Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/74/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895111 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895111.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného G. D., pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 17.02.2012 sp. zn. 3T/168/2011 na verejnom zasadnutí konanom 5. septembra 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. D., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N., C. XX, prechodne bytom N., A. XXX, t. č. na slobode, u z n á v a z a v i n n é h o, ž e v liste zo dňa 24.01.2007, adresovanom a dňa 25.01.2007 doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13 v Bratislave a jeho prostredníctvom aj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Bratislave, podal trestné oznámenie na okresného prokurátora pre Bratislavu I, M.. Z. U. a sudcov Okresného súdu Bratislava I, M.. M. M. a M.. M. O., s cieľom privodiť ich trestné stíhanie, v ktorom ich rozpore so skutočnosťou nepravdivo obvinil zo spáchania viacerých trestných činov, najmä zo zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., poškodzovania cudzích práv podľa § 209 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., krivého obvinenia podľa § 174 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., marenia spravodlivosti podľa § 170 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iných ktorých sa mali dopustiť v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou prokurátora a sudcu svojím úmyselným nezákonným rozhodovaním a nezákonným postupom pri vykonávaní úkonov trestného konania vo veci stíhania G. D. za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, Oddelenie skráteného vyšetrovania Staré mesto - západ, pod ČVS: ORP-1006/SMz-2002 a v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. Tp 106/04 a Tp 749/04, v dôsledku ktorých mal byť G. D. v súvislosti s týmito trestnými konaniami nedôvodne a nezákonne trestne stíhaný, zadržaný a vzatý do väzby, hoci sa tieto skutočnosti nezakladajú na pravde a súčasne, v ktorom ich obvinil z eštébacko-prokurátorko-sudcovského konšpiračného komplotu, namiereného proti jeho osobe za opakovaného používania ďalších nepravdivých údajov a agresívnych, vulgárnych, hanlivých a hrubourážajúcich oslovení, špecifikovaných v jeho trestnom oznámení z 24.01.2007, okrem iného ich označil za kumpánov, kriminálnikov, eštébácku lúzu, štátnu mafiu a zločineckú čvargu, t e d a iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť mu trestné stíhanie, č í m s p á c h a l prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 17 (sedemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Naproti tomu sa obžalovaný G. D., nar. XX.XX.XXXX v H., o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 26.10.2011 sp. zn. 1 Pv 231/08, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.12.2010 v čase o 11,08 hod. zaslal elektronickou poštou z adresy [email protected] na 22 adries služobnej elektronickej pošty Ministerstva spravodlivosti, 55 adries služobnej elektronickej pošty Generálnej prokuratúry, 33 adries služobnej elektronickej pošty Ministerstva vnútra SR a 12 ďalších adries elektronickej pošty, vrátane adries denníka Pravda, televízie TA3 a Slovenskej televízie svoj list, datovaný dňom 22.12.2010, v ktorom hrubo napadol prokurátorku Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. C. S., adresujúc jej veľké množstvo vulgárnych nadávok a urážok, pričom ako prílohu tohto podania zaslal text svojej sťažnosti na postup prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. C. S. vo veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 1 Pn 932/10, datovanej dňa 22.12.2010, kde uviedol o JUDr. C. S. nepravdivé tvrdenie, že je "dozorná prokurátorka ochraňujúca zlodejov v štáte SR", "mafiánka" a že "nadržuje zlodejke" a "nekoná podľa platných zákonov" , a taktiež uviedol na jej adresu vulgárne nadávky a urážky, pričom zaslaním týchto písomností sa dopustil útoku na jej česť a vážnosť pri výkone funkcie prokurátorky, nakoľko písomnosti rozposlal množstvu pracovníkov súdu, prokuratúry a ministerstva vnútra, ktorí poznajú osobne alebo zo služobného kontaktu