Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/222/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201682 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201682.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom v Tulčíku 27, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.: 79/2008-rozkl. zo dňa 26.06.2008, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 150,- eur na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.09.2008 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 79/2008-rozkl. zo dňa 26.06.2008, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 3481/2008-2.1/KD zo dňa 22.04.2008, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Gajdoška Hronec, o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého. Krajský súd v Bratislave pôvodne rozsudkom č.k. 2S 156/08-72 zo dňa 10.12.2008 žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžp 12/2009 zo dňa 27.08.2009 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Tento rozsudok (ako aj ďalšie rozsudky v obdobných veciach) boli nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 140/2010-50 zo dňa 18.04.2012 zrušený a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Uznesením sp. zn. 5Sžp/32/2012 zo dňa 29.11.2012 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 156/08-72 zo dňa 10.12.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže toto uznesenie bolo účastníkom konania riadne doručené, súd nebude opakovať známe skutočnosti vyplývajúce jednak z tohto uznesenia ako aj z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí vydaných v tejto veci, z obsahu nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 140/2010-50 a napokon aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-240/09 z 08.03.2011, nakoľko všetky skutočnosti uvádzané v týchto rozhodnutiach sú účastníkom konania dobre známe. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 29.11.2013 spochybnil včasné podanie žaloby a tiež poukázal na skutočnosť, že v každom konkrétnom konaní je potrebné zisťovať stav správneho konania, konkrétne, či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné zastaviť konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keďže neexistuje spôsobilý predmet prieskumu a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na § 250b ods. 2 O.s.p., za predpokladu zachovania lehoty. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Je nepochybné, že zákon o ochrane prírody a krajiny (zákon č. 543/2002 Z.z.) neustanovuje osobitnú lehotu pre podanie žaloby a preto je žalobca v zmysle citovaného § 250b ods. 1 O.s.p. povinný podať žalobu najneskôr v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Správne Najvyšší súd SR zistil, že doručenka potvrdzujúca prijatie písomnosti je pripojená len k rozhodnutiu z 22.04.2008. K napadnutému rozhodnutiu o rozklade (zo dňa 26.06.2008), napriek tomu, že je opatrené doložkou právoplatnosti, nie je pripojená doručenka a zo spisu ani nevyplýva iný spôsob doručenia tohto rozhodnutia. Z doložky právoplatnosti na oboch rozhodnutiach vyplýva, že právoplatnosť nadobudli dňa 14.07.2008, z čoho vyplýva, že žalobca bol povinný podať žalobu najneskôr do 14.09.2008. Potiaľto je Krajský súd v Bratislave v zhode s názorom Najvyššieho súdu SR prezentovaným v jeho uznesení. Zo spisu však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobca podal žalobu na Krajskom súde v Bratislave osobne, a to dňa 18.09.2008 tak, ako to uviedol v uznesení zo dňa 29.11.2012 Najvyšší súd SR. Osobné podanie totiž na žalobe vyznačené nie je a z ničoho iného nie je možné zistiť, ako k tomuto záveru (celkom zjavne mylnému) dospel najvyšší súd. Na dopyt súdu žalovaný preukázal (doručenkou), že napadnuté druhostupňové rozhodnutie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 14.07.2008, čo je dátum totožný s dátumom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právna zástupkyňa žalobcu v inej súvisiacej veci vedenej pod sp. zn. 2S 158/2008 oznámila krajskému súdu, že žiadnu žalobu nepodávala osobne v podateľni súdu ale odovzdala ju na poštovú prepravu v zákonom stanovenej lehote. Súčasťou spisu by mala byť aj obálka, v ktorej sa žaloba s prílohami nachádzala a táto by bola taktiež dôkazom o tom, že žaloba nebola podaná osobne do podateľne súdu. V ďalšom podaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že s dátumom 08.09.2008 bolo vyhotovených 106 žalôb proti rozhodnutiam žalovaného, ktoré všetky boli podané na Krajskom súde v Bratislave a žiadnu z nich nepodávala osobne ale prostredníctvom pošty. Všetky žaloby boli podané na poštovú prepravu v jeden a ten istý deň. K uvedenému súd dodáva, že tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu zodpovedajú skutočnosti, pričom všetky žaloby boli podané