Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/226/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895375 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895375.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B. U. Ú. Q. B. , bytom F., A.. Z.. D. Č.. XXXX/X, proti odporcovi: G. V. N. C., C., M. L. Č.. X, o vydanie dokladov o štúdiu, a iné, o žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 2. novembra 2010, č.k. 39C 290/2007-130, proti výzve zo dňa 14. decembra 2010, č.k. 39C 290/2007-139, proti výzve zo dňa 14. decembra 2010, č.k. 39C 290/2007-140, proti uzneseniu zo dňa 7. marca 2011, č.k. 39C 290/2007-146, takto r o z h o d o l : Odvolací súd navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov n e p r i z n á v a . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 2. novembra 2010, č.k. 39C 290/2007-130, p o t v r d z u j e . Odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 7. marca 2011, č.k. 39C 290/2007-146, o d m i e t a . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 2.11.2010, č.k. 39C 290/2007-130, zastavil konanie podľa ustanovenia § 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, keďže navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania ani dodatočne napriek tomu, že o následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený. Zdôraznil, že navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha vydania dokladov o štúdiu, a to výpis výsledkov celého štúdia, diplom, vysvedčenie a dodatok k téme diplomovej práce zhodnej s názvom študovaného odboru Ekonomika a manažment podniku v dosiahnutom a v obvyklom prospechu dva, prijať k doktoranskému štúdiu odboru Ekonomika a manažment podniku a uhradiť sumu 27.451,37 € (827.000,-- Sk) do desiatich dní; navrhovateľ požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že znesením zo dňa 18.8.2009, č.k. 39C 290/2007-78, súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.11.2009, č.k. 9Co 382/2009-87, 9Co 383/2009, napadnuté uznesenie potvrdil; uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 11.1.2010. Po následnej výzve navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, navrhovateľ opätovne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením zo dňa 3.3.2010, č.k. 39C 290/2007-107, súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.6.2010, č.k. 9Co 196/2010-120, 9Co 197/2010, 9Co 198/2010, 9Co 199/2010, 9Co 200/2010, 9Co 201/2010, dané uznesenie potvrdil; uznesenie navrhovateľovi bolo doručené dňa 30.9.2010. Odo dňa nasledujúceho navrhovateľovi začala plynúť desaťdňová lehota na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania (uvedená vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 11.12.2009) a uplynula dňa 11.10.2010; navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Súčasne žiadal priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní z dôvodu, že preukázal osobné a majetkové pomery, ktoré to odôvodňujú a súčasne, že je tu nová skutočnosť. 1/ Doteraz pri oslobodzovaní od platenia súdnych poplatkov súd tvrdil, že osoba poberajúca dávku v hmotnej núdzi môže byť osobou dobrovoľne nezamestnanou, čo sa podarilo v podanom dovolaní z 22.10.2010 spoľahlivo vyvrátiť; 2/ možno vykonať aj dôkaz, ktorý teraz navrhuje a síce svedecká výpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o výklade zákona a dôvodovej správy zákona o pomoci v hmotnej núdzi, že osoba dobrovoľne nezamestnaná nemá nárok na pomoc a dávky v hmotnej núdzi, a teda pokiaľ niekto dávky poberá, nemožno z toho vyvodiť záver, že je osobou dobrovoľne nezamestnanou, čo súd lživo tvrdí a na základe čoho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov mu nesprávne doteraz nepriznal; 3/ osoba dobrovoľne nezamestnaná má nárok na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ak to jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú. Tlačivo k oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov v dovolaní zo dňa 22.10.2010 podal správne a len nečinnosťou súdu bolo v dobe jeho rozhodovania asi 6 mesiacov staré, a teda rozhodne nie neaktuálne z dôvodu plynutia času. Súd zistil, že je osobou s priznanou dávkou v hmotnej núdzi, a teda osobou, ktorá si príjem do výšky životného minima nemôže zabezpečiť sama, a preto nemôže byť osobou dobrovoľne nezamestnanou, nakoľko sociálny úrad pred priznaním dávky v hmotnej núdzi musí zistiť, či si osoba môže zabezpečiť príjem sama najmä vlastnou prácou tak, že zisťuje, či je osoba evidovaná ako nezamestnaný uchádzač o zamestnanie, inak dávky osobe neevidovanej ako nezamestnaný uchádzať o zamestnanie, teda osobe dobrovoľne nezamestnanej neprizná, k čomu ale nedošlo a tvrdenie súdu o jeho dobrovoľnej