Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/43/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201415 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201415.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána C. N., narodeného XX.XX.XXXX, alias U. U. U., nar. XX.XX.XXXX, alias C. S., nar. 1.X.XXXX, alias U. U. U., nar. XX.XX.XXXX, podľa vlastného udania príslušníka V. Š. (Ď. J. „.), podľa vlastného udania v zahraničí naposledy bytom T. I. Y., K. Č. O.Í. T. U. W., R. W., J. aktuálne s miestom pobytu V. I. Y., zastúpeného pani JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 29.7.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-384-97/PO-Ž-2009 zo dňa 21.6.2013 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-384-97/PO-Ž-2009 zo dňa 21.6.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-384-97/PO-Ž-2009 zo dňa 21.6.2013 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Podrobne opísal zistený stav veci, ako aj priebeh predchádzajúcich a aktuálneho konania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní predovšetkým nepreukázal opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania zo strany hnutia Fatah. Na základe zisteného stavu veci vyhodnotil postavenie rodiny navrhovateľa v utečeneckom tábore Rashidieh (ďalej len „tábor“), okolnosti prezentovanej krádeže zbraní z ktorej mal byť navrhovateľ obvinený, systém uplatňovania zodpovednosti za trestné delikty v tábore a to aj vo vzťahu k lokalizácii tohto tábora v Libanone. V závere odôvodnenia odporca nad rámec vyhodnotenia stavu veci, podľa ktorého navrhovateľ nepreukázal naplnenie dôvodov poskytnutia medzinárodnej ochrany odporca poznamenal, že v kontexte informácií, prezentovaných navrhovateľom od roku 2005 považuje navrhovateľa za nedôveryhodnú osobu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 29.7.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, že rozhodnutím bola jeho vec nesprávne posúdená po právnej stránke a že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. Uviedol v ňom, že trvá na konštatovaní, že spĺňa podmienky pre udelenie medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či dôvodom vydania negatívneho rozhodnutia bolo nepreukázanie dôvodov pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, alebo nedôveryhodnosť jeho osoby. Poznamenal, že o azyl požiadal z dôvodu obavy pred prenasledovaním z dôvodu falošného obvinenia jeho osoby z krádeže zbraní v tábore, ku ktorému došlo z dôvodu osobnej pomsty veliteľa Abu Shafiqa a že vo vzťahu k tejto záležitosti je potrebné zdôrazniť aj politický aspekt. Tiež poukázal na skutočnosť, že konanie veliteľa môže byť motivované aj politickým postojom rodiny navrhovateľa. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany namietal tiež, že odporca sa nezaoberal úradným záznamom o zaslaní vyjadrenia Slovenskej informačnej služby -SIS k osobe navrhovateľa. Tiež namietal, že úvaha odporcu, vzťahujúca sa k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov vykazuje znaky svojvôle. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 20.8.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v rozhodnutí rešpektoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.9.2011 a to bez ohľadu na vážne pochybnosti (odporcu), týkajúce sa jeho dôveryhodnosti. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nikdy nežiadal o azyl z politických dôvodov a že z jednotlivých jeho výpovedí nevyplýva, že by sa politicky angažoval - v tejto súvislosti poukázal na politickú profiláciu rodiny navrhovateľa, ako vyplynula z jeho výpovedí. Namietal tiež navrhovateľom vyslovené obavy z toho, že by bol postavený pred libanonský súd. Opätovne spochybnil navrhovateľom predložený dokument hnutia Fatah. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009 so spismi predchádzajúcimi: Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005, MU-1331/PO-Ž/2006, ČAS: MU-1524/PO-Ž-2007. Zo spisu Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl ako U. U. U., nar. XX.XX.XXXX v Khan Younes vyhlásením z 27.7.2005 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zo strachu pred ozbrojenými konfliktmi a z ekonomických dôvodov. 