Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/299/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013894836 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013894836.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a.s., Továrenská 210, 935 28 Tlmače, IČO: 31 411 690, zast. Mgr. Zuzana Srnáková, advokátka, Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, proti odporcovi: Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A., Quai du Président Paul Doumer, Y. La Défense Cedex 9, 929 20 Paríž, vo veci organizačnej zložky: Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A., pobočka zahraničnej banky, Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 361 968, zast. White & Case s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 908 891, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu a spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Santa Rosa 76, Santiago, Chile, zastúpenej: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/64/2013-100 zo dňa 04.04.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Santa Rosa 76, Santiago, Chile proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/64/2013-100 zo dňa 4.4.2013 o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/64/2013-100 zo dňa 4.4.2013 vo výroku II., podľa ktorého „ak dôjde zo strany odporcu k akémukoľvek plneniu v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile na základe záručných listín vystavených odporcom pod č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatkov a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov, je odporca povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vymáhaniu poskytnutých plnení od navrhovateľa“ m e n í tak, že v tejto časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku I., ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile, na základe záručných listín vystavených odporcom č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich porušenie povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. CTCB-011 uzatvorenej dňa 25.07.2007 so spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/64/2013-100 zo dňa 4.4.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile, na základe záručných listín vystavených odporcom č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich porušenie povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. CTCB-011 uzatvorenej dňa 25.07.2007 so spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile. Druhým výrokom svojho rozhodnutia rozhodol, že ak dôjde zo strany odporcu k akémukoľvek plneniu v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile, na základe záručných listín vystavených odporcom pod č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatkov a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov, je odporca povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vymáhaniu poskytnutých plnení od navrhovateľa. Tretím výrokom súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na tunajší súd návrh na začatie konania vo veci samej označený spisovou značkou 32 Cb/64/2013. O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia Okresný súd Bratislava I poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. a uviedol, že po oboznámení sa s navrhovateľom opísaným skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ súdu dostatočným spôsobom osvedčil danosť práva, ako aj základné skutočnosti preukazujúce potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov, t. j. nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 145 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v celom rozsahu prostredníctvom svojho právneho zástupcu a v zákonom stanovenej lehote odporca. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nemal právomoc vydať predmetné uznesenie, že neboli splnené viaceré procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky pre vydanie uznesenia, že súd nesprávne posúdil záruky a porušil zásadu proporcionality, že uznesenie je v rozsahu zákazu uloženého v bode 2 uznesenia protiústavným a že uznesenie nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že dňa 31.10.2012 vydal súd na návrh navrhovateľa uznesenie č. k. 35 Cb/201/2012-351, ktorým nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bol odporca povinný zdržať sa akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. (ďalej len ENDESA), obdobne ako v bode 1 napadnutého uznesenia a vo zvyšnej časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal uloženia obdobného zákazu ako v bode 1, súd návrh zamietol. Po podaní odvolania zo strany odporcu ako aj spoločnosti ENDESA, sa odvolací súd stotožnil s argumentami uvedenými v odvolaní, že konajúci súd vydal uznesenie v čase, keď už medzi navrhovateľom a spoločnosťou ENDESA prebiehalo pred Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži rozhodcovské konanie vo veci samej, čo nie je v súlade s § 74 ods. 1 O.s.p., ktorý priznáva súdu právomoc nariadiť predbežné opatrenie len do začatia konania vo veci samej. Krajský súd v Bratislave preto uznesením zo dňa 14.03.2013 