Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104113749 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104113749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľky: U. L., bytom L., Na D. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., proti odporcovi: C. C. Z. J., C..R.., L., P. X. XX, zast. Ružička Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, o 8.364,20 € s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. septembra 2011, č.k. 21C 655/04-278, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov konania. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 06.11.2007 č.k. 21C 655/2004-197 konanie o návrhu v časti istiny v sume 9.171,- Sk zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu v sume 251.980,- Sk s 12,5% úrokom z omeškania od 11.11.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 48.979,- Sk k rukám jej právneho zástupcu, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Mal za preukázané, že medzi odporcom ako poisťovateľom a V.Š. L. ako poisteným došlo dňa 23.09.1997 k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. XXXXXXX pre prípad smrti alebo dožitia a ako oprávnená osoba pre vyplatenie poistnej udalosti bola uvedená navrhovateľka, manželka poisteného, ako aj skutočnosť, že poistený V. L. písomnou žiadosťou zo dňa 16.10.2002 požiadal o zmenu oprávnenej osoby na Y. F., ktorú žiadosť mu odporca spolu so sprievodným listom zo dňa 22.10.2002 vrátil za účelom overenia jeho podpisu notárom a napriek tomu, že poistený V. L. mu nezaslal žiadosť o zmenu poistnej zmluvy s overeným podpisom, zmenu v oprávnenej osobe vykonal. Dospel k záveru, že k zmene poistnej zmluvy v časti oprávnenej osoby nedošlo, nakoľko z ust. § 788 ods. 2 Obč. zák. ako aj z poistnej zmluvy vyplýva, že súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky a v súlade s ust. § 2 ods. 3 Obč. zák. si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu odchýlne upraviť vzájomné práva a povinnosti od zákona, ak to zákon nezakazuje. Vyslovil názor, že účastníci si upravili práva a povinnosti odchylne od ust. § 817 ods. 1 Obč. zák., keď sa odporca v čl. 3 a 4 Všeobecných poistných podmienok, tvoriacich súčasť poistnej zmluvy zaviazal pri zmene poistnej zmluvy vydať odpovedajúci potvrdzujúci dodatok k poistnej zmluve, čím malo dôjsť k nadobudnutiu účinnosti zmeny zmluvy v oprávnenej osobe, pričom odporca takýto potvrdzujúci dodatok nevydal a nedoručoval, preto nemohlo dôjsť k zmene poistnej zmluvy majúcej za následok zmenu oprávnenej osoby na vyplatenie poistného plnenia pre prípad poistnej udalosti (smrti poisteného). Priznal preto navrhovateľke právo na zaplatenie poistného plnenia v sume 251.980,- Sk považujúc vykonanie ďalšieho dokazovania po právnej stránke za bezvýznamné, nemajúce vplyv na vykonanie zmeny poistnej zmluvy, zastavenie konania v časti týkajúcej sa istiny 9.171,- Sk odôvodnil ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a späťvzatím návrhu v tejto časti. Rozhodnutie o úrokoch z omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a tým, že plnenie sa stalo splatným dňom 11.11.2003 v súlade s ust. § 797 Ods. 3 Obč. zák., t.j. 15 dní po tom ako odporca ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom navrhovateľky v konaní. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 17.06.2009 č.k. 4Co 32/2008-224 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 604,35 €. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa a v podstate aj s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky odporcu nepovažoval za dôvodné. Vychádzal z ust. § 817 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť, ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi. Vyslovil, že určenie oprávnenej osoby v zmysle § 817 ods. 1 Obč. zák. môže byť súčasťou poistnej zmluvy, možno ho však určiť aj vo forme jednostranného právneho úkonu adresovaného poistiteľovi, ktorý je účinný až doručením poistiteľovi. Súčasťou poistnej zmluvy sú však aj Všeobecné poistné podmienky, z čl. 3 ktorých vyplýva, že každá zmena v poistnej zmluve bude vykonaná a nadobúda účinnosť vydaním potvrdzujúceho dodatku, pripojeného k poistnej zmluve, ktorý musí byť podpísaný oprávnenými zástupcami poistiteľa a podľa čl. 4 ods. 1 VPP poistník má právo zmeniť oprávnenú osobu až do vzniku poistnej udalosti prostredníctvom písomného oznámenia doručeného poistiteľovi, zmena oprávnenej osoby nadobúda účinnosť po obdržaní tohto písomného oznamu poistiteľom od poistníka a poistiteľ vydal odpovedajúci potvrdzujúci dodatok k poistnej zmluve, poistiteľ nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek platby alebo iné úkony, ktoré sa uskutočnili pred vydaním tohto potvrdzujúceho dodatku. Na tlačive odporcu o žiadosti o zmenu v poistnej zmluve z ním obsahujúceho prehlásenia tiež vyplýva, že dolupodpísané osoby sú si vedomé, že všetky zmeny požadované v tejto žiadosti podliehajú schváleniu poistiteľom, schválením poistiteľom sa žiadosť stáva súčasťou poistnej zmluvy a že o schválení zmeny poistnej zmluvy vydá poistiteľ potvrdenie, v ktorom uvedie dátum účinnosti schválenej zmeny. Rozhodujúci je aj prejav vôle poistiteľa, resp. poisteného. V danom prípade poistený V. L. síce takýto prejav smerujúci k zmene oprávnenej osoby v poistnej zmluve z pôvodne uvedenej navrhovateľky na Y. F. urobil formou žiadosti zo dňa 16.10.2002, avšak zamestnanec odporcu mu túto žiadosť dňa 22.10.2002 vrátil s tým, že k uskutočneniu ním požadovanej zmeny je potrebné uznanie alebo overenie jeho podpisu notárom a s uvedením, že do obdržania požadovaných dokladov zostáva jeho poistná zmluva bez zmeny, v dôsledku čoho treba považovať návrh poisteného na zmenu oprávnenej osoby za neprijatý bez doplnenia poistiteľom požadovanej podmienky pre túto zmenu, resp. ako by takýto pôvodný návrh zanikol (§ 43b ods. 1 písm. c/ Obč. zák.), poistiteľ v zmysle čl. 3 a 4 Všeobecných poistných podmienok nevydal odpovedajúci potvrdzujúci dodatok k poistnej zmluve na pôvodný písomný oznam (žiadosť) poisteného o zmenu oprávnenej osoby, pričom ide o kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok, ako vyplýva z čl. 3 a 4 VPP a k novému prejavu vôle, resp. novému návrhu na zmenu oprávnenej osoby v poistnej zmluve zo strany poisteného nedošlo (tento na požiadavku odporcu overiť jeho podpis na žiadosti zo dňa 16.10.2002 nereagoval), možno mať tiež za to, že od svojho pôvodného úmyslu, skôr prejavenej vôle odstúpil. Tomu by nasvedčovala aj skutočnosť, že poistený, ktorý predtým nejaký čas žil s Y. F., sa vrátil k svojej manželke, ktorá sa o neho spolu s dcérou starala. Na základe podnetu odporcu Generálny prokurátor Slovenskej republiky napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.11.2007 č.k. 21C 655/2004-197 okrem výroku o zastavení konania v časti zaplatenia istiny 9.171,- Sk a výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2009 č.k. 4Co 321/2008-224. Na základe tohto dovolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 05.05.2011 č.k. 3M Cdo 12/2010-243 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2009 č.k. 4Co 32/2008-224 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.11.2007 č.k. 21C 655/2004-197 okrem výroku o zastavení konania v časti zaplatenia istiny 9.171,- Sk a výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I. Vyslovil, že od ustanovenia § 817 ods. 1 Obč. zák. sa nemožno odchýliť ani aplikáciou ust. § 788 Obč. zák., nakoľko určenie osoby oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia v poistnej