rovnakým spôsobom (žiadna z nich nebola podaná osobne do podateľne súdu), pričom tak konajúci Krajský súd v Bratislave ako ani Najvyšší súd SR v žiadnej z týchto vecí nekonštatoval opak, resp. nezistil, že by bola žaloba podaná po lehote. Otázku včasnosti podania žaloby na súd je potrebné uzavrieť tak, že žaloba bola nepochybne podaná včas a samotnú neexistenciu obálky s pečiatkou pošty nie je možné dávať na ťarchu účastníka konania ale tento nedostatok musí ísť na ťarchu súdu, ktorý nezabezpečil, aby bola obálka súčasťou spisu. Podmienky konania boli teda jednoznačne splnené a preto súd pristúpil k zisťovaniu, či správne konanie, do ktorého chce žalobca vstúpiť, ešte trvá. Súdna prax totiž pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka len pod podmienkou, že správne konanie, do ktorého chce žalobca vstúpiť, v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba domáhajúca sa postavenia účastníka v tomto správnom konaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Ak súd zistí, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť, keďže neexistuje spôsobilý predmet prieskumu a súd odkáže osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. (za predpokladu zachovania lehoty). Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len preto, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto by samo o sebe nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej bez toho, aby samo o sebe malo za následok jeho zrušenie a „znovuotvorenie“ správneho konania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Žalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu správny orgán nepriznal postavenie účastníka, preto musí postupovať v zmysle § 250b ods. 2 a 3 O.s.p. a podať novú žalobu, tentoraz žiadajúc preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, ktorým bolo správne konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania sa súd nutne bude vysporiadávať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalovaný dňa 22.09.2008 vydal rozhodnutie č.: 3481/2008-2.1/KD, ktorým zamietol žiadosť žiadateľa Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Gajdoška Hronec vo veci povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého v roku 2008 z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na jej povolenie podľa § 40 ods. 3 tohto zákona. Je teda celkom evidentné, že konanie, do ktorého chcel žalobca vstúpiť, už netrvá, keďže bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 22.09.2008. Rozhodnutie zo dňa 22.09.2008 predstavuje konečné rozhodnutie vo veci v konaní, do ktorého chcel žalobca vstúpiť a preto bolo potrebné súdne konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť, nakoľko neexistuje spôsobilý predmet prieskumu. Napokon je celkom evidentné, že konanie skončilo v prospech žalobcu, keďže tento nesúhlasil s povolením výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona na ochranu prírody a krajiny. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keďže napriek zastaveniu konania treba mať zato, že žalobca úspech vo veci mal , avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 150 eur. Právna zástupkyňa žalobcu si vyčíslila náhradu trov celého konania na sumu 202,67 eur. Za oprávnené súd považuje vyčíslenie vzťahujúce sa k dvom úkonom právnych služieb v roku 2008 a k jednému úkonu právnych služieb v roku 2009 tak, ako si ich právna zástupkyňa vyčíslila. V súvislosti s rozhodnutím súdu o výške náhrady trov súdneho konania súd poukazuje na prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. v rozsudku 5Sžp/90/2009 ako aj v ďalších) keď Najvyšší súd SR postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa videl najmä v tom, že v prejednávanej veci ide o jedno z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa právneho postavenia žalobcu v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného žalobcu čo do rozsahu argumentov ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Najvyšší súd SR zároveň prihliadol aj na povinnosť právnej zástupkyne žalobcu riadne plniť procesné povinnosti najmä pri dodržiavaní lehôt a pokynov súdu. Po zvážení týchto hľadísk Najvyšší súd SR znížil požadovanú náhradu trov konania a priznal žalobcovi náhradu trov celého konania vo výške 150 eur, ktorá suma pokrýva reálne náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v týchto opakovaných veciach. Keďže v danom prípade ide o obdobnú vec (obdobné skutkové okolnosti a totožné právne posúdenie v rozhodnutiach žalovaného z roku 2008 a ide taktiež o žalobu podanú „v balíku 106 vecí“ v roku 2008), súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 150 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní na účet právnej zástupkyne žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.