Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/47/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201530 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána M. T. Q., narodeného XX.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka A., podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom ulica X. E., Q., P. A. I., na Slovensku naposledy s miestom pobytu O. E. P., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.8.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa 4.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa 4.7.2013: I. p o t v r d z u j e vo výroku o neudelení azylu, II. z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a vec v tejto časti vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu ČAS: MU-161-17/PO-Ž-2013 zo dňa 4.7.2013 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Opísal v ňom zistený stav veci a ďalej uviedol, že pokiaľ by sa aj navrhovateľ čohokoľvek obával, odchodom do Somalialandu (v roku 2001), resp. následne do Etiópie (v roku 2008) svoj ev. problém vyriešil a ochránil sa, pričom z Etiópie vycestoval v roku 2011 do Európy. Odporca dospel k názoru, že v prípade navrhovateľa nebol naplnený predpoklad udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že tak isto nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Osobitne poukázal na skutočnosť, že región mesta Afgoye, odkiaľ navrhovateľ pochádza, bol oslobodený spod kontroly hnutia Al-Shabaab v máji 2012, odkedy je pod kontrolou somálskej vlády. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 250.8.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, ako aj jej nesprávne právne posúdenie. Stručne opísal zistený stav veci na základe ktorého dôvodil, že splnil predpoklady udelenia azylu. K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany uviedol, že odporca sa nezaoberal podmienkami návratu somálskych štátnych občanov do krajiny ich pôvodu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 25.9.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že jeho povinnosťou je posúdiť podanú žiadosť o azyl výlučne v rozsahu prezentovaných dôvodov. Súčasne súdu oznámil, že navrhovateľ 7.8.2013 (teda ešte pred podaním opravného prostriedku) svojvoľne opustil Pobytový tábor Rohovce a jeho pobyt nie je známy. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) za súhlasu účastníkov konania rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ust. § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne vo výroku o neudelení azylu, avšak z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. je potrebné zrušiť výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-161/PO-Ž-2013. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K potvrdzujúcej časti rozsudku (k námietke nedostatočne zisteného stavu veci, resp. k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci): Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca v priebehu posudzovania navrhovateľovej žiadosti o azyl tohto zákonným spôsobom poučil o jeho právach a povinnostiach, za prítomnosti tlmočníka jazyka somálskeho s ním spísal dotazník (uskutočnil vstupný pohovor) v priebehu ktorého sa navrhovateľ podrobne vyjadril k prezentovaným dôvodom podanej žiadosti o azyl. Následne odporca s poukazom na obsah vstupného pohovoru a v súlade s ust. § 19a zákona o azyle vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na posúdenie navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, resp. na overenie navrhovateľových tvrdení. Podľa názoru súdu odporca vykonal dokazovanie v miere dostatočnej na posúdenie predmetnej žiadosti o azyl. Vyhlásením z 5.4.2013 požiadal navrhovateľ o azyl z dôvodu obavy o svoj život. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že jeho otec (M. T. T.) bol generálom a v rokoch 1982 - 1991 bol ministrom obrany. 19.2.1999 prišiel do ich domu neznámy muž, ktorý odpálil výbušniny, ktoré mal na sebe. Pri tomto atentáte zomrel atentátnik, navrhovateľov otec a po roku aj matka navrhovateľa. V roku 2001 navrhovateľ odišiel na územie Somalialandu, kde žil do roku 2008. Následne aj so súrodencami odišiel do Etiópie. V rozpore s týmto tvrdením navrhovateľ uviedol, že školskú dochádzku (štyri ročníky) absolvoval do roku 2004 v meste Afgoye, kde býval (Afgoye sa však nenachádza v Somalialande). V polovici roku 2010 sa navrhovateľ vrátil do Somálska, aby tam predal rodinné pozemky, počas tohto pobytu ho mali prepadnúť neznámy ľudia, ktorí od neho pýtali peniaze. Inak v Somálsku nemal žiadne problémy, nikdy neprišiel do styku s hnutím Al-Shabaab. Tento prepad nikomu nenahlásil. Následne v januári 2011 sa vrátil do Etiópie a vzápätí na falošný pas vycestoval do Európy (cez Turecko, Poľsko na Ukrajinu a odtiaľ na Slovensko). O azyl požiadal z dôvodu, že jeho otec mal byť zodpovedný za rozvrat Somálska. Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je súčasné naplnenie všetkých predpokladov, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Navrhovateľ však splnil iba jeden z ich tým, že vyslovil obavu o svoj život. Táto obava (podľa názoru súdu účelová) však nie je odôvodnená, nakoľko navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s nikým, kto by voči nemu prezentoval vyhrážky, resp. kto by ho atakoval v súvislosti je vierovyznaním, národnosťou, rasou, či zastávaním politických názorov. Okrem prezentovaného prepadu (zo zištných - materiálnych dôvodov) nemal nikdy žiadne problémy. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ nemal žiaden dôvod k odchodu z krajiny svojho pôvodu, nebol objektom perzekúcie a teda ani nenaplnil predpoklady pre udelenie azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. Naviac súd poukazuje na nehodnovernosť navrhovateľa, ktorý tvrdil, že jeho otec M. T. T. bol v rokoch 1982 - 1991 ministrom obrany. Ako to bolo v konaní zistené, takýto človek nebol nikdy ministrom obrany (viď č. l. 70-71 administratívneho spisu odporcu). Naviac tiež uvádzal diametrálne odlišné skutočnosti, tákajúce sa jeho pobytu v rokoch 2001 - 2004, keď na jedom mieste svojej výpovede tvrdil, že v tom čase sa nachádzal v Etiópii, pričom na inom mieste uviedol, že v tom čase navštevoval (základnú) školu v Afgoye. Súd tiež konštatuje, že navrhovateľ vycestoval do Európy nie z krajiny svojho pôvodu, ale z Etiópie, kde žil bez problémov od roku 2008 aj so svojou rodinou, ktorú skutočnosť aj odporca správne posúdil a vyvodil z nej zodpovedajúci záver. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. K zrušujúcej časti tohto rozsudku: Podľa názoru súdu námietka vznesená navrhovateľom týkajúca sa nedostatočne zisteného stavu veci je dôvodná. Navrhovateľ požiadal o azyl 5.4.2013, odporca vo veci rozhodol 4.7.2013, avšak vyhľadal a do spisu založil informácie o bezpečnostnej situácii, pokrývajúce obdobie do februára 2013. Vzhľadom k všeobecnej a meniacej sa situácii v Somálsku - osobitne v jeho centrálnej a južnej časti však tieto informácie nie je možné považovať za najaktuálnejšie. Podstatnou je však skutočnosť, že odporca nevyvinul žiadne úsilie na získanie informácií o ev. existencii vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest). Konkrétne sa nezaoberal otázkou, či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu tomuto nehrozí aj táto forma vážneho bezprávia - či v prípade návratu zo strany štátnych orgánov nebude navrhovateľ prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osoby, ktorá opustila Somálsko. Na túto skutočnosť odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so znením ust. § 13a zákona o azyle. Podľa tohto zákonného ustanovenia je povinnosťou odporcu zvážiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ (navrhovateľ) v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pri tomto hodnotení posudzuje jednak ev. vážne bezprávie, ktorého objektom bol žiadateľ v minulosti (čo sa však v konaní nepreukázalo), jednak aj objektíve hroziace vážne bezprávie, s ktorým sa môže stretnúť pri svojom návrate. Ak sa žiadateľ vracia do krajiny svojho pôvodu, ktorú opustil, môže byť (vo všeobecnosti) zo strany oficiálnych štátnych orgánov vystavený aj zaobchádzaniu, ktoré nie je dobré, osobitne ak napr. krajinu opustil nelegálne, ak nemá cestovný či iný osobný doklad, vracia sa z krajiny voči ktorej má domovský štát výhrady a pod. Práve pre možnú objektívnu hrozbu je podľa názoru súdu potrebné, aby odporca pri rozhodovaní podľa § 13a zákona o azyle zisťoval prípadné bezpečnostné riziká, spojené s návrtom a to zo strany oficiálnych štátnych orgánov krajiny pôvodu. Pokiaľ odporca v prejednávanej veci tieto riziká nezisťoval v takomto postupe odporcu súd videl nedostatočné zistenie stavu veci. Pretože odporca v naznačenom smere nevykonal potrebné dokazovanie, pričom aj do spisu založené správy o krajine (regióne) pôvodu navrhovateľa nespĺňajú predpoklad ich aktuálnosti, súd výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a v tejto časti vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní (za predpokladu existencie procesných predpokladov konania) bude úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na: - aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne aj na región pôvodu, resp. návratu navrhovateľa. (V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8 Smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011.) - posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Somálska tomuto zo strany štátnych orgánov nehrozí vážne bezprávie, resp. ako sa somálske štátne orgány správajú k svojim navrátilcom. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ pravdepodobne nemá skutočný záujem na azyle (resp. si je vedomý správnosti rozhodnutia v časti neudelenia azylu), pretože ešte pred podaním opravného prostriedku jeho zástupcom opustil azylové zariadenie odporcu a jeho pobyt nie je známy. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti potvrdzujúcemu výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p). Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250 s O.s.p.).