Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/67/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201510 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201510.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: F.. S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. G., W.. I.Á. Č.. XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Nevädzová č. 6c, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, o priznanie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 18. júna 2013, sp.zn. S. N. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Do, takto
r o z h o d o l :
Súd rozhodnutie odporcu zo dňa odporcu zo dňa 18. júna 2013, sp. zn. S. N. XXXXX/XX-XXXXXX/ XXX/Do z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 418,63 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Horeuvedeným rozhodnutím odporca podľa § 7, ods. 5 Zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom navrhovateľovi nepriznal nárok na bytovú náhradu za dvojizbový byt č. 7 na Vysokej ul. č. 25 v Bratislave, pretože navrhovateľ, o ktorého skoršej žiadosti bolo konanie právoplatne zastavené, nepodal žiadosť do 31.12.2012 v zmysle § 16a zákona, ale až dňa 30.4.2013. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Domnieval sa, že zastavenie konania o skoršej žiadosti o priznanie nároku na bytovú náhradu nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým sa nárok na bytovú náhradu nepriznal. Z toho dôvodu v jeho prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 16a zákona ale ustanovenie § 7a, preto žiadosť doručená odporcovi dňa 30.4.2013 bola podaná včas.
Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že navrhovateľ bol oprávnený podať novú žiadosť podľa § 16a zákona do 31.12.2012, keďže však v uvedenej lehote žiadosť nepodal, jeho v poradí druhá žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady bola doručená odporcovi až po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty.
Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene.
Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke včasnosti podania druhej žiadosti navrhovateľa, doručenej odporcovi dňa 30.4.2013.
Podľa § 5, ods. 1 Zák.č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo 7a, a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.
Podľa § 7a zákona žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7, ods. 1 a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu, alebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a môže podať žiadosť do 30. apríla 2013 v obci, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.
Podľa § 16a zákona žiadateľ, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy nespĺňal podmienky na poskytnutie bytovej náhrady a v ktorého prípade obec rozhodla o nepriznaní nároku na bytovú náhradu, môže obci opätovne podať žiadosť do 31. decembra 2012.
Odporca zamietol žiadosť na bytovú náhradu, keď dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa nedošlo k včasnému podaniu druhej žiadosti, keď za relevantnú prekluzívnu lehotu považoval u navrhovateľa lehotu podľa § 16 ods. 2 zákona, t.j. do 31.12.2012.
Súd sa s týmto právnym názorom odporcu nestotožňuje.
Z administratívneho spisu odporcu zn. S. N.-XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Do vyplýva, že navrhovateľovi bol vypovedaný nájom bytu podľa § 3 ods. 1 zákona dňa 14. januára 2012. Navrhovateľ požiadal o priznanie bytovej náhrady žiadosťou zo dňa 15.2.2012, doručenou odporcovi v ten istý deň. Konanie o tejto prvej žiadosti navrhovateľa odporca zastavil rozhodnutím zo dňa 15.10.2012 sp.zn. S. N. XXXXX/ XXXX-XXXXXX/XXX/Do podľa § 30, ods. 1, písm. d/ a § 46 Správneho poriadku, keď navrhovateľ napriek výzve a poučeniu o možnosti zastavenia konania v stanovenej lehote nedoložil znalecké posudky na určenie všeobecnej hodnoty jeho majetku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2012.
V poradí druhú žiadosť o priznanie bytovej náhrady navrhovateľ doručil odporcovi dňa 30.4.2013.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 bolo umožnené nájomcom bytov podieľať sa v zmysle Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na privatizácii bytového fondu, a to za cenovo výhodných podmienok. Táto možnosť nebola samozrejme poskytnutá tým nájomcom, ktorí realizovali svoje bytové potreby v domoch, v rámci reštitúcií vydaných oprávneným osobám. Z dôvodu istej satisfakcie tejto skupiny nájomcov bola prijatá zákonná úprava (zák. č. 260/2011 Z. z.), ktorá im priznala nárok na bytovú náhradu za predpokladu, že nemajú inú možnosť bývania a byt užívali v súlade s platnými právnymi predpismi, účinnými ku 1.1.1992, odkedy nadobudla účinnosť tzv. veľká novela Občianskeho zákonníka.
Zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov č. 260/2011 Z. z. stanovil prekluzívnu lehotu na podanie žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady v § 7, ods. 1 do 30. septembra 2012. Novelou, vykonanou zákonom č. 355/2012, účinnou od 23. novembra 2013, zaviedol dve prekluzívne lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady, jednak v ustanovení § 7a, a to do 30. apríla 2013 a jednak do 31.12.2012 v prechodnom ustanovení § 16a. Podľa dôvodovej správy zavedenie nových prekluzívnych lehôt na podanie žiadosti vyplýva zo skutočnosti, že nie všetci prenajímatelia a nájomcovia stihli v pôvodných lehotách nájom vypovedať, resp. o bytovú náhradu úspešne požiadať. Zákonodarca zvolil kratšiu prekluzívnu lehotu pre tých nájomcov, ktorí podľa doterajšej právnej úpravy nespĺňali podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, a v prípade ktorých preto obec rozhodla o nepriznaní nároku na bytovú náhradu.
Podľa názoru súdu ustanovenie § 16a, ods. 2 s ohľadom na existujúci účel prijatej právnej úpravy treba vykladať reštriktívne, a nie extenzívne, ako to urobil odporca.
Vzhľadom na to, že podľa § 16a, ods. 2 žiadosť do 31.12.2012 môže opätovne podať ten, v ktorého prípade obec rozhodla o nepriznaní nároku na bytovú náhradu, aplikácia uvedeného ustanovenia i na situáciu, kedy došlo k zastaveniu konania podľa § 30, ods. 1, písm. d/ Správneho poriadku, predstavuje podľa názoru súdu extenzívny, rozširujúci výklad tohto ustanovenia.
Podľa názoru súdu postavenie navrhovateľa, o ktorého prvej žiadosti sa nerozhodlo podľa § 9 ods. 5 zák.č. 266/2011 Z. z. tak, že nárok na bytovú náhradu sa mu nepriznal, nemôže byť horšie, ako postavenie takého nájomcu, ktorý podľa právnej úpravy do prijatia zák. č. 355/2012 Z. z. o priznanie bytovej náhrady vôbec nepožiadal. Takýto nájomca má v zmysle zák. č. 355/2012 Z. z. možnosť podať žiadosť do 30.4.2013, preto aj navrhovateľovu žiadosť, doručenú odporcovi v tejto lehote treba považovať za žiadosť podanú včas. Navyše ku dňu účinnosti zák. č. 355/2012 Z. z., t.j. ku 23.11.2012 konanie o prvej žiadosti navrhovateľa nebolo právoplatne skončené. I z tohto dôvodu nemožno naň aplikovať ustanovenie § 16a, keďže sa dotýka tých nájomcov, ktorým sa bytová náhrada nepriznala, t.j. nájomcov, ktorých negatívne rozhodnutie podľa § 9 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z. z. už nadobudlo právoplatnosť.
Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil podľa §250j, ods. 2, písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať a rozhodovať podľa § 9 zákona a vyhodnocovať splnenie podmienok na poskytnutie bytovej náhrady, keď posúdenie včasnosti podania druhej žiadosti navrhovateľom súdom je pre správny orgán záväzné.
Úspešnému navrhovateľovi súd priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX EUR.
Odmena prislúcha podľa § 11, ods. 4 a § 13a Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej pomoci po 130,17 EUR (prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na jednom pojednávaní 130,17 EUR) + za jeden úkon 1 základnej tarifnej sadzby (vyhlásenie rozhodnutia) + 3 krát režijný paušál po 7,81 EUR) + DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.