Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/230/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895643 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895643.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: V.. Z. M., H. G. XX, H., zast. advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 7, Banská Bystrica, o návrhu žalobkyne na obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 18C 132/2004-63 zo dňa 10. januára 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I, č.k. 18C 64/94 z dôvodu, že nie sú splnené zákonné predpoklady povolenia obnovy konania. Súd prvého stupňa zistil, že z pôvodného spisu sp. zn. 18C 64/94 č.k. 241 vyplýva, že pri prejednávaní neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy bolo vykonané dokazovanie aj vyšetrovacím spisom obvinenej, neskôr obžalovanej Henriety Černej, ČVS: VP - 1255/03-04/94, vrátane protokolu o konfrontácii, bol oboznámený v rámci dokazovania aj trestný rozsudok sp. zn. 2T 3/94 zo dňa 13.5.1994 a v tomto konaní bol oboznámený aj spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C 18/96, z ktorého nevyplýva nič iné len tá skutočnosť, že predmetom je náhrada škody voči R. Č., ktorú spôsobila R. Č. falšovaním poštových poukážok, na ktorú škodu bola právoplatne zaviazaná. Táto skutočnosť bola súdu známa už v priebehu prejednávania a vykonávania dokazovania v pôvodnom konaní č.k. 18C 64/94. Súd prvého stupňa poukázal na to, že návrh žalobkyne v pôvodnom konaní bol zamietnutý nie na tom skutkovom základe, že by žalobkyňa falšovala poštové poukážky, ale pre iné konanie, než bolo konanie R. Č., ktoré zakladalo dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa v návrh na povolenie obnovy konania neuviedla žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a neoznačila žiadne nové dôkazy, ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní vykonať, a preto návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to, že v pôvodnom konaní opakovane navrhovala vypočutie R. Č., pričom jej výsluch považuje za zásadný z hľadiska posúdenia veci. Výsluch tejto svedkyne sa neuskutočnil z dôvodu jej nezastihnuteľnosti, a teda tento dôkaz nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Novou skutočnosťou je aj to, že žalovaná svojím postupom vytvorila podmienky vhodné pre páchanie trestnej činnosti hlavne tým, že si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku z júla 1993, 13 časť - predchádzanie škodám tým, že nevykonávala kontrolnú činnosť a nepoučila svojich pracovníkov konkrétne, ale iba všeobecne. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti nezvážil napriek tomu, že žalobkyňa má zato, že sú to nové skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a tieto môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, resp. sú to dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež mala zato, že žalovaná doposiaľ v konaní nepreukázala, ktoré konkrétne povinnosti mala porušiť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. V preskúmavanej veci žalobkyňa tvrdila, že novým dôkazom, ktorý nemohla uplatniť v pôvodnom konaní, mala byť svedecká výpoveď R. Č., ktorá bola v pôvodnom konaní nezastihnuteľná, ako i skutočnosť, že až po doručení rozsudku odvolacieho súdu sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná viedla na Okresnom súde Bratislava II pod č.k. 10C 18/96 konanie proti R. Č. o náhradu škody v príčinnej súvislosti s konaním, v dôsledku ktorého bol so žalobkyňou rozviazaný pracovný pomer. Ďalej namietala, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod č.k. 10C 18/96 nebola účastníčkou konania na strane žalovaných. V tejto súvislosti treba konštatovať, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutočnosť, že žalobkyňa nebola účastníčkou konania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II č.k. 10C 18/96 nie je dôvodom na obnovu konania, nakoľko okruh účastníkov konania v zmysle § 90 O.s.p. určuje žalobca. Súd prvého stupňa taktiež správne konštatoval, že trestné stíhanie vedené proti R. Č. nie je novou skutočnosťou, nakoľko súd už v pôvodnom konaní o trestnom stíhaní mal vedomosť, čo vyplýva aj z obsahu pôvodného spisu (uznesenie ČVS: VP - 1255/03-04/94 zo dňa 24.7.1995) a zároveň konštatoval, že je pre prejednávanú vec právne irelevantné. Žalobkyňa už v pôvodnom konaní navrhovala vykonať výsluch Henriety Černej, pričom súd v pôvodnom konaní od jej výsluchu upustil, nakoľko by bol vo veci nadbytočný, keďže k porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou došlo tak hrubým spôsobom, že zakladalo dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a toto porušenie bolo v pôvodnom konaní jednoznačne preukázané. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedla žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a neoznačila žiadne nové dôkazy, ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní vykonať. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaná svojím postupom vytvorila podmienky vhodné pre páchanie trestnej činnosti hlavne tým, že si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku z júla 1993, 13 časť tým, že nevykonávala kontrolnú činnosť a nepoučila svojich pracovníkov konkrétne, ale iba všeobecne, odvolací súd má zato, že i v tomto prípade nejde o uvedenie novej skutočnosti, ktorú nemohla bez svojej viny použiť už v pôvodnom konaní, keď nedodržiavanie pracovného poriadku zo strany žalovanej mohla žalobkyňa namietať už v pôvodnom konaní. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola obnova konania ako neprípustná zamietnutá, ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu žalovanej nepriznal, keď jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.