č. k. 2Cob/74/2013-469 napadnuté uznesenie zrušil a konanie vo veci zastavil. Odvolateľ tiež uviedol, že ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že právomoc vydať uznesenie bola daná, existuje tu podľa jeho názoru prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko je zrejmé, že uznesením došlo k nariadeniu predbežného opatrenia medzi rovnakými účastníkmi konania a s rovnakým predmetom konania ako bolo konanie, v ktorom bolo vydané predchádzajúce uznesenie. Odporca tiež uviedol, že ak sa má podľa navrhovateľa rozhodovať vo veci samej o neplatnosti záruk, a teda o záväzkovo právnych vzťahoch medzi odporcom a spoločnosťou ENDESA, má za to, že účastníkom konania mala byť aj spoločnosť ENDESA ako účastník konania vo veci samej, nakoľko pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, musia byť žalovaní všetci účastníci právneho úkonu, a to z dôvodu vecnej legitimácie. Poukázal tiež na nesprávne označenie účastníkov konania, keď navrhovateľ nesprávne označil pobočku odporcu v Slovenskej republike ako účastníka konania, čo nie je správne, nakoľko z judikatúry vyplýva, že spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Odporca tiež namietal absenciu bezprostredne hroziacej ujmy, čo je základným hmotnoprávnym predpokladom nariadenia predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2 O. s. p. Vyplatením záruk by došlo len k vzniku nároku odporcu vyzvať akcionára navrhovateľa k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky. Žiadne ďalšie kroky by odporca v zmysle zmluvy o neuplatňovaní práv nemohol a ani nemal v pláne uskutočniť. Ako vyplýva z tvrdení navrhovateľa, k plneniu zo záruk nedošlo, a preto nebezpečenstvo, že odporca bude vymáhať svoj prípadný regresný nárok, bezprostredne nehrozí. Odporca ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie bankovej záruky zo strany konajúceho súdu a porušenie zásady proporcionality, keď podľa jeho názoru, predmetné uznesenie predstavuje radikálny zásah do práv a povinností odporcu, ktorý by bol spravodlivý a odôvodnený len v prípade hroziacej ujmy a len ak by sa rešpektovala zásada proporcionality. Ani jedna z podmienok pre takýto zásah však podľa jeho názoru nie je splnená. Odvolateľ tiež argumentoval protiústavnosťou predmetného uznesenia, keď žiadny súd nemôže svojím rozhodnutím zakázať odporcovi domáhať sa svojich práv, ktoré mu právne predpisy priznávajú v prípade, že dôjde z jeho strany k plneniu povinností, ktoré mu vyplývajú zo záruk. Je len na úvahe príslušného súdu, aby rozhodol, či je návrh odporcu oprávnený alebo nie, ale súd nemôže vopred judikovať nezákonnosť akéhokoľvek úkonu odporcu. Súd pri doručovaní uznesenia postupoval podľa odporcu nesprávne, keď nedoručoval aj samotný návrh na jeho vydanie napriek tomu, že v odôvodnení uznesenia sa iba stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu podľa § 76 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave predmetné odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a konanie zastavil a súčasne rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 35.431,55 eur alebo v prípade, že Krajský súd v Bratislave dospeje k záveru, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, aby Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť odporcovi uplatnené trovy odvolacieho konania. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013 podala odvolanie aj spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Chile, ktorá poukázala na skutočnosť, že súčasný návrh je v poradí už tretím pokusom navrhovateľa o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi 1/ zakázal výplatu peňažných prostriedkov zo záruk. Ďalej uviedla, že uznesenie sa týka veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, že konaniu nepredchádzal kvalifikovaný návrh v súlade s ustanovením § 79 O.s.p., že konajúci nesprávne identifikoval účastníkov konania, čím im odňal možnosť konať pred súdom. V ďalšej časti svojho odvolania chilská spoločnosť vyjadrila svoj názor, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nebola splnená podmienka existencie bezprostredne hroziacej ujmy a tiež že konajúci súd nesprávne nakladal so súdnym spisom. V závere svojho podania odvolateľ prezentoval svoje stanovisko k podstate bankových záruk, kde banka je pri posudzovaní oprávnenosti nároku na výplatu plnenia z bankovej záruky viazaná výlučne ustanoveniami záručnej zmluvy, a preto predmetné uznesenie podľa jeho názoru ide proti samotnej podstate hmotnoprávneho inštitútu bankovej záruky. Vzhľadom na vyššie uvedené spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Chile, žiadala, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania v odvolacom konaní buď zmenil uznesenie tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietne alebo uznesenie zrušil a konanie zastavil a súčasne rozhodol, že navrhovateľ je povinný jej nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spolu v sume 35.367,31 eur. K vyššie uvedeným odvolaniam zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý v ňom okrem iného uviedol, že odvolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Chile, považuje za odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto navrhuje, aby ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol. Argumentoval tým, že v sporových konaniach, ktoré sa môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol žalobcom v žalobe označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Zároveň navrhovateľ upozornil odvolací súd, že je zásadný rozdiel medzi konaním, na ktoré sa odvoláva odporca a týmto konaním. V pôvodnom konaní bola ako vec sama, t. j. konanie vo veci samej označené rozhodcovské konanie medzi navrhovateľom a spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. a práve z uvedeného dôvodu prebiehajúceho rozhodcovského konania ako konania vo veci samej označeného navrhovateľom vo vzťahu k predbežnému opatreniu, súd vyslovil nedostatok právomoci súdov SR vo veci konať. V prejednávanej veci navrhovateľ podal návrh vo veci samej v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/64/2013-100, ktoré ho k tomu zaväzovalo, ktorým sa domáha voči odporcovi určenia, že záväzok odporcu na vyplatenie bankových záruk č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov v prospech beneficienta zanikol pre bankovú záruku č. LGI07109753 v znení jej dodatku dňa 24.02.2013 a pre bankovú záruku č. B200498 v znení jej dodatkov dňa 08.01.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené ide preto podľa názoru navrhovateľa o rozdielnosť konaní vo veci samej. Navrhovateľ ďalej uviedol, že bankové záruky boli vystavené organizačnou zložkou odporcu so sídlom v SR, preto sa táto záruka riadi slovenským právnym poriadkom, čo potvrdzuje aj samotné znenie bodu 10.5 Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 09.10.2007. Navrhovateľ svoje vyjadrenie doplnil podaním zo dňa 27.05.2013, v ktorého závere zhrnul svoj právny názor, podľa ktorého predmetom tohto konania, ako aj konania vo veci samej je vzťah medzi bankou ako odporcom a dlžníkom ako navrhovateľom, ktorý vznikol na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 09.10.2007, je predmetom samostatného konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/64/2013, ktorú v mene odporcu uzatvorila jej organizačná zložka so sídlom v SR a v ktorej sa navrhovateľ a odporca výslovne dohodli, že všetky práva a povinnosti z predmetnej zmluvy (vrátane vystavenia bankových záruk, ktoré boli jej predmetom), ako aj s ňou súvisiace, budú rozhodované príslušnými súdmi SR podľa slovenských právnych predpisov. Len na tomto sa tieto subjekty dohodli (na vystavení predmetnej bankovej záruky) a k zmene dohody o rozhodnom práve následne nikdy nedošlo. Na uvedený záver podľa názoru navrhovateľa nemá vplyv rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve medzi spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. a navrhovateľom, nakoľko tento právny vzťah je z hľadiska absencie akcesority pri bankových zárukách irelevantný. Navrhovateľ preto žiadal odvolaním napadnuté predbežné opatrenie ako vecne správne potvrdiť. Uplatnil tiež právo na náhradu trov odvolacieho konania. O uvedených odvolaniach rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/6/2013-384 zo dňa 29.5.2013, ktorým napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 35.431,55 eura. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3 Obdo 50/2013-501 zo dňa 24.10.2013, ktorým napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné, nepreskúmateľné a vydané v rozpore so zákonom. Odvolací súd, i keď v záhlaví odvolacieho rozhodnutia neoznačil za účastníka konania spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., v odôvodnení sa odvolaním tejto spoločnosti zaoberal a označil jej odvolanie za také, ktorému je potrebné vyhovieť. Podľa dovolacieho súdu je nesporným faktom, že za účastníka nemožno považovať toho, kto nebol navrhovateľom v návrhu označený ako odporca, a preto odvolací súd nemal konať o odvolaní spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. Z uvedeného dôvodu dovolací súd námietku vznesenú navrhovateľom v dovolaní označil za dôvodnú, zakladajúcu dôvodnú prípustnosť dovolania s poukazom na ust. § 237 písm. b), c) O.s.p. Najvyšší súd SR tiež uviedol, že sa stotožnil s dovolateľom, keď odvolací súd v dôsledku nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, takýmto postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, a teda išlo o prípustné dovolanie s poukazom na § 237 písm. f) O.s.p. Odvolací súd bez toho, aby sa účastníci konania mohli k otázke právomoci súdov SR vyjadriť, práve z tohto dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. K tejto otázke sa mohol vyjadriť dovolateľ až v podanom dovolaní. Najvyšší súd SR poukázal na to, že z návrhu na vydanie predbežného opatrenia ako aj z návrhu vo veci samej jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ označil za odporcu spoločnosť Crédit Agricole Corporate and Investment Bank, a teda ide o vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako medzi bankou a dlžníkom podľa § 322 