Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013896006 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013896006.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: Q. X.H.: Š. P. I. O., G.: XXX XXX XX, F. XX, O., Q. X. H. : P. N., W. A., Na M. X, Q. X.H.: G.. U. O., W. O., X. XX, proti odporcovi: Slovenská W. Y., G.: XX XXX XXX, U.I. X, W., zastúpenom JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dunajská 25, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa v 1.rade proti J. Okresného X. W. G., N. T.Y. XX.X. XXXX, Č..O.. XXC/XX/XXXX - XX a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 23.novembra 2012, č.k. 21C/54/2012 - 113, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.X. XXXX, Č..O.. XXC/XX/XXXX - XX, p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.A. XXXX, Č..O.. XXC/XX/XXXX - XXX, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa X. X. XXXX, Č..O.. XX I. - XX, súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa XX. X. XXXX, doplneného dňa XX. X.XXXX a X. X. XXXX s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. S poukazom na ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali vydania predbežného opatrenia, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by zasahovalo do právomoci arbitrážnej komisie, zákazu konať vo veci ukončenia činnosti arbitrážnej komisie, rešpektovať päťročné funkčné obdobie, zákazu odvolať členov arbitrážnej komisie pred uplynutím 5 ročného funkčného obdobia, nie je dôvodný. V prvom rade uviedol, že navrhovatelia sa žiadnym návrhom vo veci samej nemienia v budúcnosti domáhať na súde žiadneho nároku, a tým teda vôbec neosvedčili potrebu predbežnej úpravy, keď bezpodmienečnou náležitosťou aj návrhu na vydanie predbežného opatrenia je špecifikácia toho, čoho sa mienia vo veci samej v budúcnosti domáhať. Taktiež navrhovatelia nepreukázali naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, teda, že by hrozilo nebezpečenstvo v prípade nevydania predbežného opatrenia v navrhovanom znení, v tom, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k nenapraviteľnému stavu. Ani navrhovateľ v 1.rade v rámci listinných dokladov neosvedčil reálnu a bezprostrednú existenciu takejto hrozby pokiaľ podmienil vydanie predbežného opatrenia tým, že ak by došlo k znefunkčneniu činnosti arbitrážnej komisie v pôvodnom znení v zmysle uznesenia výkonného výboru zo dňa XX. X. XXXX, bol by povinný vrátiť sponzorom finančné prostriedky a družstvo by bez financií nemohlo štartovať, keď nedoložil žiadne doklady a obmedzil sa len na hypotetické tvrdenia. Pokiaľ navrhovatelia odôvodňovali predbežné opatrenie zákazom činnosti prezidentovi odporcu vo vzťahu k činnosti arbitrážnej komisie i do budúcna konštatoval, že zo stanov odporcu, organizačného poriadku z priložených čestných prehlásení, ako aj z ďalších listinných dokladov založených v spise vyplýva, že stanovy umožňujú v prípade zistenia závažných porušení stanov prezidentom odporcu tohto na návrh dozornej rady odvolať. V konečnom dôsledku poukázal na to, že petit v navrhovanom znení je neurčitý, široko koncipovaný a nevykonateľný, pričom nie je ani časovo ohraničený, čo je v rozpore s účelom vydania predbežného opatrenia; navrhovaný zákaz by tak presiahol účel predbežného opatrenia, pretože uložená povinnosť by bola všeobecná, nekonkrétna, paralyzujúca odporcu vo výkone jeho práv. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovatelia nesplnili podmienky na vyhovenie ich návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a preto ho ako nedôvodný zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ v 1.rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa mu neurčil lehotu, v ktorej má podať návrh na začatie konania vo veci samej. Uviedol, že jednoznačne preukázal naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a to tým, že v prípade nevydania predbežného opatrenia v navrhovanom znení by došlo k nenapraviteľnému stavu v rámci najvyšších súťaží a v rámci uplatňovania predpisov odporcu, ktoré by boli nevykonateľné na základe protiprávneho konania prezidenta odporcu. V čase podania odvolania do najvyššej súťaže (extraliga ženy) bolo protiprávne a proti predpisom odporcu zaradené extraligové družstvo Ž. F., ktoré si v predchádzajúcej sezóne nesplnilo základné povinnosti vyplatiť dlžnú čiastku hráčke N., čo bolo rozhodnutím arbitrážnej komisie preukázané. Nevydaním predbežného opatrenia vznikol protiprávny stav v činnosti odporcu a na základe tejto skutočnosti najvyššia extraligová súťaž sa stala neregulárnou v celej súťažnej sezóne XXXX/XXXX. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nepreštudoval a nerešpektoval základné predpisy odporcu, ktoré sú v tejto kauze rozhodujúcim dôkazom a z jednoduchého výkladu týchto predpisov mal návrhu vyhovieť a nariadiť predbežné opatrenie. Navrhovaný petit vychádza zo základných ustanovení predpisov odporcu (stanovy, organizačný poriadok, štatút) a z konkrétneho protiprávneho stavu, ktorý v činnosti odporcu vznikol na základe protiprávneho konania jeho prezidenta a v zmysle uvedených predpisov je navrhovaný petit konkrétny, určitý a vykonateľný. Podotkol, že zamietnutím predbežného opatrenia súd prvého stupňa vytvoril precedens a návod k tomu, aby štatutárni zástupcovia občianskych združení neboli viazaní žiadnymi vnútornými predpismi, ktoré boli schválené najvyššími orgánmi občianskych združení a porušovaním týchto predpisov následne nastáva aj porušovanie základných práv všetkých členov, ktorí sa dobrovoľne v týchto združeniach združujú. Ak by teda súd dôsledne preštudoval a rešpektoval základné vnútorné predpisy odporcu, ktoré boli schválené najvyšším orgánom tohto združenia, zistil by, že tieto predpisy boli hrubo porušované štatutárnym zástupcom odporcu a na základe tejto skutočnosti boli porušené aj ich základné práva (navrhovateľov) ako členov občianskeho združenia. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa v 1.rade nevyjadril. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, Č..O.. XX I. - XXX, súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi v 1.rade oslobodenie od súdnych poplatkov, keď s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. konštatoval nesplnenie druhej podmienky, keďže navrhovateľ sa nemieni domáhať návrhom vo veci samej na súde žiadneho nároku a jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia by presahoval účel predbežného opatrenia, pretože uložená povinnosť odporcovi by bola všeobecná, nekonkrétna a paralyzujúca odporcu vo výkone jeho práv. Taktiež poukázal na článok 5 bod 5. 1. veta tretia stanov navrhovateľa v 1.rade, podľa ktorého základným zdrojom majetku klubu sú príjmy z členských príspevkov, dotácií od mesta O., E. Š. X., X. a príjmy za reklamné a sponzorské služby od podnikateľských subjektov a v tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľ v 1.rade vyplnením tlačiva pre účely priznania oslobodenia od súdnych poplatkov dostatočne nepreukázal svoje majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že tieto skutočnosti, ako aj výška súdneho poplatku v sume XX,- B., nezakladajú dôvody pre oslobodenie navrhovateľa v 1.rade od súdnych poplatkov. Aj proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v 1.rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, keďže z podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia jednoznačne vyplýva, akého nároku sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, pričom povinnosti, ktoré navrhoval uložiť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, boli konkrétne, určité a paralyzovali odporcu vo výkone len tých práv, ktoré vykonával v rozpore s predpismi odporcu. Súd prvého stupňa podľa neho nesprávne posúdil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, nakoľko v ňom dostatočne preukázal majetkové pomery, ktoré plne odôvodňujú priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov a opätovne zdôraznil, že jeho finančná situácia je dlhodobo zlá, celkový jeho majetok tvorí len minimálna hotovosť na jeho účte, vo výške XX,-B.. Vzhľadom na uvedené považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, upierajúce mu právo na prístup k súdu, respektíve právo na súdnu ochranu. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa v 1.rade nie sú dôvodné. Podľa § 76 ods. 1 písm.e/, písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ navrhovateľ v 1.rade neuviedol uplatňovania akého konkrétneho nároku vo veci samej sa mieni ako člen občianskeho združenia domáhať voči odporcovi, tak potom nemohol splniť ani základnú podmienku pre vyhovenie jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcu v osvedčení pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Tvrdenia navrhovateľa v 1.rade o jeho povinnosti vrátiť sponzorom finančné prostriedky bez ktorých by družstvo nemohlo štartovať, neboli žiadnym hodnoverným spôsobom verifikované, zostali len v rovine hypotetických tvrdení s odvolaním sa na neregulérnosť extraligy žien v dôsledku zaradenia do nej aj takého družstva, ktoré si svoje podlžnosti voči hráčom nesplnilo. Napokon ani samotné tvrdenie navrhovateľa v 1.rade týkajúce sa jeho možných záväzkov voči tretím osobám (sponzorom) nezakladá jeho právny záujem na vydaní požadovaného predbežného opatrenia, keď toto bolo potrebné odôvodniť jeho občianskoprávnym nárokom voči odporcovi. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutia vnútorných (samosprávnych) orgánov odporcu vo vzťahu k jeho členom, nemôžu zakladať záväzkovoprávny vzťah a predstavovať tak občianskoprávny titul na plnenie v zmysle § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka, nakoľko nevznikli na základe právneho úkonu, keďže ide o rozhodnutie samosprávneho orgánu, ktorého záväznosť vyplýva pre jeho členov z interných predpisov združenia, rovnako ako vynútiteľnosť jeho dodržiavania. V danom prípade tak nebolo možné zistiť a ani dovodiť vecnú a obsahovú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a predmetom konania vo veci samej. Právo slobodne sa združovať zaručuje čl. 29 Ústavy SR, pričom vychádza z princípu odluky spolkov od štátu, čoho dôkazom je vysoká miera autonómie združení pri riešení ich vnútorných členských záležitostí, ide o zásadu spolkovej samosprávy, do ktorej štát môže zasahovať len ak mu to výslovne umožňuje právna úprava (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR); v tomto prípade ide o ust. § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. umožňujúce členovi združenia napadnúť rozhodnutie orgánu združenia, ktoré považuje za nezákonné alebo odporujúce stanovám v zákonom stanovenej lehote na súde žalobou o jeho preskúmanie. Týmto je daný zákonný rozsah súdnej ingerencie do aktov jednotlivých orgánov združenia, a pokiaľ nebola podaná žaloba na ich preskúmanie, nemožno, mimo tejto žaloby, ich vecnú správnosť preskúmavať, keďže by tým došlo k prekročeniu limitov súdneho prieskumu stanoveného zákonným rámcom. Z princípu samosprávnej autonómie rovnako vyplýva, že rozhodnutia orgánov združenia môžu byť záväzné len smerom do vnútra združenia pre jeho členov a že je výlučnou kompetenciou združenia zabezpečiť aj vnútorné nástroje na ich dodržiavanie, resp. sankcionovanie ich nedodržiavania. Pokiaľ teda príslušný orgán odporcu prijal v rámci svojej právomoci rozhodnutie, ktoré je v rozpore s jeho vnútornými predpismi (stanovy), je daná kontrolná právomoc príslušného kontrolného orgánu (dozornej rady) sa týmto zaoberať a tým je vylúčený súčasný zásah súdnej moci do samosprávnej činnosti združenia v podobe zabezpečenia dodržiavania vnútorných predpisov jeho vnútornými orgánmi či jednotlivými členmi. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v 1.rade nepreukázal základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia dočasne obmedziť výkon práv odporcu, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151, ods.1, vety prvej O.s.p.. Podľa § 138, ods.1 O.s.p. , na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dovodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. V zmysle ust. § 138 ods.1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa (zárobkové, majetkové, rodinné, sociálne, zdravotné, osobné) aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania z ktorého je odvodená samotná výška súdneho poplatku. Na základe skutočností týkajúcich sa pomerov účastníka je potrebné posúdiť, či z nich vyplývajúca nepriaznivá situácia vznikla subjektívnym zavinením žiadateľa alebo je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle, na čo sa prihliadne aj pri rozhodovaní. Napokon súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov domáhať. Pri posudzovaní druhej podmienky treba brať na zreteľ, že o svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o zneužívanie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo tak, že by sa jeho uplatnením sledoval iný účel, aký zákon predpokladá, teda napr. by bolo právo uplatňované so zámerom poškodiť druhého účastníka na jeho právach či majetku, so zjavnou snahou oddialiť splnenie povinnosti nepochybne ho zaväzujúcej. O zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva by išlo v prípade, ak by z rozhodujúcich tvrdení, na pravdivosť ktorých by nebolo potrebné vykonávať už dokazovanie, bolo nepochybné, že pre účastníka (žiadateľa) nemožno priaznivé rozhodnutie vo veci samej dovodiť, napr. keď pre jeho úspešné uplatnenie nároku bude absentovať zákonný podklad alebo bude už vyriešené záväzne v inom konaní. Z obsahu spisovému materiálu je nepochybne zrejmé, že navrhovateľ v 1.rade sa domáha nariadenia predbežného opatrenia bez toho, aby súčasne uviedol, akého konkrétneho nároku sa mieni domáhať voči odporcovi vo veci samej. Za tejto procesnej situácie nebolo možné už len z tohto dôvodu jeho návrhu vyhovieť pokiaľ by aj jeho tvrdenia, ktorými odôvodňoval naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov účastníkov, boli v konaní dostatočne spoľahlivo osvedčené. Súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. zisťoval nielen majetkové pomery na strane navrhovateľa v 1.rade, ale aj splnenie ďalšej zákonnej podmienky v podobe bezúspešného uplatňovania práva, túto správne vyhodnotil vzhľadom na zistené skutočností týkajúce sa zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia a dospel k správnemu právnemu záveru, že pre zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva navrhovateľom v 1.rade nie je možné jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov vyhovieť, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.