zákona. Navrhovateľky uzatvorili zmluvu o odstúpení od zmluvy, ale na jej základe sa aj podľa názoru súdu vlastnícke právo neprevádza. Za zmluvy o prevode vlastníctva treba predovšetkým chápať kúpnu zmluvu, zámennú zmluvu, darovaciu zmluvu apod., ktoré Občiansky zákonník ako zmluvný typ výslovne upravuje. Podľa názoru súdu ide o dostatočne široký okruh zmluvných typov, ktoré osobám umožňuje slobodne nakladať so svojim majetkom a teda v plnej miere zabezpečujú i ústavnú ochranu práv vlastníka (ius disponendi). Podľa názoru súdu takúto dohodu nemožno považovať za platnú, pretože odporuje obsahu zákona (§ 48 OZ) i jeho účelu (zmena záväzkov na základe početných právnych inštitútov). Ak teda navrhovateľky uzatvorili zmluvu, ktorou sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neprevádzalo, odporkyňa správne návrh na vklad vlastníckeho práva na základe takejto zmluvy nepovolila. Skutočnosť, že navrhovateľky sa nesprávnym spôsobom snažili dosiahnuť stav, aký tu bol pred uzavretím darovacej zmluvy, neoprávňuje odporkyňu, aby ich zmluvu posudzovala ako jednostranný právny úkon odstúpenia od zmluvy, na základe ktorého by bolo potrebné potom záznamom zapísať vlastnícke právo opätovne na navrhovateľku 1/. Týmto negatívnym rozhodnutím odporkyne navrhovateľky nie sú nijakým spôsobom obmedzené v možnosti postupom sine legem dosiahnuť stav, aby sa vlastníčkou predmetu daru stala opätovne navrhovateľka 1/. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľky v konaní nedosiahli úspech a odporkyňa ich náhradu neuplatňovala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./