M.. C. Štaffenovú, l e b o skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e : F. Okresného súdu Bratislava IV z 17.2.2012 sp. zn. 3T 168/2011 bol obžalovaný G. D. bol uznaný za vinného pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/) a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. (v bode 2/), na tom skutkovom základe, že 1/ v liste zo dňa 24.01.2007, adresovanom a dňa 25.01.2007 doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13 v Bratislave a jeho prostredníctvom aj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Bratislave, podal trestné oznámenie na okresného prokurátora pre Bratislavu I, M.. Z. U. a sudcov Okresného súdu Bratislava I, JUDr. M. M. a M.. M. O., s cieľom privodiť ich trestné stíhanie, v ktorom ich rozpore so skutočnosťou nepravdivo obvinil zo spáchania viacerých trestných činov, najmä zo zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., poškodzovania cudzích práv podľa § 209 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., krivého obvinenia podľa § 174 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., marenia spravodlivosti podľa § 170 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iných ktorých sa mali dopustiť v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou prokurátora a sudcu svojím úmyselným nezákonným rozhodovaním a nezákonným postupom pri vykonávaní úkonov trestného konania vo veci stíhania G. D. za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, Oddelenie skráteného vyšetrovania Staré mesto - západ, pod ČVS: ORP-1006/SMz-2002 a v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. Tp 106/04 a Tp 749/04, v dôsledku ktorých mal byť G. D. v súvislosti s týmito trestnými konaniami nedôvodne a nezákonne trestne stíhaný, zadržaný a vzatý do väzby, hoci sa tieto skutočnosti nezakladajú na pravde a súčasne, v ktorom ich obvinil z eštébacko-prokurátorko-sudcovského konšpiračného komplotu, namiereného proti jeho osobe za opakovaného používania ďalších nepravdivých údajov a agresívnych, vulgárnych, hanlivých a hrubourážajúcich oslovení, špecifikovaných v jeho trestnom oznámení z 24.01.2007, okrem iného ich označil za kumpánov, kriminálnikov, eštébácku lúzu, štátnu mafiu a zločineckú čvargu, čím taktiež uviedol nepravdivé údaje, spôsobilé značnou mierou ohroziť ich vážnosť v zamestnaní a u spoluobčanov, 2/ dňa 29.12.2010 v čase o 11,08 hod. zaslal elektronickou poštou z adresy [email protected] na 22 adries služobnej elektronickej pošty Ministerstva spravodlivosti, 55 adries služobnej elektronickej pošty Generálnej prokuratúry, 33 adries služobnej elektronickej pošty Ministerstva vnútra SR a 12 ďalších adries elektronickej pošty, vrátane adries denníka Pravda, televízie TA3 a Slovenskej televízie svoj list, datovaný dňom 22.12.2010, v ktorom hrubo napadol prokurátorku Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. C. S., adresujúc jej veľké množstvo vulgárnych nadávok a urážok, pričom ako prílohu tohto podania zaslal text svojej sťažnosti na postup prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. C. S. vo veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 1 Pn 932/10, datovanej dňa 22.12.2010, kde uviedol o JUDr. C. S. nepravdivé tvrdenie, že je "dozorná prokurátorka ochraňujúca zlodejov v štáte SR", "mafiánka" a že "nadržuje zlodejke" a "nekoná podľa platných zákonov" , a taktiež uviedol na jej adresu vulgárne nadávky a urážky, pričom zaslaním týchto písomností sa dopustil útoku na jej česť a vážnosť pri výkone funkcie prokurátorky, nakoľko písomnosti rozposlal množstvu pracovníkov súdu, prokuratúry a ministerstva vnútra, ktorí poznajú osobne alebo zo služobného kontaktu M.. C. S.. Za uvedené prečiny bol obžalovanému G. D. podľa § 373 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný G. D.. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný prostredníctvom ustanoveného obhajcu poukázal na to, že skutky, ktoré boli predmetom obžaloby spočívali v odoslaní dvoch písomných podaní - jedno ako list prostredníctvom pošty, druhé ako elektronická pošta. Súd prvého stupňa sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s tou skutočnosťou, že pisateľom a odosielateľom predmetných podaní môžu byť rozdielne osoby, čo bola podstata jeho obhajoby. Poukázal na to, že nebol vykonaný žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že on bol odosielateľom podaní, a teda, že by sa dopustil protiprávneho konania. Nie je mu známa ani žiadna argumentácia súdu, z ktorej by bolo možné zistiť, akými úvahami sa súd spravoval, keď dospel k záveru, že pisateľom a odosielateľom podaní je tá istá osoba. Záver o tom, že by on bol odosielateľom týchto podaní považuje za nepodložený a nepreukázaný. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu v tejto otázke považuje za nesprávne a neúplne, a vzhľadom k tomu, že ide o základnú otázku, týkajúcu sa zavinenia, o ktorej by nemali existovať pochybnosti, je toho názoru, že takéto odôvodnenie nie je dostatočné pre jednoznačný záver o jeho vine. Odvolateľ ďalej konštatoval, že pri prečine ohovárania spočíva objektívna stránka trestného činu v oznámení nepravdivého údaju. Nakoľko sa pri tomto prečine vyžaduje uvedenie nepravdivého údaju, vyplýva z toho, že otázka pravdivosti alebo nepravdivosti je jednou z otázok, ktoré treba v súdnom konaní riešiť a náležite dokazovať. Táto skutočnosť sa v konaní žiadnym spôsobom nedokazovala, ale okresný súd vo svojom rozhodnutí automaticky predpokladá, že ide o nepravdivé údaje. Odvolateľ dal do pozornosti krajskému súdu, že výrazy uvedené v sporných podaniach sú iba obyčajnými vulgarizmami a expresívnymi výrazmi, pri ktorých nemá zmysel zisťovať ich pravdivosť, či nepravdivosť. Vulgarizmus nikdy nemôže mať charakter "nepravdivého údaju". Ďalšou požiadavkou zákona je, že musí ísť o údaj spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Podľa názoru odvolateľa predmetné výrazy nie sú spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť dotknutej osoby alebo poškodiť ju spôsobom, ktorý vyžaduje zákon (týka sa to hlavne skutku v bode 2/). Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu ďalej v písomnom odôvodnení svojho odvolania ku skutku v bode 1/ konštatoval, že list zo dňa 24.1.2007 neobsahuje žiadne vymyslené skutkové okolnosti. Podanie obsahuje výhradne pravdivé skutkové okolnosti týkajúce sa postupu dotknutých osôb v danej veci, a z toho postupu sa vyvodzuje laický právny názor o spáchaní určitých trestných činov. Okolnosť, že je tento vyjadrený právny názor nesprávny, vychádzajúci z neznalosti zákona a právnych otázok nemôže byť považované za krivé obvinenie. Napokon znalci z odboru psychiatrie a psychológie konštatovali prítomnosť kverulantskej poruchy a zníženú frustračnú toleranciu, v dôsledku ktorých je u odvolateľa stav zníženej schopnosti ovládnuť svoje konanie. Prvostupňový súd sa týmito skutočnosťami uvedenými na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom nevysporiadal a neuviedol, prečo neuvažoval aspoň o stave zníženej príčetnosti. Odvolateľ poukázal aj na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. Je toho názoru, že okresný súd nezohľadnil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a postupoval príliš prísne vzhľadom k tomu, že sa jedná o verbálny a ohrozovací prečin, v dôsledku ktorého nevznikli žiadne skutočné následky, a pri ktorom nie je jednoznačná ani otázka prítomnosti ovládacej zložky konania. Odvolateľ súčasne považuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov za týchto okolností mimoriadne prísnym a mimo zásad na ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. a následne vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolateľ alternatívne navrhol, aby krajský súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ alebo c/ alebo d/ Tr. por. V prvom rade je potrebné uviesť, že z podnetu odvolania obžalovaného G. D., Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. apríla 2012 sp. zn. 4To/37/2012 rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. D. zamietol. Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obžalovaný G. D. a to písomným podaním prostredníctvom jeho obhajcu z 19.12.2012, ktoré bolo doručené okresnému súdu 28.12.2012. Ako právny dôvod dovolania označil ustanovenie podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., spočívajúci v nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku. Na základe toho dovolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 386 Tr. zák. po vyslovení porušenia zákona bez bližšej špecifikácie, vrátane toho návrhu, aby bol zrušený aj rozsudok okresného súdu. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2013 sp. zn. 2Tdo 22/2013 bolo rozhodnuté tak, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26.04.2012 sp. zn. 4To/37/2012, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 364 ods. 1 písm. a/ a § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a § 319 Tr. por. v neprospech obžalovaného G. D.. Zároveň bolo napadnuté uznesenie zrušené a boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne Krajskému súdu v Bratislave bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v odôvodnení svojho rozsudku z 28.05.2013 sp. zn. 2Tdo 22/2013 ku skutku v bode 1/ výroku rozsudku okresného súdu konštatoval, že nemožno súhlasiť s dovolateľom, že obžalovaným oznámené trestné činy nie sú v jeho trestnom oznámení podložené žiadnymi skutkovými okolnosťami. Takou, v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedenou skutkovou okolnosťou je "úmyselné nezákonné rozhodovanie a nezákonný postup" v dotknutých trestných konaniach. Nejde teda o trestnoprávne irelevantnú kritiku spôsobu výkonu legálnej právomoci (verejnej funkcie) osobami, ktorých sa trestné oznámenie týka. Úmysel obžalovaného privodiť trestné stíhanie týchto osôb je v predmetnom skutku (dovolacím súdom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nepreskúmateľnom) tiež uvedený. Právna kvalifikácia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. je teda správna. To platí aj z hľadiska uplatnenia materiálneho korektívu prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže konanie páchateľa, subjektívne smerujúce k privodeniu trestného stíhania inému lživým obvinením, nemôže byť považované za priestupok. Pokiaľ ide o ďalšie urážlivé vyjadrenia, respektíve oslovenia, uvedené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu v skutku v bode 1/, tieto sa priamo viažu, resp. súvisia s výkonom právomoci dotknutých osôb v príslušných trestných veciach a sú odplatou za tento výkon. Mohli by teda byť (ako hrubá urážka) trestným činom útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. septembrom 2003, nie však podľa aktuálnej právnej úpravy. Zároveň platí, že nejde o nepravdivé údaje, ktoré by v rovine reálne použiteľných faktov a nad rámec púhych urážok mohli označené osoby znevážiť u spoluobčanov alebo poškodiť tieto osoby v zamestnaní, a tak vyvolať trestnosť konania páchateľa s kvalifikáciou podľa § 373 Tr. zák. V morálnej rovine použité vulgarizmy diskreditujú práve ich autora, nie však s podkladom pre trestnoprávny postih. Vo vzťahu k uvedenej kvalifikácii je teda dovolanie dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v odôvodnení svojho rozsudku z 28.05.2013 sp. zn. 2Tdo 22/2013 ku skutku v bode 2/ výroku rozsudku okresného súdu konštatoval, že pokiaľ ide o kvalifikáciu trestného činu ohovárania, táto sa, viaže (môže viazať) len na údaje uvedené v sťažnosti na postup konajúcej prokurátorky (mafiánky atď.). Tu rovnako platia závery, ktoré sú uvedené vo vzťahu k tomuto (takto kvalifikovanému) trestnému činu v predchádzajúcej časti odôvodnenia, týkajúcej sa skutku v bode 1/. To znamená absenciu možnosti použiť túto kvalifikáciu. Kvalifikácia trestného činu výtržníctva by bola použiteľná vo vzťahu k listu, rozširovanému elektronickou poštou, datovanému 29. decembrom 2010 a v tomto liste k uvedenému "veľkému množstvu vulgárnych nadávok a urážok". Ide totiž o iný objekt trestného činu - poriadok vo verejne (a to aj technicky) prístupnom priestore - než ktorý je porušený pri verbálnej urážke verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo za tento výkon (ktorá už nie je trestným činom). Aby však použité vyjadrenia mohli byť kvalifikované ako "hrubá neslušnosť" v zmysle § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (a aby taká subsumpcia dotknutej skutkovej okolnosti pod príslušný zákonný znak mohla byť dovolacím súdom preskúmaná), museli by byť predmetné formulácie v skutkovej vete uvedené. Nepostačuje ich zovšeobecňujúce označenie, citované vyššie, ktoré je akýmsi medzistupňom právnej kvalifikácie. Súdom zistený (a dovolacím súdom nezmeniteľný a nedoplniteľný) skutok teda nepodlieha ani naposledy označenej právnej kvalifikácii (trestného činu výtržníctva). Súd druhého stupňa v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2013 sp. zn. 2Tdo 22/2013 opätovne nariadil verejné zasadnutie na deň 5. septembra 2013. Predmetom tohto konania bolo znovu rozhodnúť o odvolaní obžalovaného G. D. