Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/22/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895843 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895843.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného S. T., pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V , sp. zn. 3T/81/2007 zo dňa 17. 01. 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. 04. 2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom opatrení. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému S. T., prezývanému „S.“, nar. XX.XX.XXXX v C., u k l a d á podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 73 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd ukladá zhabanie veci digitálnej váhy zn. R., výrobné číslo XXXXXXX, patriacej N. Z., nar. XX.XX.XXXX. Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/81/2007 zo dňa 17. 01. 2013, bol obžalovaný S. T. uznaný za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času, najneskôr od mesiaca august roku 2004, na doposiaľ neustálených miestach si od doposiaľ neustálenej osoby neoprávnene zadovažoval psychotropnú látku metamfetamín, ktorú potom predával v C. na S. ceste pri predajni B. B., ako aj na N. ulici A. T. st. a A. T. ml., odsúdených v samostatnom konaní, ako aj iným doposiaľ neustáleným osobám na doposiaľ nezistených miestach v Bratislave, a to až do 02.06.2005, kedy bola v byte č. 6 na 2. poschodí na S. ulici č. XX/B v C. vykonaná domová prehliadka príslušníkmi PZ, pri ktorej obvinený S. T. dobrovoľne vydal digitálnu váhu zn. R., pričom vykonanou expertízou na KEU PZ Bratislava bolo zistené, že na digitálnej váhe boli zistené stopy metamefatímu a kokaínu, taktiež dňa 02.06.2005 bola v byte č. XX na 4. poschodí na N. nábreží č. X v C. vykonaná domová prehliadka príslušníkmi PZ, pri ktorej bola zaistená finančná hotovosť vo výške 280.200,-Sk a 115,-EUR, pričom vykonanou expertízou na KEU PZ Bratislava bolo zistené, že na predmetných zaistených bankovkách boli zistené stopy metamefatímu a kokaínu. Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok. Kokaín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za to mu bol podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757/2004 Z. z. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757/2004 Z. z. zaradený do druhej nápravno-výchovnej skupiny. Podľa § 73 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757//2004 Z. z. súd uložil ochranné opatrenie zhabanie veci digitálnej váhy zn. R., výr. č. XXXXXXX, patriacej N. Z., nar. XX.XX.XXXX s tým, že podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757/2004 Z. z. sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré následne odôvodnil vo svojom podaní zo dňa 27. 01. 2013, ako aj v podaní zo dňa 29.01.2013 urobenom prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že uložený trest je neprimeraný, nakoľko sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s okolnosťami prípadu, ktoré boli podstatné pri určovaní výšky trestu. K dôvodom uvedeným v prvostupňovom rozsudku, v zmysle ktorých sa mal účelovo vyhýbať trestnému konaniu, ako aj k podanému znaleckému posudku ohľadne jeho potvrdení o pracovnej neschopnosti, obžalovaný uviedol, že až do momentu jeho nehody dňa 21.05.2008 sa zúčastňoval hlavných pojednávaní, resp. sa vždy včas, riadne a dôvodne ospravedlnil, ak sa nemohol dostaviť. Po nehode sa síce viackrát ospravedlnil z neúčasti na hlavnom pojednávaní, avšak len s ohľadom na svoj zdravotný stav. Vždy súdu doručil informáciu o svojom zdravotnom stave a potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Ani Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o väzbe neskonštatoval, že by sa vedome, úmyselne a účelovo vyhýbal trestnému stíhaniu. Po prepustení z väzby sa jeho zdravotný stav zhoršil a preto sa nedostavoval na hlavné pojednávanie, avšak vždy sa včas a riadne súdu ospravedlnil a súdu doložil potvrdenie o pracovnej neschopnosti. V súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom znalca doc. Z.. P. D., L.. ohľadne možnosti účasti obžalovaného na hlavnom pojednávaní, obžalovaný argumentoval tým, že predmetný znalecký posudok je absolútne neobjektívny a neúplný. Znalec sa nemohol jednoznačne vyjadriť k jeho účasti na hlavnom pojednávaní, keď sa neoboznámil s jeho kompletným zdravotným stavom, keď si nezabezpečil jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu a vychádzal iba s lekárskych správ nachádzajúcich sa v súdnom spise, tak ako to uvádza na strane 5 posudku. Po doručení znaleckého posudku obžalovaný doručil súdu viacero ďalších správ o jeho zdravotnom stave, o iných ďalších zdravotných problémoch, o plánovanej operácii za účelom odstránenia kovových častí, ktoré mu boli vložené do tela po jeho dopravnej nehode, pričom tieto informácie sa nachádzajú v súdnom spise. Súd prvého stupňa sa však nimi relevantným spôsobom nezaoberal. