Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202019 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013202019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa: H. Z. C. X., muž, narodený X.X.XXXX, štátna príslušnosť Y., zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Mgr. Martin Škamla, advokát so sídlom Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-157-009/2013-AV-SAN zo dňa 8.11.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p. rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA6-157-009/2013-AV-SAN zo dňa 8.11.2013 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom trov konania 331,13 €, v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku o d ô v o d n e n i e : Dňa 15.11.2013 bolo na Krajský súd v Bratislave doručené podanie odporcu obsahujúce opravný prostriedok proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-157-009/2013-AV-SAN zo dňa 8.11.2013 o zaistení navrhovateľa spolu s jeho vyjadrením k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa, ako aj kompletným administratívnym spisom správneho orgánu týkajúceho sa predmetnej veci. Predmetom preskúmania súdu na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľa je rozhodnutie odporcu číslo PPZ-HCP-BA6-157-009/2013-AV-SAN zo dňa 8.11.2013, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho prevozu na územie Nemeckej spolkovej republiky podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. 2. 2003 ustanovujúceho kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny a v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2.9.2003 zahájeného Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Dublinské stredisko dňa 3.7.2013 pod číslom MU-23/DS-Ž-2013. Dĺžka doby zaistenia navrhovateľa, ktorý bol zároveň umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 8. 11. 2013 bola týmto rozhodnutím stanovená do 9.1.2014 (podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ bol hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava požiadaný, aby preukázal svoju totožnosť, čo však navrhovateľ nevedel a nevedel ani preukázať oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Po vykonaní lustrácie odporca zistil, že navrhovateľ požiadal dňa 10.6.2013 na území Slovenskej republiky o udelenie azylu z dôvodu politického útlaku v krajine svojho pôvodu. Na územie Slovenska navrhovateľ prišiel z Nemeckej spolkovej republiky, kam pricestoval 17.5.2013 z Kuby, a to z dôvodu, že na území Slovenskej republiky žije jeho otec, s ktorým má blízky vzťah. Dňa 27.8.2013 vydal Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republike pod číslom ČAS : MU-23-21/DS-Ž-2013 rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú. Rozhodnutie o zaistení navrhovateľa odporca následne odôvodňuje tým, že prebieha konanie vedené Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Dublinské stredisko číslo MU-23/DS-Ž-2013, a to zo dňa 3.7. 2013, podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1560/2003 a potom je zaistenie navrhovateľa ako účastníka konania v súlade článkom 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd preukázané. Základ pre začiatok konania o zaistení na účel výkonu prevozu navrhovateľa z územia Slovenskej republike na územie Nemeckej spolkovej republiky je skutočnosť, že Nemecká spolková republika dňa 10.7.2013 písomne akceptovala prevzatie navrhovateľa, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie v súlade s článkom 9 ods. 4 Dublinského nariadenia a článkom 3 ods. 2 Nariadenia Komisie. K prevozu navrhovateľa priamo slúži inštitút zaistenia. Dĺžku doby zaistenie navrhovateľa odporca stanovil súlade s § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov a to do 9.1.2014, pričom ju stanovil v súlade s článkom 19 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 343 /2003. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom navrhuje, aby súd rozhodnutie zrušil dôvodiac tým , že je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu navrhovateľ pokladá to, že navrhovateľ bol poškodený na svojich právach tým, že pracovník odporcu - pán Oslányi bol telefonicky informovaný, že navrhovateľ je v konaní o zaistení zastúpený AK Škamla, s.r.o. a napriek tomu s navrhovateľom konal akoby právneho zástupcu nemal. Navrhovateľ tiež namietal dĺžku lehoty svojho zaistenia, ktorú pokladá za neprimeranú a nezákonnú, čo odôvodňuje tým, že napadnutým rozhodnutím bol zaistený za účelom výkonu prevozu na územie Nemeckej spolkovej republiky podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 a podľa § 88 ods.1 písm. d) Zákona o cudzincov. Poukazuje na to , že odporca v rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodňuje, z akých dôvodov je iba za účelom výkonu jeho prevozu potrebná lehota v trvaní dvoch mesiacov. Má za to, že k jeho zaisteniu došlo za účelom prípravy prevozu a potom mal byť zaistený podľa § 88 ods.1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov. Ďalšia námietka navrhovateľa sa týka absencie odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ktoré podľa neho sa obmedzuje len na konštatovanie o existencii rozhodnutia o tom, že príslušnou krajinou na konanie o žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu je Nemecká spolková republika a že lehota zaistenia navrhovateľa je v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 343/2003, čo nie je v súlade s § 47 ods.3 Správneho poriadku. Navrhovateľ v ďalšej námietke poukazuje na to, že odporca sa v svojom