Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/58/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201656 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. G. W., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka N. L. (Ď.F. Y. N.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy B.-I., W. Š. C. W.-W., aktuálne s miestom pobytu B. G. L., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.9.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-216-16/PO-Ž-2013 zo dňa 9.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-216-16/PO-Ž-2013 zo dňa 9.7.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-216-16/PO-Ž-2013 zo dňa 9.7.2013 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení opísal zistený stav veci a uviedol, že navrhovateľ odôvodnil aktuálnu žiadosť o azyl iba tým, že v krajine svojho pôvodu nikoho nemá, že na Slovensku si našiel priateľku s ktorou hodlá uzatvoriť manželstvo a že v prípade návratu sa obáva iba problémov s otcom svojej bývalej priateľky, ktorá mala v roku 2008 spáchať samovraždu. Tieto navrhovateľom prezentované dôvody vyhodnotil ako dôvody, ktoré sú inými ako dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13bv zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.9.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že odporca mal možnosť postupom podľa § 9 zákona o azyle udeliť mu azyl z humanitných dôvodov a súčasne namietal nedostatočné zistenie stavu veci, ako aj jej nesprávne právne posúdenie. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-216/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcim spisom ČAS: MU-314/PO-Ž-2012. Z obsahu spisu ČAS: MU-314/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyle 9.6.2012. Ako dôvod tejto svojej žiadosti uviedol iba to, že na Ukrajine (kde od roku 2009 študoval) už nemal finančné prostriedky na štúdium, tiež pre rasizmus v tejto krajine. Ako ďalší dôvod tiež uviedol, že v Kongu nikoho nemá a ak by sa tam vrátil, bol by bezdomovcom. O tejto žiadosti navrhovateľa bolo právoplatným rozhodnutím odporcu z 8.8.2012 rozhodnuté tak, že žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Z aktuálneho spisu odporcu ČAS: MU-216/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ 10.5.2013 opakovane požiadal o azyl. Po riadnom poučení v priebehu vstupného pohovoru, konaného za účasti tlmočníka jazyka francúzskeho uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že v krajine svojho pôvodu už nikoho nemá - nemá sa o neho (poznámka súdu: ako 25-ročného) kto postarať, tiež preto, lebo na Slovensku sa mu dobre žije a našiel si tu dievča s ktorým sa chce oženiť. V ďalšom sa vyjadril k dôvodom svojho odchodu z Konga, ktorým podľa neho bola skutočnosť, že otec jeho bývalej priateľky, ktorá mala spáchať samovraždu, sa mu vyhrážal.. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vo veci rozhodol rozhodnutím, ktoré je svojím charakterom v podstate rozhodnutím procesným, nakoľko dospel k záveru, že navrhovateľ o azyl požiadal z dôvodov, ktoré sú inými ako dôvody, obsiahnuté v ust §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pre posúdenie, či navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú skutočne inými postačí, ak odporca v konaní zákonným spôsobom vypočuje navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Ako to je zrejmé z obsahu pripojeného administratívneho spisu, odporca predvolal na spísanie dotazníka (vstupného pohovoru) tlmočníka, za prítomnosti ktorého sa navrhovateľ podrobne vyjadril k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Navrhovateľ výslovne uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že v krajine svojho pôvodu už nikoho nemá - nemá sa o neho kto postarať, tiež preto, lebo na Slovensku sa mu dobre žije a našiel si tu dievča s ktorým sa chce oženiť. Ak teda z vyjadrenia navrhovateľa bolo zrejmé z ktorých dôvodov o azyl žiada, takéto zistenie stavu veci je dostatočné pre rozhodnutie, ktorým odporca jeho žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. K námietke, že odporca mohol vo veci rozhodnúť postupom podľa § 9 zákona o azyle, teda udelením azylu z humanitárnych dôvodov v čom súčasne videl nesprávnosť právneho názoru, vyjadreného vo výroku rozhodnutia: Aj táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Postup podľa § 9 zákona o azyle totižto predpokladá, že v konaní o udelenie azylu sa nezistili dôvody udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Teda udelenie azylu z humanitárnych dôvodov prichádza do úvahy iba v prípade, ak za žiadosť žiadateľa o azyl (navrhovateľa) prejedná v jej merite, pričom odporca dôjde k názoru, že predpoklady udelenia azylu podľa citovaného ust. § 8 zákona o azyle naplnené neboli, avšak po zvážení okolností dospel k názoru, že i napriek tomu pokladá za potrebné azyl udeliť. V prejednávanej veci však odporca neskúmal naplnenie či nenaplnenie predpokladov udelenia azylu (podľa § 8 zákona o azyle), ale iba konštatoval, že navrhovateľ o azyl požiadal z iných dôvodov. Ako to celkom jednoznačne vyplýva z obsahu vstupného pohovoru uskutočneného s navrhovateľom, tento o azyl požiadal iba z dôvodu, že v krajine svojho pôvodu už nikoho nemá - nemá sa o neho kto postarať, tiež preto, lebo na Slovensku sa mu dobre žije a našiel si tu dievča s ktorým sa chce oženiť. Tieto dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl sú skutočne inými, ako sú dôvody, obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Tieto navrhovateľom uvedené dôvody sú dôvodmi, ktoré možno zaradiť do skupiny výsostne súkromných, či ekonomických dôvodov. Preto ak odporca správne vyhodnotil dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl ako dôvody, ktoré sú inými ako dôvody, uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach, rozhodnutie odporcu je správne. Súd pokladá súčasne za potrebné poznamenať, že navrhovateľ neodôvodňoval aktuálnu žiadosť o azyl dôvodom, ktorý by sa viazal k smrti (resp. k jej následkom) jeho bývalej priateľky, ale výlučne iba vyššie uvedenými dôvodmi (v krajine svojho pôvodu už nikoho nemá - nemá sa o neho kto postarať, na Slovensku sa mu dobre žije a našiel si tu dievča s ktorým sa chce oženiť). Pretože odporca v konaní zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl správne posúdil ako dôvody, ktoré sú inými ako dôvody obsiahnuté v ust. § 8, §10, § 13a, resp. § 13b zákona o azyle a pretože za daného stavu veci odporca ani nemohol (zo zákona) udeliť navrhovateľovi azyl z humanitných dôvodov súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).