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že hoci je trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa zákona v danom prípade 2 - 8 rokov, v niektorých krajinách sú za obdobné trestné činy ukladané tresty odňatia slobody v trvaní niekoľkých desiatok rokov, tresty odňatia slobody na doživotie, ba dokonca trest smrti. Uvedené konštatovanie je podľa názoru obžalovaného irelevantné, nakoľko je v priamom rozpore s naším právnym systémom, ako aj s právnym systémom európskych krajín. Vo vzťahu k tej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd vysvetľoval dôvody, pre ktoré obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní a oľutovaní skutku z dôvodu jeho účelovosti, obžalovaný uviedol, že k trestnej činnosti sa doznal v plnom rozsahu a zmenu svojej výpovede, ako aj zmenu svojho postoja vysvetlil súdu na hlavnom pojednávaní. Dopravná nehoda a vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu boli tým najväčším impulzom, ktorý ho viedol k zmene životných postojov. V dôsledku trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, prišiel o všetko, na čom mu záležalo, prišiel o rodinu, deti. Naposledy sa trestnej činnosti dopustil v roku 2005, odvtedy prešlo už takmer 8 rokov. V minulosti bol sám konzumentom omamných látok, odkiaľ je už len krátka cesta k ich predaju, pričom v minulosti žil v prostredí, ktoré na neho negatívne vplývalo. Od posledného spáchania trestnej činnosti je o 8 rokov starší, aj vplyvom veku prehodnotil svoje priority. Chcel by žiť normálnym životom, živiť sa normálnou prácou, venovať sa rodine, deťom. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody. Na podklade podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. V predmetnej trestnej veci odvolací súd, pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 Tr. por., s výnimkou výroku o ochrannom opatrení, nezistil žiadnu takú odvolaním nevytýkanú chybu, ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.), preto, s prihliadnutím na obsah podaného odvolania obžalovaného, zameral svoju preskúmavaciu povinnosť iba na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste. Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom zástupca krajskej prokuratúry navrhoval odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí prostredníctvom svojich obhajcov uviedol, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za neprimerane vysoký. Od samotného skutku uplynula doba 8 rokov, pričom okresný súd vôbec nevzal do úvahy, že obžalovaný od uvedenej doby nebol postihnutý represívnym trestom. Preto náležite nevyhodnotil možnosť jeho nápravy. Súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil osobu obžalovaného, ani predchádzajúce odsúdenia. Obžalovaný nezapríčinil prieťah v konaní v takom rozsahu, ako na to poukazuje v rozsudku súd prvého stupňa. Obžalovaný sám potom uviedol, že priznáva a ľutuje, čo spravil, pričom sa pripojil k záverečným návrhom svojich obhajcov. Odvolací súd na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu k výroku o treste a po ich náležitom vyhodnotení ustálil, že súdom prvého stupňa uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimeraný, odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozsudku v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. V posudzovanej trestnej veci prvostupňový súd pochybil predovšetkým v tom smere, že pri ukladaní trestu obžalovanému nezohľadnil všetky kritéria nevyhnutné z hľadiska posúdenia primeranosti trestu. Stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu treste, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 23 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 (ďalej len „Tr. zák.“) , ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov (§ 31 ods. 1 Tr. zák. a nasl.). Ak konkrétna trestná sadzba umožňuje uloženie trestu odňatia slobody aj v takej výmere, pri ktorej by prichádzal do úvahy podmienečný odklad jeho výkonu, je súd povinný, s ohľadom aj na ostatné kritériá významné pre uloženie trestu, skúmať, či sa uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody javí ako nevyhnutné, alebo či nápravu páchateľa je možné dosiahnuť aj takým trestom, ktorého podstata spočíva vo výchove páchateľa, prípadne v preventívnej hrozbe premeny podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Po preskúmaní obsahu spisu je odvolací súd toho názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený obžalovanému v konaní pred súdom prvého stupňa neodráža primeranosť trestu predovšetkým vo vzťahu k osobe obžalovaného ako páchateľa súdeného trestného činu a k možnostiam jeho nápravy (a to aj so zreteľom na § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.), pričom súd prvého stupňa nesprávne nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní a oľutovaní spáchaného skutku, za súčasnej neexistencie žiadnej zo zákonom predpokladanej priťažujúcej okolnosti. V danom prípade osoba obžalovaného nenasvedčuje tomu, že by bolo nevyhnutné pôsobiť na neho represívnymi prostriedkami v ich doslovnom ponímaní v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z odpisu registra trestov obžalovaného S. T. vyplýva, že bol viackrát súdne trestaný, avšak od spáchania žalovaného skutku sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil, o čom svedčí skutočnosť, že súd nezistil žiaden údaj o trestnom stíhaní obžalovaného za skutok spáchaný v tomto období (t. j. od spáchania skutku, ktorý je predmetom tohto konania), čo okrem iného vyplýva aj z oznámenia Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 20.12.2012, č. k. 1Pv 361/2005-307. Ide pritom o obdobie takmer 8 rokov, počas ktorých zo strany obžalovaného nedošlo k žiadnemu trestne relevantnému konaniu, čo zakladá