rozhodnutí nijako nezaoberá tým, či je jeho zaistenie efektívne a účelné tak, ako to vyžaduje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl.5 ods.1 písm. f), keďže v zmysle ustálenej judikatúry, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a zároveň účelné. V závere navrhovateľ poukazuje na čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým , že odovzdanie navrhovateľa na územie Nemeckej spolkovej republiky by bolo neoprávneným zásahom do jeho práva ako aj práva navrhovateľovho otca na rešpektovanie rodinného a súkromného života. Navrhovateľ nemá žiaden vzťah k Nemecku, naopak vedie a chce viesť trvalý a stály rodinný život so svojím otcom, čo sa dá iba na Slovensku. Odporca sa k podanému opravnému prostriedku písomne vyjadril spolu s predložením svojho administratívneho spisu. Má za to, že vznesené námietky uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľa nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú s jeho zisteniami. Svoje rozhodnutie pokladá za obsahovo zrozumiteľné, plne súladné zo všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dohovormi. Navrhovateľov opravný prostriedok neobsahuje žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli privodiť zrušenie jeho rozhodnutia. Odporca sa postupne vyjadril k jednotlivým námietkam navrhovateľa uvedených v jeho opravnom prostriedku podanému proti rozhodnutiu o zaistení. Uviedol, že dňa 8.11.2013 s navrhovateľom spísal zápisnicu o podaní vyjadrenia a pred jej spísaním bol navrhovateľ riadne poučený o práve dať sa v prebiehajúcom konaní pred správnym orgánom zastupovať a tento svoje právo využil a splnomocnil na zastupovanie v konaní o zaistení svojho otca. Dňa 12.11.2013 bolo odporcovi doručené plnomocenstvo , ktorým navrhovateľ splnomocnil na svoje zastupovanie v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení AK Škamla s.r.o. K námietke navrhovateľa o dĺžke lehoty jeho zaistenia odporca uvádza, že lehotu zaistenia stanovil s ohľadom na článok 19 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003. Lehota na prevoz navrhovateľa začala plynúť akceptáciou prevzatia navrhovateľa dňa 10.7.2013 a uplynie najneskôr do šiestich mesiacov od akceptácie. Odporca taktiež uviedol, že výhrady navrhovateľa o tom, že mal byť zaistený v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov sú pre neho nezrozumiteľné a on presne a účelne stanovil dôvody zaistenia navrhovateľa za účelom výkonu jeho prevozu na územie Nemeckej spolkovej republiky. Odporca považuje za neprípustnú námietku navrhovateľa, že v jeho rozhodnutí absentujú činností, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Má za to, že keďže navrhovateľ žiadne návrhy a námietky mu neuviedol, v tomto prípade sa jedná iba o formálne námietky bez dôkaznej opory. Záverom sa odporca vyjadril k požiadavke navrhovateľa na dodržiavanie rodinného a súkromného života, pričom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zamietnutí žiadosti navrhovatelia o udelenie azylu zo dňa 27. 8. 2013 s tým, že odovzdaním navrhovateľa do Nemecka sa mu nijako nezabráni aj naďalej viesť rodinný život so svojim otcom žijúcim na Slovensku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci prejednal vec v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 22.11.2013 a oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404 /2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tiež, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa § 250j ods. 2 písmeno d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na nariadenom pojednávaní súdu konanom dňa 22.11.2013 v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti ospravedlneného právneho zástupcu navrhovateľa prítomný zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ bol dňa 21.11.2013 prevezený na územie Nemeckej spolkovej republiky. O námietke navrhovateľa o vyskytnutí sa vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, a to poškodení navrhovateľa na jeho právach v dôsledku toho, že pracovníci odporcu konali s navrhovateľom spôsobom, akoby nemal právneho zástupcu, hoci pracovník odporcu (p. Oslányi) bol telefonicky informovaný o tom, že v konaní o zaistení navrhovateľa zastupuje ako jeho právny zástupca AK Škamla s.r.o., advokát Martin Škamla súd musí uviesť, že z obsahu predloženého administratívneho spisu odporcu nevyplýva tvrdenie PZN o tom, že by bol v telefonickom kontakte s pracovníkom odporcu, ktorého by informoval o tom, že je právnym zástupcom navrhovateľa v správnom konaní o zaistení. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ pri spisovaní zápisnice dňa 8.11.2013 bol odporcom riadne poučený o možnosti dať sa v prebiehajúcom správnom konaní zastúpiť advokátom a následne navrhovateľ splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní o zaistení svojho otca a nie AK Škamla s.r.o. Až dňa 11.11.2013 bolo doručené do administratívneho spisu odporcu písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa - opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení navrhovateľa spolu so splnomocnením na zastupovanie navrhovateľa AK Škamla s.r.o. v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení. Na základe týchto skutočnosti súd túto námietku navrhovateľa vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú, rozpornú s obsahom administratívneho spisu. Ohľadom lehoty zaistenia navrhovateľa stanovenej v napadnutom rozhodnutí (v dĺžke dva mesiace) a slúžiacej k výkonu prevozu navrhovateľa na územie Nemecka a ktorá je podľa navrhovateľa neprimeraná, nedôvodná, nezákonná a je neoprávneným zásahom do práv navrhovateľa a tento sa domnieva, že dĺžku lehoty zaistenia odporca stanovil za účelom prípravy prevozu navrhovateľa a potom mal navrhovateľa zaistiť podľa § 88 ods. 1 písm. c) z.