6.10.2005 vo veci rozhodol odporca právoplatným rozhodnutím, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a vyslovil, že sa na navrhovateľa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Palestíny (rozhodnutie bolo preskúmané rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.: 2Saz/11/2005-25 zo 16.2.2006). Navrhovateľ bol ako C. S., nar. X.X.XXXX dňa 7.2.2006 vrátený v rámci Dublinského z NSR. Zo spisu č.p.: MU-1331/PO-Ž/2006 súd zistil, že navrhovateľ 4.8.2006 ako U. U. U., K.. XX.XX.XXXX požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život, pretože v domovskej krajine je vojna a on chce pokojne pracovať a žiť. Odvolal sa na obsah predchádzajúceho pohovoru (v konaní Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005) a dodal, že v NSR má priateľku s ktorou sa chcel oženiť. Právoplatným rozhodnutím odporcu zo 15.3.2007 bolo toto konanie zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle. Zo spisu ČAS: MU- Č.p.: MU-1558/PO-Ž/2005 súd zistil, že navrhovateľ ako U. U. U., K.. XX.XX.XXXX po tretí raz požiadal o azyl z dôvodu, že v jeho domovskej krajine je vojna a on chce pokojne žiť, že v Rakúsku vystupoval pod identitou U. U. U.. Uviedol, že pochádza z pásma Gazy, že chodil pracovať do Izraela ako murár a predavač, kde mu však hrozilo, že by ho Židia mohli zatknúť, pričom Palestínčania ho mohli považovať za kolaboranta. Osobne však nemal žiadne problémy. Žil tiež z podpory UNRWA. Odporca právoplatným rozhodnutím z 24.8.2007 rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do Palestíny. O podanom opravnom prostriedku navrhovateľa (v ktorom neuvádzal žiadne iné - nové dôvody svojho odchodu z krajiny pôvodu) rozhodol tunajší súd uznesením č.k.: 9Saz/237/200/-97 z 13.5.2009 v dôsledku späťvzatia podaného opravného prostriedku tak, že konanie zastavil. Z aktuálneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009 súd zistil, že navrhovateľ po štvrtý raz požiadal ako C. N., K.. XX.XX.XXXX B. Y. o azyl 15.7.2009 z dôvodu, že ako Palestínčan si v Libanone nemôže uplatniť svoje práva a že v Libanone bol hnutím Fatah obvinený z krádeže zbraní. Počas pohovoru u odporcu uviedol, že v minulosti vystupoval pod inými identitami, udával iné miesto svojho narodenia preto, lebo sa obával, že sa prezradí jeho skutočná identita a on bude mať problémy, že sa narodil v tábore Rashidyia v Libanone, že jeho otec sa volá S. Z. N., matka W. U. N., že vlastní identifikačnú kartu Libanonu č. XXXXXXA vydanú v Bejrúte, že nebolo voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie a nebol ani členom žiadnej politickej strany či hnutia, že v predchádzajúcich azylových konania o svojich dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu nehovoril pravdu. Uviedol, že v Libanone mal problém s človekom z hnutia Fatah (jeho dcéru si chcel zobrať za ženu, jeho meno však odmietol uviesť), ktorý ho udal a neprávom ho obvinil že hnutiu Fatah ukradol zbrane (zbraň). Člen hnutia Fatah povedal bratovi navrhovateľa, že ak zbraň nevráti, nemôže sa vrátiť do tábora. Preto navrhovateľ ostal v meste Sayda, kde pracoval, následne odišiel k sestre do Bejrútu a po 10 dňoch z Libanonu vycestoval. Iné problémy neprezentoval. V spise sa nachádza v jazyku arabskom fotokópia faxového dokumentu s prekladom, podľa ktorého organizácia Fatah - poľné veliteľstvo v Libanone potvrdzuje, že C. S. N., ktorého matka sa volá W. ukradol niekoľko zbraní patriacich Fatah-u a potom utiekol. Žiada sa jeho sledovanie, vystopovanie a chytenie. Po vyhľadaní a založení správ o krajine pôvodu navrhovateľa do spisu odporca vo veci 9.10.2009 vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok. Tunajší súd rozsudkom č.k.: 10SAZ/28/2009-61 zo 4.6.2010 napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Následne odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor. Do spisu bolo navrhovateľom založené