odôvodnený predpoklad, že v prípade obžalovaného ide o zmenu v zmysle konania v súlade s právom aprobovaným správaním. Táto okolnosť potom vytvára obraz o možnostiach nápravy obžalovaného, ktorý je odlišný od záverov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil aj s obhajobnou argumentáciou obžalovaného, v rámci ktorej poukázal na to, že dĺžka konaniam nebola daná zavinením obžalovaného v takom rozsahu, ako to v rozsudku uviedol prvostupňový súd. V prejednávanej trestnej veci je so zreteľom na obsah spisu nepochybné, že obžalovaný mal počas konania (v štádiu konania pred súdom) dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel viaceré poranenia. Vzhľadom na neskoršie nezrovnalosti ohľadne zdravotného stavu obžalovaného a pochybnosti súdu prvého stupňa o jeho nemožnosti dostaviť sa na hlavné pojednávanie, pristúpil konajúci súd k znaleckému dokazovaniu, ktorého predmetom bolo posúdenie, či obžalovaný je zo zdravotného hľadiska schopný dostaviť sa a zúčastniť sa hlavného pojednávania súdu, resp. za akých okolností. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2009 vypracovaného dňa 14.06.2009 znalcom M.. Z.. P. D., L.. vyplýva, že obžalovaný je bezodkladne schopný zúčastniť sa hlavného pojednávania a nie sú známe žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by obžalovanému bránili zúčastniť sa hlavného pojednávania. Z obsahu tohto posudku je však takisto zrejmé, že jeho podkladom bola výlučne „zdravotná dokumentácia“ obžalovaného S. T. obsiahnutá v súdnom spise sp. zn. 3T/81/2007 s tým, že vyzvaní lekári na požiadavku znalca o výpis zo zdravotnej dokumentácie menovaného obžalovaného nereagovali. Z uvedeného vyplýva, že znalec v skutočnosti nemal všetky podklady potrebné pre objektívne zhodnotenie skutočnosti, ktorej posúdenie bolo predmetom znaleckého dokazovania. Táto skutočnosť však nemôže byť pričítaná na ťarchu obžalovanému. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že obžalovaný aj po vypracovaní predmetného znaleckého posudku dokladoval informácie o svojom zdravotnom stave, vrátane potreby operačného zákroku. Vo vzťahu k priznaniu a oľutovaniu spáchania skutku obžalovaným ako poľahčujúcej okolnosti, krajský súd uvádza, že so zreteľom na vyjadrenie obžalovaného uskutočneného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2012 a jeho vysvetlenie zmeny postoja k spáchaniu trestného činu, nie je dôvod na posúdenie priznania a oľutovania skutku obžalovaným ako účelového a z tohto dôvodu mu túto poľahčujúcu okolnosť nezohľadniť. Obsah jeho predmetnej výpovede v spojení s tým, že sa od spáchania žalovaného skutku žiadnej trestnej činnosti nedopustil, nasvedčuje tomu, že obžalovaný (sčasti aj pod vplyvom zdravotného stavu po dopravnej nehode, ako aj iných osobných dôvodov) svoje konanie, ktoré v celom rozsahu priznal, aj skutočne a úprimne ľutuje. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že osoba obžalovaného v súčasnosti nevyžaduje jeho izoláciu od spoločnosti v záujme jej ochrany. Naopak, súd má za to, že s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, bude plne postačujúca iba hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade nesplnenia podmienky vedenia riadneho života počas súdom určenej skúšobnej doby. Z tohto hľadiska bude podmienečné odsúdenie dostatočne plniť aj svoju výchovnú funkciu, pričom možno rozumne predpokladať, že v tomto smere bude náprava obžalovaného dostatočne zaručená. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu ako kritérium pre určenie druhu trestu a jeho výmery (§ 31 ods. 1 Tr. zák.) je s ohľadom na odstup času od spáchania skutku zohľadnený v dostatočne časovo vymedzenej skúšobnej dobe (3 roky) podmienečného odsúdenia. Tým je dostatočne zabezpečená generálna, ako aj individuálna prevencia vo vzťahu k súdenému trestnému činu, ako aj samotný účel trestu (§ 23 ods. 1 Tr. zák.) Odvolací súd tiež prihliadol na to, že v danom prípade (s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti) by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody neodôvodnene a neprimerane vplývalo na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby, predovšetkým na jeho deti. S poukazom na uvedené skutočnosti bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť vo veci rozsudkom, nakoľko nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Čo sa týka určenia dĺžky skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, je možné považovať dobu 3 (troch) rokov za dostatočnú a primeranú k spoločenskej nebezpečnosti spáchaného trestnému činu a k už uvedenej skutočnosti, že od roku 2005 sa obžalovaný žiadnej trestnej činnosti nedopustil, akcentujúcu zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe zákona (§ 1 Tr. por.). Krajský súd v Bratislave sa v plnej miere stotožnil s dôvodmi, pre ktoré bolo v napadnutom rozsudku rozhodnuté aj uložení ochranného opatrenia zhabania veci, avšak vzhľadom na nepresnosť pri označení právneho predpisu („v znení zákona č. 757/2004 Z. z.“, ktorý sa však ustanovenia o ochrannom liečení v nijakom smere nedotkol) zrušil aj tento výrok s tým, že následne o uložení ochranného liečenia sám rozhodol za splnenia podmienky upravenej v § 322 ods. 3 Tr. por. Vzhľadom na všetky skutočnosti a právne závery uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.