nezamestnanosti je preukázateľne nepravdivé. Sudca koná opakovane v rozpore so zákonom, vedome uvádza nepravdivé tvrdenia a nijako ich neodôvodňuje, čím mu hrozí vznik škody veľkého rozsahu na uplatňovaných základných právach v súdnom konaní a na práve na súdnu a inú ochranu. Žiadal, aby ministerstvo nezákonný postup sudcu v konaní prešetrilo a splnilo si tak svoju povinnosť dohľadu nad zákonnosťou postupu súdu v konaní. Listom zo dňa 14.12.2010, č.k. 39C 290/2007-139, súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2009, č.k. 9Co 382/2009-87, 9Co 383/2009, v sume 66,-- € podľa § 6 ods. l, ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položky č. 1 písm. c/, v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň mu súd dal poučenie, že v prípade, že poplatok nebude v určenej dobe zaplatený, súd dovolacie konanie zastaví (§ 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.). Listom zo dňa 14.12.2010, č.k. 39C 290/2007-140, súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2009, č.k. 3Co 151/2009-72, v sume 66,-- € podľa § 6 ods. l, ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položky č. 1 písm. c/, v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň mu súd dal poučenie, že v prípade, že poplatok nebude v určenej dobe zaplatený, dovolacie konanie zastaví (§ 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.). Proti nim podal odvolanie navrhovateľ a žiadal ich zrušiť, nakoľko súd prvého stupňa nemôže v dovolacom konaní konať a určovať zástupcu, o ktorého žiada určiť dovolací súd pre splnenie nároku na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré požiadal znovu po tom, čo sa preukázalo, že odvolací súd mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozpore so zákonom a je tu nový dôvod na preskúmanie oslobodenia. Odvolací súd účelovo tvrdí, že osoba poberajúca dávku v hmotnej núdzi môže byť dobrovoľne nezamestnaná, čo nie je pravda, pretože osoba dobrovoľne nezamestnaná na dávku v hmotnej núdzi nemá nárok. Žiada súd, aby ho poučil o možnosti podať odvolanie voči týmto rozhodnutiam, pretože neobsahujú poučenie o možnosti podať odvolanie a lehotu na odvolanie predĺžiť do doby než tak učiní. Odvolanie potom ešte doplní. Uznesením zo dňa 7. marca 2011, č.k. 39C 290/2007-146, súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 241 ods. 4 O.s.p. na doplnenie dovolania v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia tak, že doloží do spisu originál plnej moci na zastupovanie v dovolacom konaní o dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2009, č.k. 3Co 151/2009-72, zo dňa 26.11.2009, č.k. 9Co 382/2009-87, 9Co 383/2009, nakoľko dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelania buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (plná moc musí byť podpísaná splnomocniteľom ako aj splnomocnencom). Dôvodil ďalej ustanovením § 104 ods. l veta prvá, § 241 ods. l, § 374 ods. 4 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že rozhodnutie je nesprávne, nezákonné, lebo súd prvého stupňa nemôže konať v dovolacom konaní, o určenie zástupcu týmto žiada dovolací súd. Dané rozhodnutie navrhol zrušiť. Opakovane žiadal priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celej veci a určenie zástupcu na konanie pred dovolacím súdom vo všetkých podaných dovolaniach, pričom lehotu na podanie dovolania a jeho doplnene žiada dovolací súd primerane predĺžiť o dobu do určenia zástupcu dovolacím súdom a plus o bežnú lehotu na dovolanie od určenia zástupcu dovolacím súdom. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že navrhovateľovi nemožno priznať úspech. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, rozhodoval o, opätovnej, žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Ako je uvedené vyššie naposledy súd prvého stupňa o žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov rozhodol uznesením zo dňa 3.3.2010, č.k. 39C 290/2007-107, ktorým navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.6.2010, č.k. 9Co 196/2010-120, 9Co 197/2010, 9Co 198/2010, 9Co 199/2010, 9Co 200/2010, 9Co 201/2010, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil; uznesenie navrhovateľovi bolo doručené dňa 30.9.2010. Podľa § 138 ods. l Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia navrhovateľovi od súdnych poplatkov sú rozhodujúce jednak pomery navrhovateľa, a jednak to, či svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni práva. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. V prejednávanej veci od 30.9.2010 (od doručenia uznesenia odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov) v ďalšom období však navrhovateľ nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia, keď ani len netvrdil, aké sú jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové, príjmové, pomery, všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie o jeho (novom) návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov; aby tak súd mohol pri rozhodovaní vychádzať z rozhodujúcich právnych skutočností. V konečnom dôsledku to znamená, že nie sú preukázané také pomery navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Vzhľadom k tejto skutočnosti nie je potom už rozhodujúca otázka, či navrhovateľ svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje právo. Ani v odvolaní navrhovateľ neuvádzal také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Uvádzal len okolnosti vzťahujúce sa k obdobiu predchádzajúceho rozhodovania súdu o jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, na základe ktorých už rozhodoval súd prvého stupňa i odvolací súd. Navrhovateľ nepreukázal, ani len netvrdil, že mu bol priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu (§ 138 ods. 4 O.s.p.). Za existencie týchto skutkových okolností odvolací súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 211 ods. 1, § 138 ods. l O.s.p.). Z týchto dôvodov potom nebol daný žiaden zákonný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 30 O.s.p. (odkázať navrhovateľa na Centrum právnej pomoci). V otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu, na súdnu ochranu, a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odvolací súd odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nadväzne na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 2.11.2010, č.k. 39C 290/2007-130, ktorým zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania, potvrdil ako vecne a právne správne (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Poplatková povinnosť navrhovateľovi vznikla podaním návrhu na začatie konania (§ 5 ods. l písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov), poplatok za podanie návrhu na začatie konania bol splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.). Keďže navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania súčasne s jeho podaním, súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľa, aby poplatok zaplatil v lehote 10 dní od doručenia výzvy, súčasne mu dal zákonné poučenie o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby súdny poplatok navrhovateľ zaplatil; napokon túto skutočnosť ani sám navrhovateľ netvrdil. Nejde pritom o vec, akú má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 7.3.2011, č.k. 39C 290/2007-146, odvolací súd už bez ďalšieho odmietol postupom podľa ustanovenia § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. ako odvolanie, ktoré smeruje proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p.). Ním totiž v súlade s ustanovením § 241 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. súd prvého stupňa odstraňoval vady dovolania. Čo sa týka navrhovateľom vytýkaných úkonov súdu prvého stupňa pre dovolacie konanie, a to výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, predloženie plnej moci na zastupovanie advokátom v dovolacom konaní, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne. Totiž na tieto úkony je príslušný súd prvého stupňa (§ 241 ods. 4 O.s.p.). Ďalšie dve odvolania navrhovateľa nesmerujú proti rozhodnutiu súdu, a tak sa odvolací súd už odvolaním v tejto časti nezaoberal. Totiž listom zo dňa 14.12.2010, č.k. 39C 290/2007-139, súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2009, č.k. 9Co 382/2009-87, 9Co 383/2009, v sume 66,-- € podľa § 6 ods. l, ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položky č. 1 písm. c/, v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň mu súd dal poučenie, že v prípade, že poplatok nebude v určenej dobe zaplatený, súd dovolacie konanie zastaví. Listom zo dňa 14.12.2010, č.k. 39C 290/2007-140, súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2009, č.k. 3Co 151/2009-72, v sume 66,-- € podľa § 6 ods. l, ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položky č. 1 písm. c/, v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň mu súd dal poučenie, že v prípade, že poplatok nebude v určenej dobe zaplatený, súd dovolacie konanie zastaví. Tento postup súdu prvého stupňa bol v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. (§ 10 ods. l). Len v prípad, ak by nastala skutočnosť predpokladaná ustanovením § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. by bolo namieste uložiť poplatníkovi poplatkovú povinnosť rozhodnutím, o čo ale v prejednávanej veci nejde. Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 146 ods. 2 veta prvá, § 151 ods. l O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.