zmluve v prípade dohodnutej poistnej udalosti, ako aj zmena takto (skôr) určenej oprávnenej osoby, je výlučným právom poistníka, t.j. toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Konštatoval, že poistník je vo svojom práve meniť osobu, ktorej má poistiteľ plniť v prípade poistnej udalosti, obmedzený len vtedy, ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, kedy sa na zmenu osoby, ktorej bude poistiteľ plniť, vyžaduje súhlas poisteného. Zmenu určenia osoby oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia možno vykonať až do vzniku poistnej udalosti a aby sa stala takáto zmena účinná, je potrebné oznámenie o zmene doručiť poistiteľovi; iné podmienky pre účinnosť zmeny zákon neustanovuje. Z obsahu spisu mal za jednoznačne preukázané, že V. L. ako poistník a zároveň poistený uzavrel s odporcom ako poistiteľom 23.09.1997 poistnú zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo základné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia, v ktorej za osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, určil svoju manželku U. L. (navrhovateľku). Tiež mal za preukázané, že 16.10.2002 V. L. u poistiteľa za pomoci jeho zamestnankyne A. H. vyplnil tlačivo „Žiadosť o zmenu v poistnej zmluve“, predmetom ktorej bola zmena osoby oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia a za oprávnenú osobu určil Y. F., ako i že po overení totožnosti V. L. menovanou zamestnankyňou poistiteľa, bola uvedená žiadosť poistiteľom prevzatá v ten istý deň (16.10.2002), Tomáš Beseda 22.11.2002 zomrel. Konštatoval tiež, že podľa všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy, každá zmena poistnej zmluvy bude vykonaná a nadobúda účinnosť vydaním potvrdzujúceho dodatku pripojeného k zmluve (čl. 3). Z článku 3 všeobecných poistných podmienok pod názvom „Zmena oprávnenej osoby“ vyplýva, že poistník má právo zmeniť oprávnenú osobu až do vzniku poistnej udalosti prostredníctvom písomného oznámenia doručeného poistiteľovi. Zmena oprávnenej osoby nadobúda účinnosť o obdržaní písomného oznamu poistiteľom od poistníka a poistiteľ vydal odpovedajúci potvrdzujúci dodatok k poistnej zmluve (ods. 1 veta prvá). Dovolací súd vzhľadom záver súdov nižších stupňov, podľa ktorého na účinnosť zmeny osoby oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia, bolo potrebné, okrem doručenia oznámenia poistníka o tejto zmene poistiteľovi, aj vydanie dodatku potvrdzujúceho zmenu poistiteľom v zmysle článkov 3 a 4 všeobecných poistných podmienok, považoval za nesprávny. Nesprávnosť tohto záveru vyvodzoval z dôvodu, že súdy nižších stupňov nepovažovali ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. za ustanovenie kogentnej povahy, od ktorého sa nemožno v poistnej zmluve či všeobecných poistných podmienkach odchýliť. Naviac dospel k záveru, že sporné články nie sú v rozpore s ust. § 817 ods. 1 Obč. zák.; pre účinnosť zmeny oprávnenej osoby zhodne vyžadujú doručenie oznámenia o zmene poistiteľovi. Aj keď pripustil, že formulácia uvedených článkov všeobecných poistných podmienok nie je najvhodnejšie zvolená, uviedol, že z ich jazykového a obsahového výkladu možno nesporne vyvodiť, že pod „potvrdzujúcim dodatkom“ treba rozumieť vydanie písomného dokumentu, ktorý len deklaruje zmenu stavu v osobe oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia. Mal však za to, že vydanie alebo nevydanie takéhoto potvrdzujúceho dodatku nemôže mať v žiadnom prípade vplyv na účinnosť zmeny oprávnenej osoby po tom, čo poistník si splnil zákonom stanovenú povinnosť a oznámenie o zmene doručil poistiteľovi. Podľa neho je len na vôli poistníka, či zmenu oprávnenej osoby vykoná a poistiteľ nemá právo do takéhoto prejavu vôle poistníka zasahovať a dispozičné právo poistníka v tomto