potvrdenie organizácie UNRWA z 30.3.2010, podľa ktorého vyššia styčná úradníčka tejto organizácie potvrdzuje, že C. S. Z. Z. N., K.. XX.XX.XXXX je registrovaný agentúrou UNRWA v Libanone ako palestínsky utečenec. Odporca vyhľadal a do spisu založil ďalšie informácie o Libanone, zamerané na situáciu palestínskych utečencov žijúcich v Libanone, na ich evidenciu organizáciou UNRWA, ich pohyb a pod. V tomto konaní odporca následne vydal rozhodnutie 8.9.2010, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Voči nemu podal navrhovateľ opravný prostriedok o ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k.: 9Saz/72/2010-114 z 11.5.2011, ktorým rozhodnutie potvrdil. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 1Sža/43/2011 z 13.9.2011 tak, že napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu ČAS: MU-384-44/PO-Ž-2009 z 8.9.2010 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V tomto rozsudku o. i. skonštatoval, že sa nestotožnil s právnym záverom, podľa ktorého bola osoba navrhovateľa vyhodnotená ako nedôveryhodná. Po vrátení spisu odporcovi tento vyžiadal od SIS stanovisko k osobe navrhovateľa v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle, ktoré mu bolo ako utajovaná skutočnosť doručené 7.11.2011 a ktoré sa z tohto dôvodu nachádza v osobitnej evidencii utajovaných skutočností odporcu. Odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, ktorý bol obsahovo zameraný na okolnosti jeho obvinenia z krádeže zbraní hnutiu Fatah. Odporca tiež vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na postavenie Fatahu v palestínskych utečeneckých táboroch, na riešenie tam vzniknutých sporov (trestných činov), na pohyb palestínskych utečencov po Libanone a na ďalšie otázky s tým súvisiace. Dňa 27.12.2011 odporca vydal vo veci rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku tunajší súd rozsudkom č. k.: 9Saz/8/2012 z 8.8.2012 potvrdil rozhodnutie vo výroku o neudelení azylu, avšak z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec vrátil odporcovi v tejto časti na ďalšie konanie. Po podaní odvolania voči potvrdzujúcej časti tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. Zn.. 10Sža//25/2012 z 12.12.2012 rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že v tejto časti rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne odporca v intenciách tohto zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uskutočnil s navrhovateľom doplňujúci pohovor, obsahovo zameraný na otázky podrobného zistenia navrhovateľovho dôvodu žiadosti o azyl. V jeho priebehu navrhovateľ uviedol, že o tom, že je obvinený z krádeže zbrane (zbraní) vie od roku 2005, že s priateľkou (dcérou veliteľa) sa rozišiel v roku 2003, že jej otec bral ich vzťah ako urážku a preto sa mu pomstil až po dvoch rokoch. Uviedol, že v jeho prípade by ho súdil (v kauze krádeže zbraní) súd pôsobiaci v tábore a že by mohol byť následne vydaný libanonskému vojenskému súdu. K politickým aktivitám uviedol, že nikdy nebol politicky činný, že jeho bratia (Zoher a Ziad) sa angažujú v hnutí Fatah a že jeho rodina je vnímaná ako obyčajná rodina, podporujúca Ľudový front pre oslobodenie Palestíny. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie, týkajúce sa výkonu správy a samosprávy tábora vo vzťahu k výkonu jurisdikcie v ňom, pôsobnosti libanonských justičných orgánov vo vzťahu k obyvateľom tábora, postavenia obžalovaných (aj utečencov) pred libanonskými súdmi, prípadného prenasledovania odporcov Fatah-u, ako aj ďalších otázok, súvisiacich s citovanými okruhmi informácií. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé z obsahu a formulácie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie nesplnením - nepreukázaním podmienok, ktoré predpokladá zákon o azyle vo vzťahu k udeleniu azylu, resp. k poskytnutiu doplnkovej ochrany. Odporca podrobne opísal zistený stav veci, jednotlivé dôkazy vyhodnotil, jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom z ktorého je zjavná správna úvaha, ktorou sa vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozhodnutia riadil. Z odôvodnenia je nesporné, že dôvodom neposkytnutia medzinárodnej ochrany navrhovateľovi je nesplnenie podmienok, stanovených zákonom o azyle, teda nie nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa. Teda v plnom rozsahu rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je na osobu navrhovateľa potrebné nazerať ako na osobu nie nedôveryhodnú. Pokiaľ odporca v závere odôvodnenia, avšak nad rámec predtým uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, poukázal na skutočnosti, ktoré stavajú navrhovateľa do postavenia osoby nedôveryhodnej, podľa názoru súdu takéto stanovisko odporcu nespôsobuje nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Teda odporca, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, posudzoval navrhovateľovu žiadosť o azyl z pohľadu, že nejde o nedôveryhodnú osobu a preto vyhodnotil zistený stav veci výlučne z pohľadu podmienok stanovených zákonom o azyle pre udelenie azylu, či pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Skutočnosť, že osoba navrhovateľa z dôvodov, ktoré uviedol v závere odôvodnenia rozhodnutia vykazuje znaky nedôveryhodnosti, nič nemení na fakte, že navrhovateľovu žiadosť neposudzoval z pohľadu tohto jeho názoru, ale že ju posúdi výlučne z pohľadu naplnenia či nenaplnenia podmienok, stanovených zákonom o azyle pre udelenie azylu, resp. pre poskytnutie či neposkytnutie doplnkovej ochrany. Nad rámec tejto argumentácie konajúceho súdu súd poznamenáva, že odporca v tomto svojom vyslovenom názore poukázal na nepopierateľné skutočnosti, ktoré by - nebyť skôr vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - nepochybne viedli k akceptovateľnému vyhodnoteniu osoby navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej. Súd však opätovne zdôrazňuje, že táto skutočnosť nebola dôvodom vydania negatívneho, navrhovateľom napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ tiež namietal, že odporca sa nijako nevysporiadal z úradným záznamom z 20.3.2013 o uložení utajovanej skutočnosti Slovenskej informačnej služby v osobitnej evidencii utajovaných skutočností odporcu. K tejto námietke súd uvádza, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí neodvolal (či v kladnom či v zápornom zmysle) na jeho obsah, nevyvodil teda z neho žiaden právny záver. Vzhľadom k tomu, že obsah utajovanej skutočnosti SIS zjavne nemal žiaden vplyv na rozhodnutie, odporca sa nedopustil porušenia žiadneho zákonného ustanovenia, ak sa o jeho existencii v odôvodnení svojho rozhodnutia nezmienil. K námietke, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu táto ani námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia podrobne a dôsledne zistil stav veci a to jednak vykonanými pohovormi s navrhovateľom, vyhodnotením ním predložených dôkazov a vyhľadaním množstva informácií z rôznych zdrojov, ktoré boli obsahovo zamerané na navrhovateľom prezentované skutočnosti, resp. na získanie objektívnych poznatkov, nevyhnutných pre posúdenie žiadosti o azyl, resp. pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ po celkovom vyhodnotení takto zisteného stavu veci odporca dospel k názoru, že v prejednávanej veci neboli naplnené predpoklady udelenia medzinárodnej ochrany navrhovateľovi, ktoré vyhodnotenie je v rozpore s právnym názorom navrhovateľa, takýto stav nie je možné charakterizovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Predpoklady udelenia azylu sú v ust. § 8 zákona o azyle stanovené jednoznačne. Azyl podľa tohto zákonného ustanovenia sa udelí v prípade, ak sa v konaní preukáže existencia (1) opodstatnených (2) obáv z (3) prenasledovania z (4) dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. (5) ak bol žiadateľ o azyl v krajine svojho pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Postup pri posúdení podanej žiadosti stanovuje zákon o azyle v ust. § 19a. O obsahu pojmu „prenasledovanie“ pojednáva ust. § 2 písm. d) zákona o azyle. Absencia, resp. nepreukázanie čo i len jedného z citovaných predpokladov § 8 zákona o azyle má za následok nesplnenie jeho predpokladov. Je však vecou žiadateľa o azyl (navrhovateľa), aby svoje tvrdenia preukázal. Povinnosť odporcu v konaní o udelenie azylu však nespočíva v tom, aby za žiadateľa o azyl vyhľadával iné, resp. ďalšie dôvody jeho žiadosti o azyl. Jeho povinnosťou je predložené dôkazy vyhodnotiť a v potrebnom rozsahu prípadne doplniť dokazovanie postupom podľa ust. § 19a zákona o azyle. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ v predchádzajúcich azylových konaniach (od roku 2005) uvádzal úplne iné dôvody opustenia Libanonu (všeobecnú bezpečnostnú situáciu, ekonomické dôvody) v aktuálnom konaní ako dôvod prezentoval obavu súvisiacu s tým, že v tábore mal problémy s jedným človekom, ktorý ho udal hnutiu Fatah z dôvodu, že ukradol tomuto hnutiu zbrane (zbraň). Dôvodom tohto falošného obvinenia bolo to, že si chcel zobrať za ženu dcéru tohto človeka. Uviedol, že mal strach z tohto obvinenia, že nebol nikdy trestne stíhaný, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia a že nebol nikdy nikým prenasledovaný. V priebehu tohto pohovoru (30.7.2009) navrhovateľ uviedol, že v priebehu predchádzajúceho konania klamal, čo neskôr potvrdil aj v rámci svojho výsluchu pred súdom (konanie sp. Zn. 9Saz/72/2010, pojednávanie 11.5.2011). V priebehu nasledujúceho doplňujúceho pohovoru (6.8.2009) tieto dôvody zopakoval, odmietol uviesť meno človeka, ktorý ho Fatah-u udal. S týmto hnutím neprišiel nikdy do styku a nemal s ním žiadne problémy. Navrhovateľ do spisu odporcu založil fotokópiu faxovaného dokumentu (obežníka) Poľného veliteľstva v Libanone, podľa ktorého sa C. S. N. dostal do sporu s členmi hnutia Fatah a ukradol niekoľko zbraní a potom utiekol neznámo kam. Tento dokument získal od rodičov, ktorí mu ho poslali mailom. V priebehu doplňujúceho pohovoru konaného 26.10.2011n navrhovateľ uviedol, že z krádeže zbraní bol obvinený veliteľom pluku s názvom Tal Alzaatar, ktorý pôsobil v tábore. Veliteľ pluku sa volal U. I., prezývaný U. W.. K obvineniu malo dôjsť v apríli - máji 2005. Priateľka s ktorou mal pomer v období rokov 2002 - 2003 sa volala P. I.. V priebehu pohovoru konaného 20.2.2013 navrhovateľ uviedol, že nikdy nebol politicky činný, že jeho rodina je v tábore vnímaná podľa rodinnej histórie ako podporovateľka Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny, že jeho dvaja bratia sa angažujú v hnutí Fatah. Takto opísaný skutkový stav zodpovedá skutkovému stavu, ktorý uvádzal navrhovateľ postupne v priebehu aktuálneho konania. Súd vyslovuje presvedčenie, že pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z týchto faktov, ktoré sám navrhovateľ prezentoval. Akékoľvek vyhľadávanie iných súvislostí, ku ktorým žiaľ v konaní dochádzalo, nie je odôvodnené. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľ vyslovil pred odporcom obavu, čím však naplnil iba jeden z predpokladov udelenia azylu, súdom vyššie označený ako (2). Navrhovateľ však nepreukázal naplnenie žiadneho z ďalších predpokladov § 8 zákona o azyle. Podľa názoru súdu je potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ celý svoj príbeh, prednesený v priebehu aktuálneho azylového konania, okrem svojej výpovede opiera o obežník Fatah- u, podľa ktorého sa v dôsledku krádeže niekoľkých zbraní žiada chytenie navrhovateľa. Tento dokument však odporcovi nikdy nebol predložený v origináli a preto jeho dôkazná hodnota je podľa názoru súdu nulová. Pokiaľ ide o opodstatnenosť (obavy): Aby bolo možné navrhovateľom vyslovenú obavu (bez ohľadu aká je) považovať za opodstatnenú, musel by v jeho živote nastať skutočnosť či udalosť, ktorá by odôvodňovala predpoklad, že k naplneniu obavy môže dôjsť. Ako to však navrhovateľ uvádzal, nikdy nemal žiadne problémy s hnutím Fatah s ktorým nikdy neprišiel ani do styku. Pokiaľ ide o prenasledovanie: Jeho definovanie pre účely zákona o azyle obsahuje ust. § 2 písm. d) zákona o azyle. Ak by aj tvrdenie navrhovateľa, že bol falošne obvinený z krádeže zbraní hnutiu Fatah, bolo pravdivé, nemožno prípadné