Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/90/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201420 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: F.. Ľ. W., J.. XX.X.XXXX, G. G., W.. Š. Č.. XX, zastúpený JUDr. Danielom Kostolanským, advokátom, so sídlom v Piešťanoch, Ul. Štúrova č. 4, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne zo dňa 2. apríla 2013 a zo dňa 5. júna 2013, obe sp.zn. XXX XXX XXX XX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 2. apríla 2013 a zo dňa 5. júna 2013, obe sp.zn. XXX XXX XXXX X z r u š u j e podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa náhrad trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 2. apríla 2013 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 1. januára 2012 v sume XXX,XX EUR mesačne podľa § 65, 293z a 82 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) a čl. 52, ods. 1, písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2009. Súčasne rozhodla o zvýšení tohto dôchodku od 1.1.2013 na sumu XXX,XX EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ ku dňu rozdelenia ČSFR bol zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, preto všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1.1.1993 sa považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. K 13. marcu 2007, odkedy navrhovateľ požadoval starobný dôchodok, potom získal 4971 dní obdobia dôchodkového poistenia (13, 4247 rokov). Rozhodnutím zo dňa 5. júna 2013 podľa § 66, ods. 3 ZSP zvýšila starobný dôchodok od 1. apríla 2013 na XXX,XX EUR mesačne za obdobie dôchodkového poistenia, získané počas poberania dôchodku. Dňa 17.7.2013 doručil navrhovateľ odporkyni opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal zrušenia rozhodnutia z 2. apríla 2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že aplikácia článku 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení je pre neho diskriminačná. Pre navrhovateľa ako občana bývalej ČSFR nemôže byť na ujmu okolnosť, že k 1.1.1993 došlo k rozdeleniu spoločného štátu, pričom miesto výkonu práce sa po celý čas nachádzalo na území SR, na území SR sa narodil a prežil celý svoj doterajší život. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že v súlade s článkom 8, ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 sa naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, preto všetky doby zabezpečenia získané pred 1.1.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a navrhovateľovi bolo možné priznať starobný dôchodok až za obdobie dôchodkového poistenia po 1.1.1993. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné podmienky pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), pretože dátum doručenia napadnutého rozhodnutia odporkyňa nevedela preukázať , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 65, ods. 1 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 66, ods. 1 ZSP suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 4 cit. zák. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Po zániku spoločného štátu ČSFR a po vstupe Českej a Slovenskej republiky do Európskej únie v súvislosti s rozhodovaniami o dôchodkových dávkach vyvstala v rozhodovacej praxi slovenských i českých súdov otázka posudzovania doby dôchodkového poistenia/zabezpečenia žiadateľov, ak podľa článku 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení, uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, došlo k situácii, že štátny občan jedného z dvoch nástupníckych štátov po bývalej ČSFR, sa narodil, mal bydlisko a vykonával prácu v domovskom štáte, ale sídlo jeho zamestnávateľa, resp. posledného zamestnávateľa pred 1.1.1993 sa nachádzalo v druhom štáte. V tejto súvislosti súdy konštatovali, že poistenie, získané za existencie spoločného štátu na území Českej republiky do 31.12.1992 nemožno považovať na účely článku 52 nariadenia len za dobu odpracovanú v cudzine. Českú a Slovenskú federatívnu republiku charakterizoval totiž jednotný systém dôchodkového zabezpečenia, z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti spoločného štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Navrhovateľovi, ako bývalému občanovi ČSFR, a teraz občanovi Slovenskej republiky, nemôže byť na ujmu okolnosť, že došlo k rozdeleniu ČSFR, ktorej právnym nástupcom je i Slovenská republika. S občanmi, ktorí získali dôchodkové poistenie do 31.12.1992 na území ČR, nie je možno zaobchádzať inak, ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31.12. 1992 sídlo na území SR. Takýto rozdielny prístup by bol v rozpore s článkom 12, ods. 1 Ústavy SR. Na tom nič nemení okolnosť, že zatiaľ zo žiadne právneho predpisu nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorú by mal nárok v SR. Dobu dôchodkového poistenia, získanú pred 1.1.1993, treba preto považovať u navrhovateľa za dobu poistenia, získanú podľa predpisov SR. Inak by došlo k ústavne neprípustnej diskriminácii navrhovateľa, žijúceho a pracujúceho po celú dobu dôchodkového poistenia na území SR. Nerovnosť občanov, založená výlučne na špecifickej okolnosti, majúcej základ v rozdelení štátu, treba za takúto neprípustnú diskrimináciu považovať (porovnaj napr. nález ÚS ČR zo dňa 31. 1 2012, sp.zn. K.. Ú. X/XX). Zmyslom medzinárodnej zmluvy, uzavretej medzi SR a ČR, nemôže byť krátenie dôchodkových nárokov vlastných občanov. Súd vychádzajúc z uvedeného dospel i v tejto veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť pre jeho nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie v otázke trvania obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa a s tým súvisiacej výšky požadovanej dávky podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne bude preto pri výpočte uplatnenej dávky postupovať a aplikovať príslušné ustanovenia nariadenia, zmluvy a ZSP tak, aby nedošlo k diskriminácii navrhovateľa v porovnaní s inými občanmi SR, ktorí k 01.01.1993 taktiež pracovali na území SR a ich zamestnávateľ mal sídlo na území SR. Odporkyňa tiež prihliadne na výšku dávky, priznanej navrhovateľovi v ČR. Súd úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v jeho zrušujúcom výroku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./