smere akýmkoľvek spôsobom obmedzovať. Dovolací súd považoval za nesprávny aj právny záver odvolacieho súdu, pokiaľ považoval návrh poistníka na zmenu oprávnenej osoby pre jeho nedoplnenie v zmysle požadovaného doplnenia poistiteľom (overenie podpisu na žiadosti o zmenu notárom) za neprijateľný, resp. ako by takýto návrh zanikol podľa § 43b ods. 1 písm. c/ Obč. zák. Nepovažoval aplikáciu tohto zákonného ustanovenia pre daný prípad namieste, nakoľko spôsob určenia osoby oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia a jej zmeny je stanovený kogentným ustanovení § 817 ods. 1 Obč. zák. Poukázal na to, že poistník svoj prejav vôle smerujúci k zmene osoby oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia urobil, oznámenie o zmene doručil poistiteľovi 16.10.2002, ktorým dňom nastali jej účinky. Následný úkon zamestnanca poistiteľa z 22.10.2002, ktorým požadoval overenie podpisu poistníka na žiadosti o zmenu oprávnenej osoby doručenej poistiteľovi 16.10.2002 s dodatkom, že do doplnenia zostáva poistná zmluva bez zmeny, považoval za právne irelevantný, ktorý nemá vplyv na právnu skutočnosť, že zmena oprávnenej osoby sa stala účinnou 16.10.2002. Napadnutým rozsudkom zo dňa 27.09.2011 č.k. 21C 6545/04-278 súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 3.367,70 € k rukám právneho zástupcu odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že akceptoval právny názor odvolacieho súdu a návrh navrhovateľky zamietol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi odporcom ako poisťovateľom a V. L. ako poisteným došlo dňa 23.09.1997 k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. XXXXXXX pre prípad smrti alebo dožitia, poistná suma bola dohodnutá vo výške 246.137,- Sk a ako oprávnená osoba pre vyplatenie poistnej sumy v prípade poistnej udalosti bola uvedená navrhovateľka, manželka poisteného. Mal tiež za preukázané, že poistený V. L. písomnou žiadosťou zo dňa 16.10.2002 požiadal o zmenu v poistnej zmluve v časti oprávnenej osoby, za ktorú označil Y. F., túto žiadosť odporca spolu so sprievodným listom zo dňa 22.10.2002 vrátil poistenému, v ktorom sprievodnom liste uviedol, že k uskutočneniu požadovanej zmeny je potrebné uznanie alebo overenie jeho podpisu na žiadosti o zmenu notárom. Z uvedeného dôvodu mu obdržanú žiadosť zasielal späť v prílohe tohto listu. Po overení ju mal zaslať na adresu ich spoločnosti s tým, že do obdržania požadovaných dokladov ostáva jeho poistná zmluva bez zmeny. Napriek tomu, že poistený V. L. odporcovi nezaslal žiadosť o zmenu poistnej zmluvy s overeným podpisom, zmenu poistnej zmluvy vykonal, z ktorého dôvodu navrhovateľku nepovažoval za oprávnenú osobu a poistné plnenie jej nevyplatil. Vychádzal z právneho záveru dovolacieho súdu, že ustanovenie § 817 ods. 1 Obč. zák. je potrebné považovať za ustanovenie kogentnej povahy, od ktorého sa nemožno v poistnej zmluve či všeobecných podmienok odchýliť. Taktiež vychádzal aj z právneho záveru dovolacieho súdu že čl. 4 všeobecných poistných podmienok nie je v rozpore s ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. pre účinnosť zmeny oprávnenej osoby zhodne vyžaduje doručenie oznámenia o zmene poistiteľovi, z jeho jazykového a obsahového výkladu možno vyvodiť, že pod „potvrdzujúcim dodatkom“ treba rozumieť vydanie písomného dokumentu, ktorý len deklaruje zmenu stavu v osobe oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia. Riadil sa aj právnym názorom dovolacieho súdu, že vydanie, resp. nevydanie takéhoto potvrdzujúceho dodatku nemôže mať vplyv na účinnosť zmeny oprávnenej osoby po tom, čo poistník si splnil zákonom stanovenú povinnosť a oznámenie o zmene doručil poistiteľovi. Tiež, že poistník svoj prejav vôle smerujúci k zmene osoby oprávnenej na vyplatenie