Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/360/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104127634 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104127634.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu UNIMILK, s.r.o., Kukučínova 24, Košice, IČO: 31 670 075, práv. zást. JUDr. Milan Weiczen, advokát, Floriánska 17, Košice, proti žalovanému Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o zaplatenie 29.288,72 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/20/2005-133 zo dňa 16.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/20/2005-133 zo dňa 16.4.2012 v napadnutej časti priznaných úrokov z omeškania potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.288,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 14.338,18 eur od 17.7.2000 do zaplatenia, zo sumy 12.109,14 eur od 2.8.2000 do zaplatenia, zo sumy 2.841,40 eur od 10.8.2000 do zaplatenia a na náhradu trov konania sumu 4.026,06 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného zmluvu na zabezpečenie subvenčného vývozu mliekarenských výrobkov s dátumom prechodu štátnej hranice SR najneskôr do 30.6.2000 a žalovaný sa zaviazal za to poskytnúť žalobcovi vývoznú subvenciu. Žalobca si svoju povinnosť splnil a vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 478/07/2000 zo dňa 4.7.2000 sumu 364.000,- Sk, fa č. 430/06/2000 zo dňa 6.7.2000 sumu 431.952,- Sk a fa č. 496/07/2000 zo dňa 10.7.2000 sumu 85.600,- Sk. Faktúry boli splatné 18., 16.7. a 9.8.2000. Tieto vyúčtované sumy žalovaný, resp. jeho právny predchodca nezaplatil. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že nárok žalobcu je oprávnený a vyúčtované sumy žalovaný nerozporoval. Nesúhlasil len s výškou uplatnených úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa posúdil úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obch. zák. a zistil, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku v júli a v auguste 2000, a preto uzavrel, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania v správnej výške v súlade so štatistikou NBS, podľa ktorej úroky na bežnom účte boli vo výške 15,3 %. Právne vec posúdil podľa §§ 365, 369 a 502 Obch. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. S týmto rozhodnutím v časti priznanej výšky úroku z omeškania (15 % ročne) sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukázal na znenie § 369 Obch. zák. účinné od 1.4.2004 do 31.12.2009 a § 517 Obč. zák. účinný od 1.1.2009, podľa ktorých výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. a podľa ktorého výška úrokov z omeškania od 1.9.2009 do zaplatenia má byť podľa v odvolaní uvedených lehôt najviac 10,25 %, resp. až 9 %. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa §§ 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či na predmetnú vec sa vzťahuje ustanovenie § 369 Obch. zák. v znení účinnom od 1.4.2004. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že účastníci uzavreli zmluvu 15.12.1999, teda v čase, keď citované ustanovenie bolo účinné v znení „ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obch. zák.“. Sadzbu úroku z omeškania za nesplnenie povinnosti žalovaného zaplatiť splatný peňažný záväzok v lehote účastníci v zmluve nedohodli, a preto v zmysle uvedeného platí, že dlžník (žalovaný) je povinný zaplatiť úrok z omeškania o 1 % vyšší, než je sadzba určená v § 502 ods. 1 Obch. zák., t.j. obvyklý úrok požadovaný za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý sadzbu úrokov z omeškania určil ako sadzbu vyjadrujúcu obvyklý úrok požadovaný bankami za poskytnuté úvery, ktorý v čase uzavretia zmluvy bol 15,3 %. Žalobca v návrhu na začatie konania žiadal priznať úrok z omeškania v sadzbe 15 %, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď priznal žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej sadzbe. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že novelizované ustanovenie § 369 ods. 1 Obch. zák. sa na daný prípad nevzťahuje, pretože retroaktivita je neprípustná a naviac ani toto zákonné ustanovenie ju nestanovilo. O trovách odvolacieho konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi trovy v odvolacom konaní nevznikli, a preto odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.