Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/82/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895883 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895883.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcov: X/ M. X., M. X. Y.. Č.. XX, Š., X/ X.. X. X., M. X. Y.. Č.. XX, Š., X/ E.. L. S., M. X. Y.. Č.. XX, Š., X/ Z. Z., M. X. Y.. Č.. XX, Š., X/ Q. W., M. X. Y.. Č.. XX, Š., X/ M. W., M. V. Y.. Č.. XX, V., X/ Q. X., M. X. Y.. Č.. XX, Š., všetci zast. advokátkou JUDr. Silviou Jakubcovou, Štúrova ul. č. 34, Modra, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Nám. Slobody č. 6, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 24. Októbra 2012 č. k. 5C 543/2008- 470, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom k rukám advokátky JUDr. Silvie Jakubcovej trovy odvolacieho konania 291,58 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1 003,42 eur, žalobkyni 2/ sumu 1 003,42 eur, žalobcovi 3/ sumu 1 904,36 eur, žalobcovi 4/ sumu 2 022,07 eur, žalobkyni 5/ sumu 1 443,97 eur, žalobkyni 6/ sumu 567,35 eur a žalobcovi 7/ sumu 1 586,86 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej ďalej súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobcom na účet ich právnej zástupkyne trovy konania 1 141,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania je náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. prvým v poradí rozsudkom zo 17. decembra 2010 č. k. 5C 543/2008- 406 súd prvého stupňa žalobe v časti istiny vyhovel a zamietol ju v časti úrokov z omeškania. Odvolací súd uznesením z 31. 1. 2012 č. k. 4Co 139/2011- 443 uvedený rozsudok zrušil v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa poukázal na právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý vo vyššie spomenutom zrušujúcom uznesení, podľa ktorého štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, keď poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom márne uplynutie tejto lehoty má za následok, že štát ako dlžník sa ocitá v omeškaní. S poukazom na tento právny názor odvolacieho súdu súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 7/ vyššie špecifikované sumy z titulu úrokov z omeškania za obdobie od 13. 6. 2007 do 10. 4. 2010. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnila tým, že zák. č. 514/2003 Z.z. neobsahuje možnosť požadovať úroky z omeškania. Ďalej namietla (zrejme v súvislosti s výrokom o trovách konania), že v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. je oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 upravuje inštitút úrokov z omeškania, ktoré majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku. Úprava úrokov z omeškania v tomto ustanovení je všeobecnou úpravou vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom a zakotvuje oprávnenie požadovať v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu vedľa istiny aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) tak predstavujú vedľajší a akcesorický peňažný záväzkový vzťah. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety a ods. 2 Obč. zák. a ďalej podľa § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu začatia omeškania žalovanej, t. j. ku dňu 13. 6. 2007, je štát povinný nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, keď poškodený nárok riadne uplatnil. Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník ocitá v omeškaní zo zodpovednostného záväzkového právneho vzťahu (§ 489 Obč. zák.) a odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty ho stíha povinnosť zaplatiť poškodenému tiež úroky z omeškania. Žalobcom preto proti žalovanej vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací súd je toho názoru, že tento záver platí napriek tomu, že zák. č. 514/2003 Z.z. v znení pred novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z. účinným od 1. 1. 2013 výslovne nárok poškodeného na úroky z omeškania neupravoval. Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 v § 16 ods. 4 posledná veta výslovne upravuje nárok poškodeného na úroky z omeškania. Inými slovami, mlčanie zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 1. 1. 2013 ohľadom nároku na úroky z omeškania neznamená, že by poškodenému tento nárok v čase do 1. 1. 2013 neprislúchal. Ako je to totiž uvedené už vyššie, úprava úrokov z omeškania v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. je všeobecnou úpravou vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom. Právo poškodeného na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade omeškania štátu so zaplatením náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. teda aj pred 1. 1. 2013 vyplývalo z § 517 ods. 2 Obč. zák. Odvolací súd je preto toho názoru, že novelou zákona č. 514/2003 Z.z. vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z. nebol do zákona č. 514/2003 Z.z. vložený nový inštitút úrokov z omeškania, ale touto novelou bol už existujúci nárok na zaplatenie úrokov z omeškania iba výslovne upravený. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd neskúmal správnosť vyčíslenia úrokov z omeškania, pretože žalovaná v tomto ohľade správnosť napadnutého rozsudku v odvolaní nenamietla a odvolací súd bol dôvodmi jej odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Odvolaciemu súdu nie je celkom jasný poukaz žalovanej v odvolaní na to, že je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov. Ak sa však tento poukaz žalovanej týka výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania, odvolací súd uvádza, že oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje na povinnosť nahradiť úspešnému účastníkovi trovy konania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal ich náhradu. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcov v odvolacom konaní. Ich právna zástupkyňa v odvolacom konaní vykonala 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) spolu za 291,58 eur (žalobkyňa 1/: základná sadzba tarifnej odmeny = 61,41 eur, z toho 50 % = 30,71 eur; žalobkyňa 2/: základná sadzba tarifnej odmeny = 61,41 eur, z toho 50 % = 30,71 eur; žalobca 3/: základná sadzba tarifnej odmeny = 81,33 eur, z toho 50 % = 40,66 eur; žalobca 4/: základná sadzba tarifnej odmeny = 91,29 eur, z toho 50 % = 45,64 eur; žalobkyňa 5/: základná sadzba tarifnej odmeny = 71,37 eur, z toho 50 % = 35,68 eur; žalobkyňa 6/: základná sadzba tarifnej odmeny = 38,18 eur, z toho 50 % = 19,09 eur; žalobca 7/: základná sadzba tarifnej odmeny = 71,37 eur, z toho 50 % = 35,68 eur; 30,71 + 30,71 + 40,66 + 45,64 + 35,68 + 19,09 + 35,68 = 238,17 eur + rež. paušál 1 x 7,63 eur x 7 žalobcov = 53,41 eur; 238,17 + 53,41 = 291,58 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.