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení, ktorý sa spravuje podľa ustanovení mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi sporu dňa 9.10.2007 podľa slovenského právneho poriadku. Najvyšší súd SR sa stotožnil s tým, že právny vzťah medzi účastníkmi upravený mandátnou zmluvou nie je pokrytý rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi navrhovateľom ako členom konzorcia a spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. v rámci zmluvy o dodávke elektrárne na kľúč. Odvolací súd práve s poukazom na uvedené zdôrazniac nedostatok právomoci slovenských súdov sa nezaoberal posúdením ostatných odvolacích dôvodov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný právnymi závermi dovolacieho súdu (§ 234d ods. 1 O.s.p.) opätovne prejednal vec, a to na základe odvolania odporcu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu, dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné len proti druhému výroku napadnutého uznesenia. Odvolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. (ďalej len EMPRESA) odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou, pretože spoločnosť EMPRESA sa nestala účastníkom konania. Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ ako odporcu označil len spoločnosť Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A., pričom za účastníka konania na strane odporcu neoznačil spoločnosť EMPRESA, ani nenavrhol jej vstup do konania. Spoločnosť EMPRESA sa teda nestala účastníkom konania ani podľa § 90, ani podľa § 92 O.s.p. Odvolanie spoločnosti EMPRESA sa teda považuje za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd považuje za vecne správny výrok, ktorým prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile, na základe záručných listín vystavených odporcom č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich porušenie povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. CTCB-011 uzatvorenej dňa 25.07.2007 so spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile. Z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako i z podaného návrhu vo veci samej jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý sa v zmysle § 322 ods. 2 Obch. zák. spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve. Podľa § 322 ods. 2 Obch. zák., vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve. Mandátna zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 9.10.2007 podľa slovenského právneho poriadku, preto uvedený právny vzťah nie je pokrytý rozhodcovskou doložkou, uzavretou medzi navrhovateľom ako členom konzorcia a spoločnosťou EMPRESA v rámci zmluvy o dodávke elektrárne na kľúč. Odvolací súd preto námietku odporcu v odvolaní, že nie je daná právomoc súdu vydať uznesenie o predbežnom opatrení, považuje za nedôvodnú. Rovnako nedôvodná je i námietka právoplatne rozhodnutej veci, pretože v konaní 35Cb/201/2012 a 2Cob/74/2013 bolo ako konanie vo veci označené rozhodcovské konanie medzi navrhovateľom a spoločnosťou EMPRESA, teda jedná sa o odlišný skutkový základ, keďže v predmetnej veci je predmetom konania vo veci samej zánik záväzku odporcu plniť z bankových záruk, t.j. vzťah na základe mandátnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 9.10.2007 (č.l. 376-383 spisu). Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že odporca je nesprávne označený, pretože navrhovateľ označil ako odporcu zriaďovateľa organizačnej zložky vo veci jeho organizačnej zložky. Predmetná mandátna zmluva, na základe ktorej boli vystavené bankové záruky, ktoré sú predmetom konania, bola uzavretá medzi navrhovateľom a pobočkou francúzskej zahraničnej banky v SR. Odporca, t.j. francúzska banka vo veci týkajúcej sa pobočky v SR, má sídlo na území iného členského štátu EÚ. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa týka činnosti pobočky zahraničnej banky v SR, ktorá uzatvorila mandátnu zmluvu, na základe ktorej boli vystavené bankové záruky. Právomoc súdu Slovenskej republiky je teda daná i podľa čl. 5 ods. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, podľa ktorého je možné osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať v druhom členskom štáte vo veciach sporov týkajúcich sa činnosti pobočky alebo inej organizačnej zložky na súde podľa bydliska (sídla) pobočky alebo organizačnej zložky. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru, ako súd prvého stupňa, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti preukazujúce potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov až do rozhodnutia vo veci samej. Predmetom konania vo veci samej je určenie, že záväzok odporcu na vyplatenie bankových záruk č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení dodatku č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov v prospech beneficienta zanikol pre bankovú záruku č. LGI07109753 v znení jej dodatku dňa 24.2.2013 a pre bankovú záruku č. B200498 v znení jej dodatkov dňa 8.1.2013. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný z dôvodu, že navrhovateľ spolu s ďalšími partnermi uzatvorili dňa 25.7.2007 so spoločnosťou EMPRESA NATIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Chile Zmluvu č. CTBC - 011 o dodávke a výstavbe uhoľnej elektrárne a jej spustení do prevádzky. Navrhovateľ v súlade so zmluvou, zabezpečil svoje záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy formou bankovej záruky, na základe ktorej odporca - dňa 11.10.2007 vystavil záručnú listinu č. LGI07109753 za riadne plnenie zmluvy na sumu 14.250.221,60 USD, ktorú sa zaviazal vyplatiť spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile a ktorej platnosť bola predĺžená dodatkom č. 1 zo dňa 29.09.2010, podľa ktorého platnosť záruky sa predĺžila do 24.02.2013 (ďalej len „záruka 1“) - dňa 13.02.2012 vystavil záručnú listinu č. B200498 za zádržné na sumu 4,690.073,24 USD, ktorú sa zaviazal vyplatiť spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Rut 91.081.000-6, Chile a ktorej platnosť bola predĺžená dodatkami č. 1 až 3, podľa ktorých platnosť záruky sa predĺžila do 08.01.2013 (ďalej len „záruka 2). Dňa 16.10.2012 spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. informovala zmluvných partnerov zo zmluvy (jedným z ktorých bol aj navrhovateľ), že sa rozhodla uplatniť svoje práva z bankových záruk, a to z dôvodu: a) nedodržania termínu získania „Provisional Acceptance Cerificate of the Plant „PAC“, b) nedodržania svojich finančných záväzkov voči subdodávateľom, c) nedodržania svojich záväzkov voči zamestnancom. Spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. si uplatnila vyplatenie bankových záruk u odporcu v plnej výške, a to dňa 17.10.2012 prostredníctvom banky BANCO SANTANDER, čím poručila zmluvné podmienky, nakoľko spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A. bola povinná oznámiť zmluvným partnerom zámer uplatniť si vyplatenie bankových záruk 30 dní pred podaním žiadosti banke o ich vyplatenie v súlade s čl. 6 tretí odsek zmluvy. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že spoločnosť EMPRESA sa snaží uplatniť bankové záruky z dôvodu porušenia iných záväzkov než tých, na ktoré sa predmetné bankové záruky vzťahujú. Taktiež poukázal na to, že obom bankovým zárukám vypršala platnosť, a preto došlo k zániku zmluvnej povinnosti navrhovateľa poskytnúť záruky v zmysle zmluvy. Spoločnosť EMPRESA porušenie povinností zo strany navrhovateľa ničím nepreukázala, a preto existuje reálna hrozba, že odporca poskytne spoločnosti EMPRESA peňažné plnenie na základe jej ničím nepodloženého tvrdenia, pričom tieto finančné prostriedky bude následne vymáhať od navrhovateľa. Navrhovateľ teda predbežným opatrením sledoval ponechanie status quo medzi účastníkmi konania až kým právoplatne nerozhodne, že záväzok odporcu vyplatiť bankové záruky zanikol. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa odseku 2 veta prvá uvedeného zákonného ustanovenia, príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmú, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného stavu vzťahov medzi účastníkmi alebo ohrozenia nároku, ako aj osvedčenie nároku žalobcu aspoň v základných skutočnostiach potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku ako aj záveru, či je predbežné opatrenie potrebné. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené, toto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí preukázať. Odvolací súd má za to, že vyplatením záruk hrozí navrhovateľovi ujma, a to vznikom regresného nároku odporcu. Keďže predmetom konania vo veci samej je určenie, že bankové záruky odporcu zanikli, predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi uložila povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení z predmetných záručných listín vystavených odporcom, je opodstatnené a zabráni vzniku ďalších súdnych konaní. Existenciu Zmluvy o neuplatňovaní práv zo dňa 21.12.2012, na ktorú poukazuje v odvolaní odporca, nepreukazuje, že zanikla bezprostredne hroziaca ujma pre navrhovateľa, pretože ak by aj odporca postúpil svoje regresné nároky na inú spoločnosť, došlo by len k zmene v osobe veriteľa regresného nároku odporcu. Postúpenie pohľadávky je pritom len jedným z viacerých možných riešení. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil hrozbu hroziacej ujmy, pričom otázka, či záväzok odporcu na plnenie z predmetných záruk zanikol a či odporca neporušil svoje záväzky z mandátnej zmluvy, bude riešená až v konaní vo veci samej. Do tej doby sa javí byť potreba predbežného opatrenia, spočívajúca v dočasnej úprave pomerov účastníkov, opodstatnená. Odvolací súd preto prvý výrok napadnutého uznesenia podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že uvedený prvý výrok ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa plnení z predmetných záručných listín, druhý výrok, ktorý vychádza zo situácie, že by došlo k plneniu, sa javí byť nadbytočný. Navyše, nebolo osvedčené, že k plneniu už došlo, a teda v tejto časti nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Odvolací súd preto druhý výrok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že v tejto časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.