č. 404/2011 Z.z. súd uvádza , že stanovenie dĺžky lehoty zaistenia navrhovateľa - 2 mesiace je plne v súlade s ustanoveniami z. č. 404/2011 Z.z. (§ 88 ods. 4 z. č. 404/2011 Z.z. stanovuje maximálnu lehotu zaistenia 6 mesiacov). Lehota zaistenia navrhovateľa je aj v súlade s rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. MU-23-21/DS-Ž-2013 zo dňa 27.8.2013, ako aj Nariadením rady (ES) č. 343/2003. Je však potrebné sa zaoberať dĺžkou lehoty zaistenia v spojení so zákonným dôvodom, pre ktorý došlo k zaisteniu navrhovateľa - § 88/1 písm d) z. č. 404/2011 Z.z. , a ktorá podľa názoru súdu je neprimeraná vzhľadom na účel, pre ktorý bol navrhovateľ zaistený a to výkon jeho prevozu na územie Nemecka. Pri výkone prevozu by malo ísť o operatívny úkon, uskutočniteľný v čo možno najkratšej lehote. Aby súd mohol dĺžku doby zaistenia (v danom prípade 2 mesiace) pokladať za dôvodnú a potrebnú k uskutočneniu výkonu prevozu navrhovateľa, bolo potrebné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť (objektívnymi skutočnosťami podmieňujúcimi vykonanie prevozu), čo však odporca neučinil a v rozhodnutí len konštatuje, že stanovenie doby zaistenia je v súlade s čl.19 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 , čo je pravda, avšak dĺžku doby zaistenia nijako neodôvodňuje. K námietke navrhovateľa o absencií riadneho odôvodnenia predmetného rozhodnutia odporcu, súd uvádza , že každé rozhodnutie správneho orgánu musí byť náležite odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V rozhodnutí správny orgán uvedie , skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia ako aj to akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami navrhovateľa. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva , že odporca sa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku neriadil dôsledne a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil- neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení zhromaždených dôkazov a ani to ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých vo veci rozhodoval a to tak v časti ohľadom zaistenia navrhovateľa ako aj stanovenia doby zaistenia čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Námietka neuvedenia efektívnosti a účelnosti zaistenia vyžadovaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 5 ods. 1 písm. f ) súvisí s charakterom zaistenia , čo bezpochyby je vážny zásah do základného ľudského práva na osobnú slobodu. V danej veci však z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva , že odporca sa odôvodnením rozhodnutia v nadväznosti na efektívnosť a účelnosť navrhovateľovho zaistenia vôbec nezaoberal čo spôsobuje , že v tejto časti je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. K poslednej námietke navrhovateľa o tom, že rozhodnutie odporcu je v rozpore s právom navrhovateľa na rešpektovanie rodinného a súkromného života v zmysle čl.8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd uvádza , že k zaisteniu navrhovateľa došlo za účelom uskutočnenia vykonania prevozu navrhovateľa na územie Nemecka , zahájeného Migračným úradom Min. vnútra SR v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi ( Nariadením Rady (ES) č. 1560/2003 ) , potom čo Nemecko súhlasilo s prevzatím a odovzdaním navrhovateľa na svoje územie . Súd musí konštatovať , že navrhovateľ sa na území SR doposiaľ zdržoval nelegálne . Nie je možné, aby právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru bolo nadriadené zákonnej možnosti zaistenia osoby za účelom výkonu jej prevozu na územie iného členského štátu EU zodpovednému za posúdenie žiadosti o azyl v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003, ak tento štát súhlasil s prevzatím cudzinca na svoje územie. Túto námietku navrhovateľa súd pokladá za nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí odporcu sa vyskytli také vady , ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov a preto ho súd v súlade s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie , v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p. ). Vzhľadom k zisteniu, že navrhovateľ sa nenachádza na Slovensku, keďže bol prevezený na územie Nemecka, súd už nerozhodoval o jeho prepustení zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov v súlade s § 250 sa ods. 7 O.s.p. . O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a priznal vo veci plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 331,13 € za nasledovné úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu, pri výške úkonu právnej služby 130,16 € , 2 krát paušálna náhrada - 7,81 € a 20% DPH (§ 11 ods.4, § 14 ods. 1 písm. a), d) vyhl. MS SR č. 655/2004). Súd nepriznal navrhovateľovi ním vyčíslené a uplatnené trovy konania za 3 úkony právnej služby (bližšie nešpecifikované), nakoľko úkon právnej služby - písomné podanie došlé súdu dňa 22.11.2013 nepokladá za účelný, keďže nešlo o úkon vyžiadaný súdom a predmetné podanie je obsahovo totožné s predchádzajúcim písomným podaním navrhovateľa - opravným prostriedkom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Rozsudok, proti ktorému nie je možné podať odvolanie je právoplatný a vykonateľný dňom vyhlásenia (§ 250sa ods.3 O.s.p.).