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava zo 17.02.2012 sp. zn. 3T/168/2011. Obžalovaný G. D. dňa 02.09.2013 iba elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu zaslal podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov. Súčasťou tohto podania však nebolo pripojená lekárska správa, resp. potvrdenie o práceneschopnosti. Napokon obžalovaný týmto podaním ani nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie odročilo. Podľa § 62 ods. 1 veta tretia Tr. por. podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná. Obžalovaný naznačeným spôsobom však nepostupoval. Aj pre prípad, keby obžalovaný svoje podanie urobené iba elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu v lehote do troch pracovných dní aj písomne potvrdil, neboli by splnené podmienky pre odročenie verejného zasadnutia pred odvolacím súdom v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por., nakoľko obžalovaný v tomto podaní nepožiadal krajský súd, aby verejné zasadnutie odročil, resp. netrval na tom, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti. Nie je bez významu ani okolnosť, že obžalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval zdravotné dôvody, pre ktoré sa nemohol verejného zasadnutia zúčastniť. Nakoľko tak neurobil ani dodatočne, nemožno takéto ospravedlnenie považovať za hodnoverné. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie nariadené na deň 05.09.2013 vykonal v neprítomnosti obžalovaného G. D.. Pre úplnosť treba dodať, že predvolanie na verejné zasadnutie bolo obžalovanému riadne a včas doručené, pričom bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom obhajca obžalovaného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V tomto smere poukázal aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a ponechala na úvahu odvolacieho súdu, či vo veci sám rozhodne alebo vec vráti okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania obžalovaného G. D. preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ak aj správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne dôvodné. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že okresný súd v predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie zákonom predpísaným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom na zistenie skutkového stavu. Pred prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný G. D., ďalej boli vypočutí poškodení - svedkovia M.. M. M., M.. M. O., M.. Z. U. a M.. C. S., boli vypočutí znalci A.. P. U., O.. D. W., L.. M. T., svedkyňa V. D., za súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď svedkyne I. D. z prípravného konania a boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy, vrátane listu a elektronickej správy, ktoré boli podané obžalovaným. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa názoru odvolacieho súdu, v posudzovanej trestnej veci okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel k nesprávnym záverom ohľadom výroku o vine obžalovaného G. D., čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie o uloženom treste. Takéto pochybenie potom zakladalo dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.). Z týchto dôvodov Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 17.02.2012 sp. zn. 3T/168/2011 rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám tak, že obžalovaného G. D. uznal za vinného iba z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v liste zo dňa 24.01.2007, adresovanom a dňa 25.01.2007 doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13 v Bratislave a jeho prostredníctvom aj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Bratislave, podal trestné oznámenie na okresného prokurátora pre Bratislavu I, JUDr. Z. U. a