Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/205/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201533 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: N. S., bytom Y. XX, H., zastúpená: I.. D. S., Y. XX, H. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 27.6.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného - list č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 27.6.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, Okresný dopravný inšpektorát č.p. ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9.4.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 35,- €, titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 27.6.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV., Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-1207/ BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9.4.2012. V žalobe uviedla, že prvostupňovým rozhodnutím, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV. ju uznal vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložil jej pokutu vo výške 150,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 4 mesiacov. Toto rozhodnutie o priestupku bolo doručené splnomocnenému zástupcovi dňa 2.5.2013. V zákonnej lehote dňa 16.5.2013 podala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu proti uvedenému rozhodnutí o priestupku správneho orgánu prvého stupňa odvolanie. V odvolaní žalobkyňa namietala skutočnosť, že rozhodnutie o priestupku správneho orgánu prvého stupňa je nezákonné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a poukázala na vážne procesné vady v konaní, v ktorom bolo vydané. K včas podanému odvolaniu zaujal prvostupňový správny orgán stanovisko v liste zo dňa 5.6.2013, označenom ako upovedomenie, v ktorom nezákonne včas podané odvolanie označil za oneskorene podané odvolanie bez toho, aby svoje skutkové závery akýmkoľvek relevantným spôsobom oprel o akékoľvek zákonné ustanovenia, akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho predpisu. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu o priestupku prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný ako odvolací orgán druhého stupňa rozhodnutím č. KRPZ-P-19/KDI21-2013 zo dňa 27.6.2013, ktoré označil ako „Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu“, ktorým odvolanie žalobkyne odmietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2013, pričom správne orgány tvrdia, že rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2013. Pre spresnenie a s cieľom predísť nedorozumeniam ohľadom označovania vydávaných rozhodnutí, ktorými správne orgány metú a zavádzajú nielen účastníkov konania, ale aj súdy, žalobkyňa uvádza, že pod tým istým číslom vydal žalovaný dňa 18.2.2013 rozhodnutie, ktorým ako odvolací orgán zamietol podané odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012, ktoré je predmetom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 1S 112/2013. Žalobkyňa ďalej uvádza, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ktoré je predmetom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov, je vedené pod č. 1S 112/2013. V tomto konaní Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 6.8.2013 odložil vykonateľnosť rozhodnutia o zadržanie vodičského preukazu. Žalobkyňa súčasne uvádza, že postup žalovaného jej výrazne komplikuje uplatňovanie si jej práv v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priestupku a podľa jej názoru výrazne komplikuje aj postup a úkony súdov v tomto konaní a neoprávnené zadržanie jej vodičského preukazu jej spôsobuje komplikáciu vzhľadom na potreby častých návštev lekárov a zdravotníckych zariadení. Žalobkyňa tvrdí, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný nezistili dostatočne, presne a nepochybne skutkový stav, nie presne a úplne posúdili právny stav a ich posúdenie skutkového právneho stavu je chybné. Uviedla, že dňa 11.12.2013 v podvečerných hodinách v Bratislave, na ceste z Mestskej časti Lamač do Mestskej časti Záhorská Bystrica, na neupravenej vozovke, s ujazdenou kašovitou vrstvou snehu, sa pokúsila predísť pred ňou veľmi pomaly idúce motorové vozidlo zn. Z., ktorého vodič pri predbiehaní pridal, v dôsledku čoho sa žalobkyňa musela zaradiť za neho. Pri tomto zaradení ju vodič tohto vozidla Z. prinútil brzdiť, aby sa vyhla zrážke a následne pridal. Žalobkyňa sa pri tomto manévri dostala s vozidlom vpravo mimo vozovky do