Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201579 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201579.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: pani B. G. H., narodenej X.X.XXXX, štátnej príslušníčky U., podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy, H., C. T., aktuálne s miestom pobytu U. P. XX, X., zastúpenej pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 30.8.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-250-10/PO-Ž-2013 zo dňa 30.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-250-10/PO-Ž-2013 zo dňa 30.7.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne titulom trov právneho zastúpenia 275,94 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-250-10/PO-Ž-2013 zo dňa 30.7.2013 odporca podľa § 20 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľke nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Opísal v konaní zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že bezpečnostná situácia v oblasti pôvodu navrhovateľky sa vytlačením príslušníkov teroristického hnutia Al-Shabaab zlepšila a stabilizovala natoľko, že návrat navrhovateľky do krajiny jej pôvodu je možný a navrhovateľke teda nehrozí v prípade jej návratu vážne bezprávie. V ďalšom tiež konštatoval nenaplnenie ďalších predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľky, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.8.2013, ktorým sa domáhala jeho zrušenia. Namietala v ňom nedostatočné zistenie stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti rozhodnutia, ako aj na relevantnosti jeho odôvodnenia, poukázal na neopodstatnenosť navrhovateľom vznesených námietok. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-250/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcim azylovým spisom navrhovateľky. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok jeho odôvodnenia: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná iba čiastočne. Odôvodnenie rozhodnutia je formulované zrozumiteľne, jasne a logicky. Z jeho textu je zrejmá správna úvaha, na základe ktorej odporca dospel k vydaniu rozhodnutia. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že odporca odôvodnil svoje rozhodnutie iba z pohľadu posúdenia všeobecnej bezpečnostnej situácie, nie však z pohľadu dôvodov, ktoré sú obsahom ust. § 2 písm. f) bod 1., 2. zákona o azyle. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to je známe súdu, podobne ako to vyplýva z opisu všeobecnej bezpečnostnej situácie Somálska ako celku, táto situácia (vo vzťahu k existencii a pôsobeniu hnutia Al-Shabaab) podlieha neustálemu vývoju. Navrhovateľka požiadala o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany 3.5.2013, odporca vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.7.2013. Odporca síce vyhľadal a do spisu založil informácie pochádzajúce z rôznych zdrojov, týkajúce sa bezpečnostnej situácie v oblasti pôvodu navrhovateľky, tieto sú však datované februárom 2013, resp. staršími dátumami. Túto skutočnosť nie je možné vyhodnotiť ako dostatočné či aktuálne zaistenie bezpečnostnej situácie vo vzťahu k forme vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle a to najmä z dôvodu jej neustáleho vývoja (možnej zmeny). Pokiaľ ide o zisťovanie bezpečnostných rizík návratov somálskych repatriantov (bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo či nejde o neúspešných žiadateľov o azyl), podľa názoru súdu vznesená námietka je dôvodná. Odporca sa v rámci zistenia stavu veci vôbec nezaoberal zisťovaním ev. existencie vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle, nezaoberal otázkou, či v prípade návratu navrhovateľky do krajiny jej pôvodu nehrozí aj táto forma vážneho bezprávia. Konkrétne, či v prípade jej návratu zo strany somálskych štátnych orgánov nebude navrhovateľka prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osoba, ktorá sa vracia do Somálska bez dokladov. Na túto otázku odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so znením ust. § 13a zákona o azyle. Podľa tohto zákonného ustanovenia je povinnosťou odporcu zvážiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ (navrhovateľka) v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pri tomto hodnotení posudzuje jednak ev. vážne bezprávie, ktorého objektom bol žiadateľ v minulosti, jednak aj objektíve hroziace vážne bezprávie, s ktorým sa môže stretnúť pri svojom návrate. Ak sa žiadateľ vracia do krajiny svojho pôvodu, ktorú opustil, môže byť zo strany oficiálnych štátnych orgánov vystavený aj zaobchádzaniu, ktoré nie je dobré, osobitne ak napr. krajinu opustil nelegálne, ak nemá cestovný či iný osobný doklad, vracia sa z krajiny voči ktorej má domovský štát výhrady a pod. Práve pre možnú objektívnu hrozbu je podľa názoru súdu potrebné, aby odporca pri rozhodovaní podľa § 13a zákona o azyle zisťoval prípadné bezpečnostné riziká, spojené s návrtom a to zo strany oficiálnych štátnych orgánov krajiny pôvodu navrhovateľky. Pokiaľ odporca v prejednávanej veci tieto riziká nezisťoval, v takomto jeho postupe odporcu súd videl nedostatočné zistenie stavu veci. Naviac tak konal aj v rozpore so svojou ustálenou praxou, keď v (štandardných) konaniach o žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje podmienky správania sa štátnych orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľov o azyl, či k iným skupinám repatriantov v prípade ich návratu do krajiny pôvodu. Pretože odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci vo vzťahu k zisteniam, ako sa somálske štátne orgány správajú k svojim repatriantom a pretože vyhľadal a do spisu založil neaktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v krajine (regióne) pôvodu navrhovateľky, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu opätovne vyhľadať a do spisu založiť aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľky, obsahovo zamerané na: - aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľky, osobitne aj na región pôvodu, resp. návratu navrhovateľky, - posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľky do Somálska tejto zo strany somálskych štátnych orgánov nehrozí vážne bezprávie, resp. ako sa somálske štátne orgány správajú k svojim navrátilcom. Na základe komplexne zisteného stavu veci bude úlohou odporcu opätovne žiadosť navrhovateľky o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany posúdiť a rozhodnúť o nej, náležite odôvodniť naplnenie či nenaplnenie všetkých podmienok ust. § 2 písm. f) zákona o azyle, ktoré sú podstatnými pre rozhodnutie vo veci podanej žiadosti. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods.1 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si uplatnila a vyúčtovala dňa 8.10.2013 v zmysle platnej vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej pomoci á 130,16 eur (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu) + za dva režijné paušály á 7,81 eur - spolu vo výške 275,94 eur. Takto priznanú náhradu bude odporca povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľka je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).