sudcov Okresného súdu Bratislava I, JUDr. M. M. a JUDr. M. O., s cieľom privodiť ich trestné stíhanie, v ktorom ich rozpore so skutočnosťou nepravdivo obvinil zo spáchania viacerých trestných činov, najmä zo zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., poškodzovania cudzích práv podľa § 209 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., krivého obvinenia podľa § 174 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., marenia spravodlivosti podľa § 170 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iných ktorých sa mali dopustiť v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou prokurátora a sudcu svojím úmyselným nezákonným rozhodovaním a nezákonným postupom pri vykonávaní úkonov trestného konania vo veci stíhania G. D. za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona, vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, Oddelenie skráteného vyšetrovania Staré mesto - západ, pod ČVS: ORP-1006/SMz-2002 a v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. Tp 106/04 a Tp 749/04, v dôsledku ktorých mal byť G. D. v súvislosti s týmito trestnými konaniami nedôvodne a nezákonne trestne stíhaný, zadržaný a vzatý do väzby, hoci sa tieto skutočnosti nezakladajú na pravde a súčasne, v ktorom ich obvinil z eštébacko-prokurátorko-sudcovského konšpiračného komplotu, namiereného proti jeho osobe za opakovaného používania ďalších nepravdivých údajov a agresívnych, vulgárnych, hanlivých a hrubourážajúcich oslovení, špecifikovaných v jeho trestnom oznámení z 24.01.2007, okrem iného ich označil za kumpánov, kriminálnikov, eštébácku lúzu, štátnu mafiu a zločineckú čvargu. Naproti tomu krajský súd tým istým rozhodnutím podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného G. D. oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 26.10.2011 sp. zn. 1Pv 231/08, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.12.2010 v čase o 11,08 hod. zaslal elektronickou poštou z adresy [email protected] na 22 adries služobnej elektronickej pošty Ministerstva spravodlivosti, 55 adries služobnej elektronickej pošty Generálnej prokuratúry, 33 adries služobnej elektronickej pošty Ministerstva vnútra SR a 12 ďalších adries elektronickej pošty, vrátane adries denníka Pravda, televízie TA3 a Slovenskej televízie svoj list, datovaný dňom 22.12.2010, v ktorom hrubo napadol prokurátorku Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. C. S., adresujúc jej veľké množstvo vulgárnych nadávok a urážok, pričom ako prílohu tohto podania zaslal text svojej sťažnosti na postup prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. C. S. vo veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 1 Pn 932/10, datovanej dňa 22.12.2010, kde uviedol o JUDr. C. S. nepravdivé tvrdenie, že je "dozorná prokurátorka ochraňujúca zlodejov v štáte SR", "mafiánka" a že "nadržuje zlodejke" a "nekoná podľa platných zákonov" , a taktiež uviedol na jej adresu vulgárne nadávky a urážky, pričom zaslaním týchto písomností sa dopustil útoku na jej česť a vážnosť pri výkone funkcie prokurátorky, nakoľko písomnosti rozposlal množstvu pracovníkov súdu, prokuratúry a ministerstva vnútra, ktorí poznajú osobne alebo zo služobného kontaktu JUDr. C. S., lebo skutok nie je trestným činom. Súd druhého stupňa tak v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho z 28.05.2013 sp. zn. 2Tdo 22/2013 rozhodol nielen odsudzujúcim rozsudkom (skutok v bode 1/), ale zároveň aj oslobodzujúcim rozsudkom (skutok v bode 2/). V tomto kontexte treba poukázať na príslušnú časť odôvodnenia dovolacieho rozsudku, ktorú si v celom rozsahu osvojil aj krajský súd a preto nepovažuje za potrebné tieto závery znovu opakovať. Odvolacie námietky obžalovaného boli v podstate totožné s jeho neskoršími dovolacími námietkami. K oslobodzujúcej časti tohto rozsudku sa žiada dodať iba to, že krajský súd v žalovanom skutku v bode 2/ zistil iba priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov. S poukazom na ustanovenie § 20 citovaného zákona, priestupok však nemožno prejednať, pokiaľ od jeho spáchania uplynuli dva roky. Nakoľko ide o skutok, ktorý sa stal ešte 29. decembra 2010 a na prejednanie priestupku už uplynula