priekopy. Vozidlo Z. odišlo a za ním aj ostatné okolojazdiace vozidlá. Žalobkyňa sama vystúpila z vozidla, následne sa pri nej zastavil neznámy muž, ktorý jej údajne telefonicky privolal zdravotnú službu, ktorá ju priviezla do nemocnice na vyšetrenie, pričom jej neboli zistené žiadne zranenia. Žalobkyňa sa neliečila zo žiadnych zranení, pri tejto udalosti neutrpela žiadne zranenia, ako mylne a nepravdivo tvrdí žalovaný. Žalobkyňa sa domnieva, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v tomto konaní postupovali v rozpore so zásadami správneho konania, nakoľko správne orgány v tomto konaní trvajúcom cca 7 mesiacov nevykonali všetky vyšetrenia nevyhnutné na objasnenie rozhodujúcich okolností a dôležitých okolností pre posúdenie veci a nezabezpečili, aby skutkové zistenia vyvodené z vykonaných šetrení a dôkazov, zodpovedali skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa, ani odvolací správny orgán neboli schopní ani zistiť a preukázať skutok, pre ktorý vedú proti žalobkyni správne konanie. Ani jeden z vyššie uvedených orgánov sa nezaoberal skutkovou podstatou skutku, pre ktorý vedú proti žalobkyni správne konanie. Ani jeden z uvedených orgánov sa nezaoberal otázkou, či konanie žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností naplnilo skutkovú podstatu priestupku tak, ako to vyžaduje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že v predmetnej veci ide o výkon správneho trestania, keď mal žalovaný postupovať podľa ustálenej judikatúry NSSR a v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobkyňa tvrdí, že správne orgány nerešpektovali a ignorovali právne významné skutočnosti, ktorými sa mali zaoberať, ak chceli postupovať v intenciách základných zásad konania tak, ako im to ukladá správny poriadok a Ústava SR. Žalobkyňa tvrdí, že v tomto prípade nebola naplnená skutková podstata priestupku podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Domnieva sa, že v prípade vyššie popísaných udalostí v cestnej premávke, ktorej účastníčkou žalobkyňa bola, sa nejedná o dopravnú nehodu, keďže neboli splnené ani naplnené zákonným ustanovením § 64 ods. 1 písm. a), d) ZCP vyžadované podmienky. Nemohla sa ani dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Má za to, že nie je dostatočne zrejmé, na akom skutkovom základe, na akom právnom posúdení a na základe, akých zákonných ustanovení vedie proti žalobkyni orgán prvého stupňa a odvolací správny orgán správne konanie a na základe akých jej bol zadržaný vodičský preukaz, na základe čoho ju správny orgán prvého stupňa uznal vinnou zo spáchania priestupku, ktorý nie je priestupkom a na základe akých právnych predpisov správny orgán vydal svoje nezákonné rozhodnutie, pričom v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia ide už v prípade žalobkyne celkom o tretie a štvrté nezákonné rozhodnutie. V odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa namietala najmä, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, namietala nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie o priestupku neobsahuje v ust. § 47 správneho poriadku vyžadované obligatórne náležitosti. Správne orgány sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadali so žalobkyňou vznášanými a uplatňovanými námietkami a návrhmi na doplnenie dokazovania. Námietky žalobkyne odignorovali a vôbec sa nimi nezaoberali, vrátane námietky miestnej nepríslušnosti správneho orgánu. Žalobkyňa ďalej v žalobe namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho formálne, obsahové, vecné aj argumentačné chyby, spochybňuje označenie udalosti v cestnej premávke, ktorej bola účastníčkou, ako dopravnej nehody. Žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutia o priestupku, ako aj rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu ako aj celého správneho konania proti nej vedeného s poukazom na právne významnú a odôvodnenú skutočnosť, že skutok, pre ktorý je proti nej konanie vedené, nie je skutkom, nie je trestným činom, nie je priestupkom, nie je správnym deliktom. Namiesto správnych orgánov analyzovala skutkovú podstatu priestupku, ktorý je jej kladený za vinu. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie o priestupku nie je v súlade so zákonnými predpismi, keďže nespĺňa základné formálne ani obsahové požiadavky. Nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keďže správne orgány sa neunúvali spoľahlivo zistiť stav veci, ako podklad pre vydanie rozhodnutia použili a akceptovali nezákonne získaný dôkaz a neobsahuje predpísané náležitosti. Správny orgán v rozhodnutí konštatuje nikým a ničím nepodložené zranenie účastníčky konania, správny orgán nedospel ani k správnej úvahe ani k vysvetleniu, aké zákonné ustanovenia aplikoval, v čom vidí protiprávne konanie účastníčky konania, neoznačil dôkazy, ktorými sa spravoval. Ďalej žalobkyňa v žalobe namieta fikciu doručenia predmetného prvostupňového rozhodnutia, nakoľko podľa jej názoru z postupu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nie je zrejmé, že by vôbec splnenie podmienok pre aplikáciu fikcie doručenia skúmali. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný splnenie týchto podmienok ani len nekonštatovali, len vyslovili ničím nepodložený skutkový a právny záver, že podané odvolanie bolo podané oneskorene a že postupuje toto odvolanie odvolaciemu orgánu v súlade s § 60 správneho poriadku, preto žalovaný toto odvolanie posudzuje len v súvislosti s ust. § 60 správneho poriadku. Žalobkyňa uvádza, že podľa jej právneho názoru v súvislosti s uplatnením fikcie doručenia je potrebné skúmať, či adresát písomnosti v mieste doručovania sa v rozhodnom čase reálne zdržiaval a či mal teda aj možnosť si doručovanú písomnosť v požadovanej trojdňovej lehote prevziať. Obdobne správny orgán prvého stupňa ani žalovaný sa vôbec nezaoberal otázkou, či bol postup poštového doručovateľa skutočne v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, alebo bol tento postup poštovým doručovateľom len formálne deklarovaný. Neskúmanie vyššie uvedených podmienok uplatnenia fikcie doručenia a postupov poštového doručovateľa je v príkrom rozpore s prevládajúcou judikatúrou NSSR. Žalobkyňa sa domnieva, že tak žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa v tomto prípade na uplatnenie fikcie nesprávne aplikovali ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku. Na prípadnú fikciu doručenia mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný aplikovať ust. § 25 ods. 3. Fikciu doručenia teda mohli uplatniť až po 3 dňoch, potom, čo sa správnemu orgánu prvého stupňa z pošty vrátila doručovaná zásielka ako nedoručená, to sa však nestalo, keďže adresát písomnosti si zásielku prevzal, pošta ju teda riadne doručila. Žalobkyňa má za to, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný ignoruje judikatúru Ústavného súdu, Najvyššieho súdu ako aj ostatných súdov, ktorá už niekoľko rokov zásadným spôsobom rozširuje okruh rozhodnutí orgánov verejnej moci podliehajúcich súdnemu prieskumu, ich zákonnosti, pričom by mu to malo byť aj z vlastnej skúsenosti dostatočne známe. Žalobkyňa uvádza, že podľa jej názoru správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný nezistili dostatočne presne a nepochybne skutkový stav, nie presne a úplne posúdili právny stav. Podľa názoru žalobkyne za dopravnú nehodu možno považovať takú udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie alebo smrť niekomu inému, nie sebe, škodu niekomu inému, nie sebe, poškodí cudziu vec, alebo všeobecne prospešné dopravné zariadenie, alebo dôjde k úniku nebezpečných látok alebo vecí, alebo vznikne škoda na zúčastnených vozidlách vyššia ako 3.900,- €. Ani jedna z týchto podmienok v prípade žalobkyňou popísanej udalosti nebola splnená. Domnieva sa teda, že v prípade vyššie popísaných udalostí sa nejedná o dopravnú nehodu spôsobenú žalobkyňou, keďže neboli naplnené zákonným ustanovením § 63 ods. 1 písm. a), d) ZCP vyžadované podmienky. Žalobkyňa sa teda nemohla dopustiť ani priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) ZP. Navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 11.9.2013 uviedol, že Krajský dopravný inšpektorát, Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave trvá na svojom rozhodnutí tak, ako je uvedené v upovedomení zo dňa 27.6.2013. Napadnuté upovedomenie podľa názoru žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu, z ktorého dostatočne vyplýva, že žalobkyňa porušila § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, za čo bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný s námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe nesúhlasí, zotrváva na tom, že podľa ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku došlo v tomto prípade k tzv. fikcii doručenia, z čoho vyplýva, že keď podľa doručenky, ktorá sa