poistného plnenia urobil, oznámenie o zmene doručil poistiteľovi 16.10.2002, ktorým dňom nastali jeho účinky. Nestotožnil sa tak s názorom navrhovateľky, že pre účinnosť zmeny oprávnenej osoby sa vyžadovala písomná forma, ktorá nevyplýva zo všeobecných podmienok ani zo zákona. Nevykonal ani ďalšie dôkazy navrhované navrhovateľkou na preukázanie ochrany dobrej vôle poisteného V. L., ktorý po doručení listu odporcu z 22.10.2002 zostal v domnení, že k zmene poistnej zmluvy v časti oprávnenej osoby nedošlo, ani dokazovanie o doplnenie o čestné prehlásenie dcéry pána L., pred ktorou sa mal tento vyjadriť, že podpis na žiadosti neoverí. Dospel k záveru, že účinky žiadosti poisteného zo dňa 16.10.2002 nastali a úkon zamestnanca odporcu z 22.10.2002, ktorým tento požadoval overenie podpisu poistníka na žiadosti o zmenu oprávnenej osoby doručenej poistiteľovi dňa 16.10.2002 s dodatkom, že do doplnenia žiadosti zostáva poistná zmluva bez zmeny, za právne irelevantný a nemajúci vplyv na skutočnosť, že zmena oprávnenej osoby sa stala účinnou dňa 16.10.2002. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a odporcovi uložiť zaplatiť je sumu 8.095,48 € spolu s 12,5% úrokom z omeškania od 11.11.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vytýkala, že súdy sa zatiaľ nezaoberali tou skutočnosťou, že hoci uvedené ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. je kogentnej povahy, nemá to vplyv na to, že ho nemožno na daný skutkový stav aplikovať tak, že sa jej návrh zamietne. Poukázala na to, že o kogentnosti ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. bolo rozhodnuté vydaním uznesenia Najvyššieho súdu SR a ako vyplýva z komentárov k Občianskemu zákonníku kogentnosť toho ustanovenia mohla byť ustálená až súdnou praxou. Mal za to, že súd prvého stupňa mal posúdiť danú vec s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktoré vyšli v konaní najavo. Pochybenie súdu prvého stupňa videl v tom, že v tomto prípade dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol na dobrú vieru p. L. a teda aj jej a preto neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, že mal prihliadať na ochranu dobrej viery p. L., keď na základe listu odporcu zo dňa 22.10.2002, ktorým mu bola vrátená jeho žiadosť pre nesplnenie formálnych požiadaviek žiadosti a následnej nemožnosti vyvolania právnych účinkov s ňou spojených, mala za to, že nedošlo k zmene oprávnenej osoby. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa s poukazom na gramatický výklad zákonného ustanovenia § 817 ods. 1 posledná veta Obč. zák., že „Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi“, pričom bolo jej snahou preukázať, že nebolo úmyslom p. L. podať žiadosť o zmenu oprávnenej osoby, keď v čase, kedy malo dôjsť k zmene oprávnenej osoby, teda k podaniu žiadosti odporcovi. Poukázala na to, že p. L. konal na základe listu odporcu v dobrej viere bol v presvedčení, že k zmene oprávnenej osoby nedošlo, keďže jeho žiadosť nespĺňala formálne požiadavky, pre ktoré nemohla nadobudnúť právne účinky určené zákonom. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal ňou navrhované dôkazy, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne vec posúdil, keď neprihliadol na ochranu dobrej viery p. L. a zároveň vo svojom odôvodnení nesprávne uviedol, že zo zákona ani zo všeobecných podmienok nevyplýva podmienka písomnej žiadosti o zmenu oprávnenej osoby a neprihliadol ani na skutočnosť, že odporca touto písomnou žiadosťou nedisponoval. Považovala za absentujúce v rozhodnutí súdu prvého stupňa, že odporcovým neoprávneným konaním sa dostal p. L. a následne do omylu o tom, že mali nastať účinky žiadosti zmeny oprávnenej osoby. Konštatovala, že výkon práva uplatňovaný odporcom možno s prihliadnutím na jeho konanie vo vzťahu k p. L. považovať v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. za rozporné s dobrými mravmi, keďže odporca svojim konaním vyvolal u p. L. vedomosť o tom, že jeho žiadosť nenadobudla právne účinky, resp. nevedomosť o tom, že právne účinky v zmysle zákona nastali doručením jeho žiadosti. Namietala aj priznanie náhrady trov konania odporcovi s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa majúc za to, že sa jedná o výnimočný charakter konania. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa označila skutočnosť, že pôvodným rozsudkom súdu prvého stupňa, ako aj potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu bolo jej právo priznané a to s poukazom na to, že ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. má dispozitívny charakter, pričom uvedená skutočnosť nijakým spôsobom nevyplývala zo zákona a ani z doterajšej súdnej praxe. Poukázala, že o kogentnosti uvedeného ustanovenia rozhodol až Najvyšší súd a nemala možnosť sa dozvedieť o tejto skutočnosti pred podaním samotného návrhu, nakoľko bola aj zo strany odporu prostredníctvom listu, ktorý zaslal p. L. v tom, že je oprávnenou osobou na prijatie iného plnenia, keďže žiadosť o zmenu oprávnenej osoby nespĺňala požadované formálne náležitosti, preto nevyvolala žiadne právne účinky. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac tým, že od začiatku sporu zastáva názor, v zmysle ktorého ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. má kogentný charakter a od jeho znenia sa nemožno odchýliť ani aplikáciou ust. § 788 Obč. zák. a § 2 ods. 3 Obč. zák., nakoľko určenie, prípadne zmena oprávnenej osoby na vyplatenie poistného plnenia pre prípad poistnej udalosti je výlučným právom poistníka, na výkon ktorého nie je potrebný súhlas alebo nesúhlas poistiteľa. Konštatoval, že v súlade s týmto právnym názorom aj vyplatil poistné plnenie z poistnej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej s p. L. Y. F., ktorú tento určil ako novú oprávnenú osobu osobným odovzdaním žiadosti o zmenu osoby oprávnenej na výplatu poistného plnenia dňa 16.10.2002. Mal za to, že skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľky sa nestotožnil s právnym posúdením veci a ktorého právny názor sa ukázal neskôr ako nesprávny, nemôže byť vnímaná na jeho úkor a nemôže byť považovaná ani za skutočnosť, ktorá si z tohto dôvodu vyžaduje potrebu osobitného zohľadnenia pri rozhodovaní o veci a že rovnako nemôže byť vnímané na jeho úkor ani to, že prvostupňový súd a neskôr odvolací súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Poukázal na to, že tento spor by nebol vznikol, keby bol právny zástupca vec posúdil správne po právnej stránke. Uviedol, že ak by naozaj vzniklo u p. L. presvedčenie o tom, že k zmene oprávnenej osoby z poistnej zmluvy na základe jeho osobnej žiadosti nedošlo, p. L. by takéto presvedčenie potvrdil tým, že ba na list zamestnanca odporcu odpovedal tak, že svoj podpis na žiadosti ani neuzná za vlastný, ani neoverí, nakoľko nemá záujem uskutočniť požadovanú zmenu oprávnenej osoby, čo neurobil. Považoval za nepravdepodobné, že p. L. by bol odo dňa odovzdania žiadosti o zmenu oprávnenej osoby 16.10.2002 za 5 dní, t.j. kedy mu bol odoslaný list (22.10.2002) zmenil svoj názor na zmenu oprávnenej osoby. Mal tiež za to, že nie sú splnené podmienky ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie mu náhrady trov konania, ktoré ustanovenie možno použiť len výnimočne v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko nie jeho vinou bolo začaté a prebiehalo súdne konanie. Mal za to, že keďže dobrovoľne plnil Y. F. vo výške 8.364,20 € a zároveň v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave navrhovateľke poistné plnenie 8.364,20 € spolu s úrokom z omeškania od 11.11.2003 do zaplatenia, rozhodnutie súdu o nepriznaní mu náhrady trov konania by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 Os..p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 243d ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého bolo zrušené, je viazané, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (napr. z hľadiska toho, aký právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba interpretovať), ako aj pri aplikácii procesných predpisov (napr. z aspektu dovolacím súdom vytýkaných vád dokazovania a iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Skutočnosť, že právny záver dovolacieho súdu zrušujúceho rozsudku by súd nižšieho stupňa v ďalšom konaní nerešpektoval, zakladá prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p.; pokiaľ je táto skutočnosť uplatnená v procese prípustnom dovolaní, je tiež relevantným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie a nakoľko bol viazaný názorom dovolacieho súdu nebol dôvod ani na doplnenie dokazovania, z ktorého dôvodu námietka navrhovateľky, že súd prvého stupňa vychádzal z názoru dovolacieho súdu o kogentnosti ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. a neposúdil danú vec s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktoré vyšli v konaní najavo, nebola dôvodná. Najvyšší súd SR ako súd dovolací vo svojom uznesení zo dňa 05.05.2011 č.k. 3M Cdo 12/2010-243 vyslovil totiž názor, že ust. § 817 ods. 1 Obč. zák. za ustanovenie kogentnej povahy, od ktorého sa nemožno v poistnej zmluve či všeobecných poistných podmienok odchýliť a že vydanie, resp. nevydanie takéhoto potvrdzujúceho dodatku nemôže mať v žiadnom prípade vplyv na účinnosť zmeny oprávnenej osoby po tom, čo poistník si splnil zákonom stanovenú povinnosť a oznámenie o zmene doručil poistiteľovi. Dovolací súd zdôraznil, že poistník svoj prejav vôle smerujúci k zmene oprávnenej osoby na vyplatenie poistného plnenia urobil, oznámenie o zmene doručil poistiteľovi 16.10.2002, ktorým dňom nastali jej účinky a následný úkon zamestnanca poistiteľa z 22.10.2002, ktorým požadoval overenie podpisu poistníka na žiadosti o zmenu oprávnenej osoby doručenej poistiteľovi 16.10.2002 s dodatkom, že do doplnenia žiadosti ostáva poistná zmluva bez zmeny, treba považovať za právne irelevantný, ktorý nemá vplyv na skutočnosť, že zmena oprávnenej osoby sa stala účinnou dňa 16.10.2002. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd boli viazané právnym názorom uvedeným vo vyššie uvedenom uznesení dovolacieho súdu a nemohli sa od neho už odchýliť. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. V danom prípade bol návrh navrhovateľky zamietnutý, z ktorého dôvodu vznikol odporcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd však dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., a to vzhľadom na okolnosti daného prípadu, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na súd. Táto si uplatňovala svoje právo na vyplatenie poistného plnenia odporcom ako oprávnená osoba, keď mala za to, že k zmene oprávnenej osoby na poistnej zmluve uzavretej p. L. s odporcom ako poistiteľom, a to aj uvedením do omylu práve zamestnancom odporcu (poistiteľa). Preto uloženie jej povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania by bolo neprimeranou tvrdosťou voči navrhovateľke a odporovalo by dobrým mravom aj z dôvodu, že poistné bolo hradené aj z finančných prostriedkov za trvania manželstva navrhovateľky a p. L.. Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na ust. § 150 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 150 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, aj keď by inak patril nárok odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.