zákonom stanovená lehota dvoch rokov, kedy príslušný orgán mohol priestupok prejednať, bolo by postúpenie veci tomuto orgánu nedôvodné, preto krajský súd po zrušení rozsudku súdu I. stupňa ohľadom skutku v bode 2/ sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného G. D. v tejto časti obžaloby prokurátorky okresnej prokuratúry oslobodil za použitia ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por. lebo žalovaný skutok v bode 2/ nie je trestným činom. Nakoľko odvolací súd na základe preskúmania všetkých výrokov napadnutého rozsudku súdu I. stupňa jednak menil výrok o vine obžalovaného (skutok v bode 1/) a jednak ohľadom skutku v bode 2/ ho sám oslobodil spod obžaloby, v zmysle ustanovenia § 321 ods. 3 Tr. por. musel zrušiť celý napadnutý rozsudok, nakoľko ak je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoje podklad. Vzhľadom na uvedené, krajský súd musel obžalovanému G. D. opätovne uložiť trest, avšak iba za skutok v bode 1/, ktorý právne kvalifikoval ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd u obžalovaného G. D. nevzhliadol poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. Z týchto dôvodov nebolo potrebné znižovať hornú hranicu ani zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vychádzalo sa preto z rozpätia trestnej sadzby pri tomto prečine od jedného do piatich rokov. Vzhľadom na účel trestu a všetky jeho funkcie, ktoré má plniť a ktoré je potrebné pri jeho ukladaní sledovať (ochranná, výchovná, prevenčná a represívna) možno považovať trest odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov za dostatočný a primeraný k spáchanému prečinu, keďže obžalovaný lživo obvinil z trestného činu viaceré osoby (dvoch sudcov a jedného prokurátora) v úmysle privodiť im trestné stíhanie, akcentujúc zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe zákona. Odvolací súd v danom prípade prihliadol aj na všetky ďalšie skutočnosti relevantné pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri rozhodovaní o tom, či obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody alebo je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, krajský súd vychádzal predovšetkým z okolností prípadu t.j. zo všetkého, čo charakterizovalo skutok, spôsob jeho vykonania, zavinenie, prostredie a situáciu, za ktorej bol čin spáchaný a v neposlednom rade aj to, akú odozvu mal čin vo verejnosti. Súd prihliadol aj na osobu obžalovaného a jeho doterajší spôsob života. Nemožno totiž prehliadnuť, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dostal do rozporu so zákonom. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má päť záznamov (od roku 1976 do roku 1988) pre rôznu trestnú činnosť, pričom na všetky odsúdenia sa vzťahuje právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Na strane druhej treba podotknúť skutočnosť, že boli spáchané trestné činy, pričom táto skutočnosť zostáva uvedenou právnou fikciou nedotknutá. Ak teda právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia, neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestné činy. Takéto rozlišovanie týchto dvoch právnych skutočností opodstatňuje fakt, že ide o skutočnosti (udalosti) s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam a obsah. Napokon aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby obžalovaného prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný v minulosti spáchal trestné činy a z tejto skutočnosti sa dal vyvodiť príslušný záver, že sa jedná o obžalovaného so sklonmi páchať trestnú činnosť a má negatívny, resp. ľahostajný vzťah k spoločenským hodnotám chránených Trestným zákonom. S poukazom tak na okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného krajský súd vyvodil, že uloženie iného trestu akým je nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádza vôbec do úvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobne nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Na podklade vyššie uvedených úvah a právnych názorov, krajský súd v trestnej veci obžalovaného G. D. rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal súd druhého stupňa dostatok podkladov pre svoje vlastné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.