orgánu prvého stupňa vrátila, vyplýva, že dňa 15.4.2013 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 16.4.2013 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 16.4.2013 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Keďže si žalobkyňa do 3 dní od uloženia, písomnosť nevyzdvihla, správny orgán prvého stupňa považoval za deň doručenia posledný deň tejto 3-dňovej lehoty, t.j. 19.4.2013 aj napriek tomu, že žalobkyňa si písomnosť prevzala osobne 2.5.2013. S poukazom na uvedené, žalovaný trvá na svojom stanovisku, že odvolanie podané žalobkyňou dňa 16.5.2013 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol deň 6.5.2013. Ďalej žalovaný poukazuje na judikatúru NSSR napr. 5Sžo 256/2010, 5Sžo 5/2011, 5Ndz 2/2011. Žalobkyňa bola vydaným rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV. ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 dňa 9.4.2013 uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2013 a vykonateľnosť 21.5.2013. Žalobkyňa voči uvedenému rozhodnutiu podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie 16.5.2013. Žalovaný, ako odvolací orgán v zmysle § 60 správneho poriadku preskúmal oneskorene podané odvolanie a dospel k záveru, že podané odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade má z predloženého spisového materiálu za objektívne preukázané, že žalobkyňa sa svojím protiprávnym konaním dopustila porušenia § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2012 v čase o 16,40 hod. viedla motorové vozidlo zn. D. B., evidenčné č. H. XXX I. v Bratislave po štátnej ceste I/2, v smere do mestskej časti Záhorská Bystrica, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu a poveternostným podmienkam, v dôsledku čoho pri brzdení s vozidlom dostala šmyk, následkom čoho s vozidlom prešla vpravo mimo vozovku do priekopy. Týmto svojim konaním sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Vzhľadom k uvedenému sa žalovaný nestotožňuje s námietkami uvádzanými žalobkyňou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný poukazuje, že v predmetnej priestupkovej veci nebolo vydané rozhodnutie, ktoré žalobkyňa žalobou napáda, neexistuje rozhodnutie o odvolaní vydané odvolacím správnym orgánom. Táto okolnosť má za následok, že žaloba nesmeruje voči právoplatnému rozhodnutiu, v ktorom bol v správnom konaní uplatnený a vyčerpaný riadny opravný prostriedok, ktorý zákon v správnom konaní pripúšťa. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje preto žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať list žalovaného č. KRPZ-P-19/BA-KDI21-2013 zo dňa 27.6.2013, označený ako „Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu č. ORP-P-1207/BAIV- ODI1-2012 zo dňa 9.4.2013“, ktorým Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave oznámil žalobkyni, že po preskúmaní odvolania, ktoré bolo podané prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.5.2013 proti rozhodnutiu vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV. č. ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9.4.2013, že odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané dňa 16.5.2013, t.j. po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Žalovaný predmetným listom ďalej žalobkyni oznámil, že pri posudzovaní včasnosti odvolania vychádzal zo znenia ust. § 24 zákona o správnom konaní a konštatoval, že podľa doručenky, ktorá sa správnemu orgánu vrátila, vyplýva, že dňa 15.4.2013 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Dňa 16.4.2013 bolo vykonané opakované doručenie bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňom 16.4.2013 na pošte a adresáta o tom upovedomil. Krajský dopravný inšpektorát, ako odvolací orgán zotrváva preto na svojom stanovisku, že odvolanie podané dňa 16.5.2013 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania, bol deň 6.5.2013. Podľa § 60 zákona o správnom konaní, je odvolací orgán povinný preskúmať i oneskorene podané odvolanie, či toto neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. S poukazom na vyššie citované ustanovenia žalovaný preskúmal spisový materiál vzťahujúci sa na vec a konštatoval, že odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto o tejto skutočnosti žalovaný informoval žalobkyňu listom zo dňa 27.6.2013. IV. Podľa § 1 zákona č. 372/1990 zákona o priestupkoch, orgány štátnej správy SR