Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/218/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201642 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201642.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Solar BizBA s.r.o., IČO 47 107 782, so sídlom Galvaniho 5, 821 04 Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, P.O.BOX 154, 850 00 Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Súd u k l a d á navrhovateľovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil v dvoch rovnopisoch svoj návrh zo dňa 13.9.2013 o tieto náležitosti: - či trvá na návrhu označenom ako „žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy“. Ak navrhovateľ nebude trvať na návrhu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy a určí, že ide o preskúmanie zákonnosti Oznámenia o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2001 Z.z., tak žalobu doplní o: - správne znenie konečného návrhu (ako navrhuje, aby súd rozhodol - návrh znenia výroku rozsudku, resp. zákonnosť ktorého rozhodnutia žalovaného má byť v súdnom konaní preskúmavaná) Navrhovateľ je povinný doručiť doplnený návrh súdu vo dvoch vyhotoveniach, v lehote vyššie uvedenej, vrátane príloh, inak ich súd vyhotoví na jeho trovy. Zároveň je navrhovateľ p o v i n n ý v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia ustanoviť si advokáta na zastupovanie v konaní v súlade s § 250a O.s.p. o d ô v o d n e n i e : Dňa 13.9.2013 bol doručený Krajskému súdu v Bratislave návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia postupovať podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z s tým, že menovite je povinný zaregistrovať žalobcu pre daň z priadnej hodnoty, prideliť IČ DPH navrhovateľovi a doručiť osvedčenie o registrácii k DPH. Krajskému súdu v Bratislave boli doručené obdobné podania (od iných právnických osôb), v ktorých žalobcom taktiež bolo vydané Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2001 Z.z. (ďalej len Oznámenie). V predmetných žalobách sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia, resp. Oznámenia, či toto Oznámenie žalovaného je v súlade s platným právnym poriadkom. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca, alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Súčasťou práva na súdnu ochranu je okrem iného právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj konaní pred inými orgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch. Takýmito právami sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení piatej časti OSP. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/09). Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nie len absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Povinnosťou navrhovateľa, ktorú musí v návrhu uviesť, je odôvodnenie jeho tvrdenia, prečo by mal orgán verejnej správy konať, tzn. z ktorého ustanovenia slovenského právneho poriadku vyplýva tomuto orgánu verejnej správy takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie danej veci a následne aj povinnosť vykonať požadovanú činnosť, a prečo sa navrhovateľ domnieva, že mu svedčí právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo činnosť, ktorú doteraz orgán verejnej správy vykonal, možno kvalifikovane označiť ako nečinnosť. Všetky uvedené závery sú významovo obsiahnuté vo výklade rozsahu slovného spojenia „nekonanie bez vážneho dôvodu“ spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko rokov ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení( NS SR 5Sžf/31/2011). V zmysle vyššie uvedeného súd uvádza, že Oznámenie považuje za list s charakterom rozhodnutia, ktoré je možné preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a je na navrhovateľovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia súdu uviedol, či trvá na podanom návrhu, alebo návrh upraví na žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu s tým, že zároveň upraví petit žaloby a bude sa domáhať zrušenia napadnutého správneho rozhodnutia, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Osobitosť konania v správnom súdnictve spočíva i v tom, že ak má účastník v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne právne otázky. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo doloží k žalobe alebo súdu oznámi svojho zamestnanca s právnickým vzdelaním, ktorý bude žalobcu v súdnom konaní zastupovať podľa § 250a O.s.p. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Súd súčasne žalobcu poučuje, že v prípade, ak nedoplní žalobu v stanovenej lehote, súd uznesením konanie zastaví (§ 250d ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).