Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201537 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána B. S. N., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka W. U. X. (Ď. P. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy D., Q. S. D. H. S., aktuálne s miestom pobytu S. K. XX, I., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.8.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-208-16/PO- Ž-2013 z 15.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-208-16/PO-Ž-2013 z 15.7.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-208-16/PO-Ž-2013 z 15.7.2013 odporca podľa § 20 ods. 3, § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Opísal v konaní zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky pre predĺženie prv poskytnutej doplnkovej ochrany. Osobitne poukázal na skutočnosť, že v poslednom období (ako to vyplýva zo založených správ) sa bezpečnostná situácia v oblasti v ktorej navrhovateľ žil (Kábul) zlepšila natoľko, že návrat navrhovateľa je možný a teda navrhovateľovi nehrozí v prípade jeho návratu vážne bezprávie. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.8.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, rozpor obsahu spisu s rozhodnutím, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti rozhodnutia, ako aj na relevantnosti jeho odôvodnenia, poukázal na neopodstatnenosť navrhovateľom vznesených námietok. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-208/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok jeho dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odôvodnenie rozhodnutia je formulované zrozumiteľne, jasne a logicky. Z jeho textu je zrejmá správna úvaha, na základe ktorej odporca dospel k vydaniu rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku nedostatku posúdenia (odôvodnenia) individuálnych pomerov navrhovateľa súd poznamenáva, že navrhovateľ pri podaní pôvodnej žiadosti o azyl a ani pri podaní aktuálnej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany neuvádzal skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho mučení, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní. Nebolo preto dôvodu k tomu, aby sa odporca osobitne zaoberal týmito individuálnymi formami bezprávia (vo vzťahu k všeobecným bezpečnostným rizikám návratu sa súd vyjadrí následne). Pokiaľ ide o vyhodnotenie bezpečnostnej situácie vo vzťahu k individuálnemu ohrozeniu v dôsledku vnútroštátneho konfliktu odporca svoje rozhodnutie odôvodnil. K námietke rozporu obsahu spisu s rozhodnutím: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Bez ohľadu na nedostatočné zistenie stavu veci (ako to bude následne odôvodnené), odporca svoje rozhodnutie odôvodnil v intenciách ním zisteného stavu veci. Skutočnosť, že právny názor vyslovený odporcom v napadnutom rozhodnutí je odlišným od právneho názoru navrhovateľa, nie je podľa názoru súdu rozporom rozhodnutia s obsahom spisu. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to je známe súdu, podobne ako to vyplýva z opisu všeobecnej bezpečnostnej situácie Afganistanu ako celku, táto situácia podlieha neustálemu vývoju. Navrhovateľ požiadal o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany 29.4.2013. I napriek tomu, že odporca vo veci tejto žiadosti rozhodol 15.7.2013, pri zisťovaní stavu bezpečnostnej situácie (vo vzťahu k posúdenie možného vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle) vychádzal z informácií, ktoré pokrývajú obdobie I. štvrťroka 2013, resp. predchádzajúce časové obdobia. Odporca sa nepokúsil vyhľadať informácie aktuálnejšie, ktorú skutočnosť s poukazom na vyššie spomenutý meniaci sa vývoj bezpečnostnej situácie súd pokladal za nie v plnej miere dostatočné zistenie stavu veci. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak by odporca vo veci rozhodol skôr, rozsah takto vyhľadaných informácií by bolo možné pokladať za dostatočný. Takéto zistenie stavu veci však nebolo hlavným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o zisťovanie bezpečnostných rizík návratov afganských repatriantov (bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo či nejde o neúspešných žiadateľov o azyl): Odporca sa v rámci zistenia stavu veci vôbec nezaoberal zisťovaním ev. existencie vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest), nezaoberal otázkou, či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu nehrozí aj táto forma vážneho bezprávia. Konkrétne, či v prípade návratu zo strany afganských štátnych orgánov nebude navrhovateľ prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osoby, ktorá opustila Afganistan nelegálne. Na túto skutočnosť odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so znením ust. § 13a zákona o azyle. Podľa tohto zákonného ustanovenia je povinnosťou odporcu zvážiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ (navrhovateľ) v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pri tomto hodnotení posudzuje jednak ev. vážne bezprávie, ktorého objektom bol žiadateľ v minulosti, jednak aj objektíve hroziace vážne bezprávie, s ktorým sa môže stretnúť pri svojom návrate. Ak sa žiadateľ vracia do krajiny svojho pôvodu, ktorú opustil, môže byť (vo všeobecnosti) zo strany oficiálnych štátnych orgánov vystavený aj zaobchádzaniu, ktoré nie je dobré, osobitne ak napr. krajinu opustil nelegálne, ak nemá cestovný či iný osobný doklad, vracia sa z krajiny voči ktorej má domovský štát výhrady a pod. Práve pre možnú objektívnu hrozbu je podľa názoru súdu potrebné, aby odporca pri rozhodovaní podľa § 13a zákona o azyle zisťoval prípadné bezpečnostné riziká, spojené s návrtom a to zo strany oficiálnych štátnych orgánov krajiny pôvodu. Pokiaľ odporca v prejednávanej veci tieto riziká nezisťoval v takomto postupe odporcu súd videl nedostatočné zistenie stavu veci. Naviac tak konal aj v rozpore so svojou ustálenou praxou, keď v (štandardných) konaniach o žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje podmienky správania sa štátnych orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľov o azyl, či k iným skupinám repatriantov v prípade ich návratu do krajiny pôvodu. Pretože odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci osobitne vo vzťahu k bezpečnostným rizikám spojených s prípadným návratom navrhovateľa do krajiny svojho pôvodu zo strany oficiálnych štátnych orgánov Afganistanu, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na: - aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne aj na región pôvodu, resp. návratu navrhovateľa. (V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8 Smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011.) - posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Afganistanu tomuto zo strany štátnych orgánov nehrozí vážne bezprávie, resp. ako sa afganské štátne orgány správajú k svojim navrátilcom. Na základe takto komplexne zisteného stavu veci opätovne žiadosť navrhovateľa o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany posúdiť a náležite odôvodniť naplnenie či nenaplnenie všetkých podmienok ust. § 2 písm. f) zákona o azyle, ktoré sú podstatnými pre rozhodnutie vo veci podanej žiadosti. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).