a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov, dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí, nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie. V preskúmavanej veci bolo v prvom rade potrebné posúdiť otázku, či je možné považovať upovedomenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát č.p. KRPZ-P-19/ BA-KDI21-2013 zo dňa 27.6.2013 za rozhodnutie a či je možné ho súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal krajský súd zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napríklad bez odôvodnenia či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu. Podľa § 247 ods. 1 OSP, sa podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250 ods. 1 veta prvá OSP, sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný, pričom pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (odsek 4). Krajský súd v Bratislave vychádzajúc aj z judikatúry NSSR (10Sžd 36/2011, 4 Sžso 8/2013) konštatoval, že keď Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát preskúmal odvolanie žalobkyne v zmysle ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb., o ktorom nevydal rozhodnutie, žalobkyňu upozornil len listom. Krajský súd konštatoval, že toto oznámenie - list žalovaného je potrebné považovať za rozhodnutie, a preto ho podrobil podľa ust § 247 ods. 1 OSP a nasl. súdnemu prieskumu. Podľa § 250i ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občiansko-právnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu a opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie (list) žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2012 v čase o 16,40 hod. viedla motorové vozidlo zn. D. B., J. H. XXX I. v Bratislave po štátnej ceste I/2 v smere do miestnej časti Záhorská Bystrica, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu poveternostných podmienok stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri brzdení s vozidlom dostala šmyk, následkom čoho s vozidlom prešla vpravo mimo vozovku do priekopy. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu žalobkyne. K zraneniu iných osôb pri dopravnej nehode nedošlo, požitie alkoholu pred jazdou u vodičky zistené nebolo, vznikla hmotná škoda na vozidle žalobkyne. Za tento priestupok bola žalobkyni uložená sankcia - pokuta vo výške 150,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov. Zároveň jej bola podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát listom zo dňa 27.6.2013 č. KRPZ-P-19/BA-DI21-2013 oznámil žalobkyni, že jej odvolanie odvolací orgán preskúmal v zmysle ust. § 65 zákona o správnom konaní, vyhodnotil ho ako oneskorene podané odvolanie, pričom dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV. č. ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012. Ďalej uviedol, že Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva v Bratislave, ako odvolací orgán v zmysle § 60 o správnom konaní dospel k záveru, že odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu odvolanie žalobkyne vybavil listom. V. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je: zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm. g), z), p) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda. Podľa § 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo, pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej: a) sa usmrtí, alebo zraní osoba b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca 1 a 1 násobok väčšej škody podľa trestného zákona. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak: a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení Napokon podľa odseku 3 ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Toto ustanovenie je pri zisťovaní skutkového stavu dominantné a to aj napriek tomu, že ust. § 34 ods. 3 prikazuje účastníkovi konania aj iné povinnosti. Podľa § 34 ods. 1 - 5, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa odseku 2, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa odseku 3, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa odseku 4, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa odseku 5, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom: a) či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku c) sa uloží sankcia za priestupok alebo od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Krajský súd v Bratislave na základe obsahu administratívneho spisu správneho orgánu konštatoval, že skutkový stav v danom prípade nebol zistený nepochybne a úplne a najmä jeho