vyšetrenie takéhoto obvinenia (a to v konečnom dôsledku aj súdom či iným na to ustanoveným orgánom či inštitúciou) považovať za prenasledovanie. Pokiaľ ide o dôvod navrhovateľom prezentovanej obavy (prenasledovania): Sám navrhovateľ opakovanie v priebehu konania uviedol, že obvinenie zo strany otca jeho priateľky je falošné, že prišlo dva roky potom, ako s ňou navrhovateľ prerušil kontakt a že je to pomsta otca priateľky navrhovateľa. Teda bez akýchkoľvek pochýb možno vylúčiť, žeby obvinenie bolo dôsledkom rasy, národnosti, vierovyznania, politických názorov navrhovateľa alebo jeho príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Snaha navrhovateľa, vidieť v takejto (ako to vyslovil navrhovateľ) pomste politický dôvod nie je ničím podložená. Naviac ak navrhovateľ nebol nikdy politicky činným, podobne ako jeho rodina. Navrhovateľovi bratia podľa vyjadrenia navrhovateľa spolupracujú s Fatah-om a teda logickou by bola lojalita tohto hnutia s rodinou navrhovateľa či navrhovateľom, ako jeho atakovanie z politických dôvodov, ako sa to snaží navrhovateľ prezentovať. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tiež dôvodil, že veliteľ Fatah-u (otec navrhovateľovej priateľky) zneužil svoje postavenie na pomstu voči navrhovateľovi. Ak sa tak aj stalo, i napriek tejto skutočnosti by takéto konanie nebolo možné kvalifikovať ako prenasledovanie z politických dôvodov. Naviac nie je logickým aby tak urobil po dvoch rokoch od času, kedy navrhovateľ styky s jeho dcérou ukončil. Podľa názoru súdu navrhovateľ okrem prezentovania obavy v konaní nepreukázal naplnenie žiadneho z ďalších predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Preto ak odporca navrhovateľovi azyl neudelil, postupoval vydaním takéhoto výroku v súlade so zákonom o azyle. Súd iba opakuje, že okrem tvrdenia navrhovateľa tento odporcovi nepredložil žiaden relevantný dôkaz, pričom sám navrhovateľ pred týmto súdom počas svojho výsluchu uviedol, že v predchádzajúci konaniach klamal. Pokiaľ sa navrhovateľ skutočne obáva konania v ktorom by sa mala preukázať pravdivosť či nepravdivosť jeho údajného obvinenia zo spáchania krádeže, tento dôvod z logických dôvodov nemôže byť dôvodom pre udelenie azylu, pretože sa prieči účelu zákona o azyle, ktorým je poskytnutie ochrany pred perzekúciou z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany ako jednej z foriem medzinárodnej ochrany stanovuje zákon o azyle v ust. § 2 písm. f). Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti. Nikdy sa nestretol s konaním, ktoré by sa čo i len približovalo k mučeniu, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a teda v prípade jeho návratu niet dôvodu predpokladať, že by sa s takýmto zaobchádzaním stretol. A to ani ako navrátilcovi - palestínskemu utečencovi, ktorý sa do Libanonu navráti. Ak by aj (teoreticky) bol po svojom návrate vystavený trestnému stíhaniu, zo žiadnej zo správ nie je možné vyvodiť takýto druh (formu) zaobchádzania s ním. Ani všeobecná bezpečnostná situácia v Libanone nesvedčí o individuálnom ohrození jeho života alebo nedotknuteľnosti osoby. Ak teda odporca navrhovateľovi doplnkovú ochranu neposkytol, jeho právny záver je správny. K námietke, týkajúcej sa neudelenia azylu postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle: Na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov niet právneho nároku. Jeho udelenie spadá do výlučnej právomoci - správnej úvahy odporcu. Znamená to, že pokiaľ odporca azyl za použitia ust. § 9 neudelí, nie je jeho povinnosťou odôvodňovať takýto jeho postoj. I napriek tomu odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nad rámec svojich povinností uviedol, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Voči takto vyjadrenému postoju - právnemu názoru odporcu na otázku humanitného azylu v prejednávanej veci nemožno vzniesť žiadne dôvodné námietky. Pretože námietky, vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu nemohli viesť k zrušeniu rozhodnutia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.