právne posúdenie je chybné. Rozhodnutie žalovaného (list) a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava IV. v Bratislave, je rozhodnutie, ktoré sa opiera o domnienky a nie fakty a navyše je rozhodnutím protiprávnym v tom, že dopravná nehoda je udalosťou, ktorou účastník nehody spôsobí inému účastníkovi nehody a nie sebe zranenie, smrť, škodu, poškodenie cesty, všeobecne prospešného zariadenia, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca 1 a 1 násobok väčšej škody podľa trestného zákona. Na základe posúdenia okolností v predmetnej veci krajský súd konštatoval, že k žiadnej dopravnej nehode nedošlo. Už zo znenia zákona o cestnej premávke ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom ustanovení § 2 ods. 1 ZP je zrejmé, že dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je založený na spôsobení dopravnej nehody) nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie, resp. škodu sebe. Opačný výklad by viedol k prísnejšiemu postihu za priestupky, než za trestné činy, pri ktorých je vylúčený postih za konanie, ktoré by inak formálne bolo trestné okrem, ak by ním nebol poškodený samotný páchateľ - ak by nechýbal v trestnom zákone doslovne predpokladaný znak (R NSSR 10Sžd 22/2012). V prípade preukázania, že žalobkyňa nejazdila na ceste v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 ZCP, v dôsledku čoho dostala šmyk, čím sa jej vozidlo dostalo mimo cestu do poľa, samo o sebe nezakladá zodpovednosť za priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) ZP. Priestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp. iných zákonov, je to aj konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje, resp. ohrozuje záujem spoločnosti a má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Nie každé konanie uvedené - formálne popísané v osobitnej časti zákona o priestupkoch bude aj priestupkom. Súd uvádza, že žalovaný podstatne pochybil v právnej kvalifikácii konania žalobkyne, rovnako pochybil v dokazovaní, ktoré bolo podľa názoru súdu vykonané nedostatočne a tendenčne. Bolo povinnosťou orgánov objasňujúcich priestupok preukázať, že skutok sa stal a že je priestupkom a že ho spáchala obvinená žalobkyňa. Je povinnosťou orgánov objasňujúcich priestupok objasniť skutkový stav tak, aby dával nepochybný podklad pre rozhodnutie o prípadnej vine. Ďalšie pochybenie žalovaného videl súd v postupe žalovaného, ktorý postupoval podľa ust. § 60 v spojení s ust. § 65 správneho poriadku, keď podané odvolanie žalobkyne vyhodnotil v režime mimoodvolacieho konania. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že v konaní je zastúpená právnym zástupcom, ktorý prevzal predmetné rozhodnutie 2.5.2013. Proti uvedenému rozhodnutiu podal následne odvolanie na poštovú prepravu dňa 16.5.2013. V správnom konaní tvrdil, že v dňoch 16.4.2013-21.4.2013 v mieste trvalého bydliska na adrese, na ktorú správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku doručoval, sa nezdržiaval, nakoľko sa zdržiaval na svojom pracovisku u svojich rodičov v G.. Nemal teda reálnu možnosť dozvedieť sa o skutočnosti, že mu správny orgán prvého stupňa doručuje do vlastných rúk písomnosť, ktorú si musí prevziať do 3 dní od jej uloženia. Žalovaný však považoval zásielku za doručenú, hoci neskúmal splnenie podmienky pre jej opätovné doručovanie a následné uloženie, t.j. že adresát sa na doručovanej adrese v čase doručovania zdržoval. Žalovaný túto podstatnú podmienku pre fikciu doručenia vôbec neskúmal a bez ďalšieho vychádzal z toho, že pre uloženie zásielky boli splnené zákonné podmienky. Pre uvedený záver však v spise správneho orgánu nie sú dostatočné podklady. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného správneho orgánu preskúmať, či v danom prípade boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobkyne a to relevantnými dôkazmi, pričom sa zameria najmä na zistenie skutočnosti, či právny zástupca žalobkyne v rozhodnom období sa zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a mohol sa reálne dozvedieť o uložení predmetnej zásielky. Ďalej bude úlohou žalovaného správneho orgánu opätovne posúdiť konanie žalobkyne vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Krajského súdu v Bratislave. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 35,- €. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 9 ods. 3 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.